Témou v našom etikoterapeutickom kruhu je päť jazykov lásky a súčinnosť medzi pravou a ľavou hemisférou. Práve pri pohľade na hemisféry vyvstala otázka, či existuje spojenie medzi srdcom a umom. Existuje? Naozaj je to spojenie hlavy a srdca? Čo myslíte? Môže to byť aj inak? Čítajme:

Juraj: Chcel by som vás pozvať do zdieľaní na tému jazyky lásky.  Hneď ráno mi totiž prišla na um téma o hodnotení a sebahodnotení. Je to aj moja téma: uznanie, sebadôvera. Pravda o mne je taká, že v niektorých oblastiach sa viem ohodnotiť na desať, ale sú situácie, keď si niekto v nejakej súvislosti spomenie moje meno, a hneď ma to rozladí. Vybehne mi tam otázka - bude to dobré, či zlé? V tej chvíli moje hodnotenie sebadôvery nie je desať, ale dva, jedna. To je pravda o mne. S myšlienkami o pocitom uznania mi prišla ďalšia otázka – aký mám jazyk lásky? Zistil som, že mojim jazykom lásky je uznanie, poďakovanie. Mám to spojené aj v súčasnosti s najväčším mojím strachom – strachom zo zlyhania.

Hovorí sa, že každý máme svoj jazyk lásky, ale hneď mi napadá, či aj ja svojím jazykom lásky komunikujem sám k sebe. Keď mám jazyk lásky uznanie, či sa viem aj ja sám pochváliť, vyjadriť si uznanie. Keď viem, že aj dotyky sú mojím jazykom lásky, či si ich viem aj sám sebe darovať. Prišiel som na to, že sám k sebe nekomunikujem svojím jazykom lásky a že môj jazyk lásky mi ukazuje potenciál, čo mi chýba v živote a čo si viem doplniť sám. Tu je môj potenciál sa uzdraviť a mať všetky jazyky lásky v jednom.

Sila muža, pravidelný unikátny 30-minútový rozhovor dvoch mužov na báze otázok a odpovedí na horúce témy týkajúce sa mužov, otcov, synov z pohľadu Etikoterapie, vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie.

Naživo vysielame každú tretiu stredu, rozhovor vedú VLADIMÍR TĹČIK a VLADIMÍR ČERVENÁK.

Vysielame v premiére na kanály YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk.

Otázky a námety na rozhovor môžete písať na mailovú adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Streda 1. september 2021 o 20:00

Okruh tém 10. časti

1/ V poslednom období som zaregistroval články o tom, ako je veľa ľudí, ktorí dávajú rôzne odporúčania, rady, hovoria príbehy z vlastných skúseností, a svojím spôsobom vedú ľudí niekam, kam by oni sami možno nikdy nešli, týka sa to rôznych oblastí seba rozvoja, v ezoterike či spiritualite. Dá sa to nazvať manipuláciou ? Potom sú ľudia, ktorí pootvoria dvere, a nechajú na človeku, aby to sám uvidel a mohol začať na sebe pracovať, odporúčajú mu nejaké techniky, zručnosti. Čo si myslíš o tomto ? Aký je v tom rozdiel ? Je to teda v poriadku, keď si pritiahne frekvenčne človeka, ktorý ho má niečo naučiť, a ktorý ho možno aj zvedie na tŕnistú cestu ? Je to jeho skúška v živote ? Čo vedie ľudí, aby sa z jedného extrému, preklopili do druhého ? Ako nájsť tú rovnováhu ?

2/ Stál som s mužmi v kruhu, chlapi viedli debatu o tom, ako to je pri pôrode, keď vybavovali súkromnú kliniku, rodili doma, v nemocnici, atď. rozoberali riziká a výhody, sklamania a dobré veci. Chvíľu som tam stál, počúval ich, a uvedomil som si, že čím viac informácií máme a vieme o týchto veciach ,tým viac to chceme kontrolovať, tým viac si môžeme vytvárať predstavy, ako by to mohlo byť a keď to tak nie je, máme právo byť nespokojný. Naozaj potrebujeme dnes toľko informácií o všetkom ? Pomáha nám to alebo nám to ubližuje ? Môže byť niekedy lepšie, že budeme iba veriť, že to dobre dopadne, a nebudeme študovať množstvo informácií, a kontrolovať to ?

Môžeme si myslieť o sebe, o svojom vývoji, o kvantových skokoch či krôčikoch, ktoré robíme, čo chceme, odpovede vždy, vždy dáva život. V reálnom živote, cez jeho prúdenie alebo spomalenie, vidíme, či sme na správnej ceste alebo v slepej uličke. Či bdieme, alebo naše vedomie spí. Či harmonicky ideme na pulze života, či nie. Aj o tom je naše rozprávanie.   

Daniel: včera som rozpoznal jeden svoj tieň, ktorý som dlho-dlho potláčal. Všimol som si, že niekedy sa pozerám do zrkadla tak, akoby som si zacláňal pohľad rukou – aj chcem, aj nechcem vidieť zrkadlenie. Nevedel som sa totiž prijať v niektorých situáciách. Rozpoznal som tieň v tom, ako si obliekam rôzne kabáty, masky, ako sa pasujem do určitých rolí. Čo sa stalo? Stretol som sa s priateľkou, s ktorou sme sa nevideli dlhšie. 

Nedávno som si uvedomil, ako ľahko človek skĺzne do sebaklamu, ilúzie. Myslí si, že už je v pokoji a vyrovnaný s tým, čo sa dnes deje s korona vírusom, prijíma a rešpektuje jednu stranu, očkovaných, a aj druhú stranu, neočkovaných. Avšak až život mu ukáže, ako to má.

Pred pár dňami som čítal v denníku Pravda článok o ľuďoch, ktorí sú nezaočkovaní. 

Bol to rozhovor s bioetikom , hovoril o nás ako o nezodpovedných a rozmaznaných deťoch, a to čo spôsobilo vo mne ,,hnev,,  , nakoľko som si to stiahol na seba bolo , že svojou nezodpovednosťou sa správame ako ,,infekční teroristi,,.