Pridať príspevok

Meno: DagmaRA Sarita Dátum: 05.02.2013
Správa: V našom Jogacentre v Liptovskom Mikuláši sme pripravili výstavu fotografií Janka Majerčíka. Majú zvláštnu atmosféru minulosti, a tak ma inšpirovali celé cvičenie viesť v duchu návratu ku koreňom - v tomto duchu bola relaxácia, ásany aj pranajama. Všetko v jednom celku a prepojené na predkov. Slová, ktoré mi prichádzali do úst, boli z etikoterapie, z toho seminára, keď sme riešili svojich predkov. Po cvičení som sa s úctou sklonila pred všetkým, čo som cez Teba, Vladko, dostala. Fakt som cítila a cítim, že si mi dal velikánsky dar. 
Ďalšie prekvapenie prišlo, keď po cvičení všetci ostali ticho sedieť na svojich miestach, niekotrým tiekli slzy a potom dve dievčatá vstali, dali mi pusu na líce a bez slova odišli. Sila. Ďakujem
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 21.01.2013
Správa: Prajem prekrásny deň, veľmi rada sa s Vami podelím o prekrásny zážitok z diskusného večera s nádhernými ľuďmi, ktorý si nám, Vladko, pripravil. Vďaka Peťovi Živému, ktorý nás oŽIVIL svojou nádhernou energiou. Vďaka Katke Králikovej, ktorá nám aj s Peťom priblížili význam intuitívnej pedag. A vďaka prekrásnej hudbe Janka Majerčíka je pre mňa tento večer výnimočný a slovami by som nepopísala tú krásnu atmosféru, ktorá na ňom bola a stále pretrváva v mojom srdci. Uvedomila som si ešte hlbší význam PRÚDENIA. Zaži Tok to asi vystihuje najlepšie. Zažila som ho a zažívam stále lepšie a lepšie. Vďaka, Vladko, že si mi umožnil stretnúť týchto prekrásnych ĽUDÍ. Ak máte chuť na dobrý zážitok skúste ZAŽIŤ TOK s týmito ľuďmi, stojí to za to. Nech pozornosť a vďaka tomu prúdenie je stále LEPŠIE A LEPŠIE. Ešte raz, Vladko, vďaka.
S láskou a úctou Žanet
 
Meno: Darina Dátum: 19.11.2012
Správa: Príbeh o intuícii a pozitívnom myslení

Ráno som si bola zacvičiť a po cvičení, cestou domov som sa zastavila v obchode nakúpiť. Naložila som si plný vozík, okrem iného i veľa sladkostí, (čokoládové tyčinky, napolitánky a pod.), ktorými som dopĺňala môj bar pre vnúčatá. Keď som to množstvo vykladala na pult, obávala som sa, že nemám dosť peňazí so sebou, preto som pokladníčku o tom informovala a oznámila som jej, že v prípade vyššej sumy budem platiť kartou, alebo mi z nákupu môže odrátať vernostné, ktoré som si t.r. ešte nevybrala. Pokladníčka bola veľmi milá a keď som jej povedala sumu, ktorú som mala pri sebe povedala, že určite mi to bude stačiť, ale vernostné mi tak či tak vyplatí. Hotovosť mi stačila a po odpočítaní vernostného som zaplatila neobvykle malú sumu. Bola som spokojná a keďže bolo pred obedom, rýchlo som dala nákup do tašiek, cca metrový účet hodila do kabelky a ponáhľala domov s veľkým nákupom.

Podvečer som sa išla pripraviť na stretnutie meditačnej skupiny „Etikoterapia“. Otvorila som kabelku, kde som mala hodený účet z doobedňajšieho nákupu. Nikdy si účet nepozerám a zahodím ho. Tak aj teraz som účet vybrala, pokrčila ho a išla zahodiť do smetnej nádoby. V tom mi niečo napovedalo, aby som si účet pozrela. Poslúchla som svoju intuíciu, dokrčený účet som vyrovnala a letmo pozerala sumy od hora dole. Medzi jednotlivými sumami, ktoré sa pohybovali od 0,74 EUR do 6,30 EUR som uvidela sumu 14,30 EUR. Bola to suma za čokoládové tyčinky „KIT-KAT“. Kupovala som 2 kusy a účtované bolo 32 kusov. Rozdiel bol vyše 13 EUR, čo nie je taká malá suma. Pokladníčka sa pomýlila. Bola som presvedčená, že to pokladníčka neurobila úmyselne. Rozhodla som sa, že na druhý deň / doobeda, keď bude mať službu/ pôjdem za ňou a veci si vysvetlíme. Bola som presvedčená, že prizná svoj omyl a bude ústretová. Súčasne som si ale uvedomovala, že reklamovať sa má na mieste v ten deň a že na druhý deň sa nemusí takáto reklamácia prijať. Pripravovala som sa aj na takúto možnosť tak, že v prípade neuznania reklamácie, pochopím to a nebudem sa na pokladníčku hnevať. Stále som myslela maximálne pozitívne. Pri meditácii som vysielala na pokladníčku lásku / „hoo- oponopono“/. Skutočne som nebola nahnevaná a ani rozrušená. 

Na druhý deň som prišla s účtom za pokladníčkou. Tá keď to videla hneď sa mi ospravedlnila, okamžite zavolala vedúcu, aby stornovala chybne účtovaných 30 kusov. Vedúca mi veľmi ďakovala, že som si chybu všimla a tiež sa mi ospravedlnila. Tento prístup zanechal vo mne veľmi dobrý pocit a z predajne som odchádzala šťastná.
 
Meno: Karin Dátum: 05.11.2012
Správa: Ahojte,
rada by som sa s Vami podelila o svoj zážitok z meditácie. Bol nádherný. Od detstva som mala veľmi rada zvieratá a akékoľvek ich utrpenie som veľmi zle znášala. Každý film, knihu (a nehovoriac o osobných zážitkoch) o zvieratách som veľmi prežívala a akékoľvek ich utrpenie som spracovávala celé týždne a mesiace ... Nezvládam návštevy cirkusov ani ZOO - okamžite sa mi hrnú slzy do očí a mám tendenciu sa im v duchu ospravedlňovať. Skrátka zvieratá boli pre mňa vždy veľmi citlivou témou. Na Vladkovu radu som jedného dňa meditovala s cieľom - ospravedlniť sa zvieratám za všetko, čím som im ja a (ľudia vôbec) ublížila. Môj vnútorný meditačný priestor je od istého momentu lúka. A tak som sa v meditácii na tú lúku postavila a začala som s Hoo ponopono - ospravedlnením sa zvieratám. Po chvíli prišla tmavá postava, ktorá len ticho a bez akéhokoľvek komentára počúvala a čakala. Zopakovala som to niekoľkokrát a úprimne povedané, ani neviem ako, po chvíli som jemne zadriemala. Prebral ma silný hlas vrany, ktorá mi krákala za oknom, a ja som mala intenzívny pocit (vlastne istotu:-), že mi hovorí "vráť sa, čakajú ťa ...". Vrátila som sa do meditácie a tmavá postava tam stále bola. Zopakovala som Hoo ponopono a na mojej lúke sa začali objavovať zvieratá. Bolo ich množstvo a všetky sa na mňa dívali. Pokojne a s láskou. Čakali a počúvali a CHCELI MI ODPUSTIŤ. Áno, mala som pocit, akoby to chceli viac ako ja. Bolo to úžasné. A potom, v jednom momente, som to ich odpustenie pocítila. Nikdy v živote som nič tak čisté nezažila. Dokonalé odpustenie, akého je schopný len málokto z nás ľudí - neboli v ňom žiadne výčitky, vyratúvanie a pripomínanie minulosti a žiadne podmienky do budúcnosti. Nebolo v ňom žiadne "ale", bolo BEZ PODMIENOK a ABSOLÚTNE. Zaliala ma neuveriteľná záplava čistej lásky, pokoja a súcitu. Veľmi som plakala, ale boli to slzy obrovskej úľavy. A zvieratá prichádzali bližšie. Mohla som sa ich dotknúť a pohladiť ich. Po chvíli som sa poďakovala a vrátila sa. Odvtedy sú na "mojej lúke" stále... Nielenže sa môj vzťah k zvieratám ukľudnil a dnes už nemám taký strach z niektorých z nich (pavúky a pod.), ale prežila som neuveriteľnú skúsenosť dokonalého odpustenia. Takého aké má byť. Odvtedy to mám ako vnútorný vzor, keď odpúšťam ja. Viem, aké to je - aký je to pocit, keď odpustím bez podmienok. Som zvieratám za tú lekciu veľmi, veľmi vďačná ...
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 29.10.2012
Správa: Vladko, ĎAKUJEM. Ďakujem za to, že si, že si taký, aký si. Ďakujem za to, že si mi umožnil zúčastniť sa víkendového seminára školy etikoterapie, kde som prežila to, čo som prežila. Teším sa na ďalšie stretnutia, lebo viem, že obohatia môj život. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Mariana
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 31.07.2012
Správa: Bolo úžasné zažiť toľko krásnych ľudí na jednom mieste. Vďaka Vám.
 
Meno: Táňa Dátum: 30.07.2012
Správa: Ďakujem Vladovi, Enkimu a Igorovi 
za pohodové chvíle, ktoré som zažila počas víkendového zážitkového seminára v Belušských Slatinách.
Občas to boli chvíle, keď sa nám do očí tlačili slzy dojatia, ale veľmi často chvíle, keď sa nám tlačili do očí slzy od smiechu :)
Srdečná vďaka
 
Meno: Vladimír Červenák Dátum: 30.07.2012
Správa: Múdry človek sa rozpozná podľa toho, že má v úcte slabosti iných i seba:-) Poďakovať sa za všetko, čím sme prešli v živote, znamená naplniť sa vďačnosťou a uvedomovať si, aký vzácny dar je život:-) Tak svieťme, Žanet:-)
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 13.06.2012
Správa: Vladko, a rada by som povedala ešte jeden môj postreh, že ak si myslíme, že keď poďakujeme a s láskou privítame všetky tie krásne emócie a teraz pozor...  žiarlivosť kritika, nenávisť a.t.ď, ktoré nám tak prekrásne slúžili na našej ceste, pocítite obrovskú úľavu a prílev neskutočnej energie vtedy zabudnete na to, že byť v pohode je sedieť doma a nič nerobiť, naopak...začnete vnímať všetko ako TVORCA a podľa ja som JASOM začnete presvetľovať všetko a všetkých okolo seba a JE TO NÁDHERNÉ..........VĎAKA Žanet
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 13.06.2012
Správa: Ahoj prekrásna dušička, Vladko, 
....ako začať...ĎAKUJEM... do školy etikoterapie som sa prihlásila, aby som počula praktické rady ako pracovať s už na sebe rozpoznanými emóciami a vďaka Tvojim radám som veľmi veľa pochopila máš úžasnú schopnosť vysveliť všetko s úžasnou trpezlivosťou a ešte väčšou ľudskosťou.Z celého srdca Ti prajem veľa úžasných a šikovných študentov a som nesmierne šťastná, že môžem patriť medzi nich. S láskou,úctou,pokorou Tvoja žiačka Žanet
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 21.12.2011
Stránka: http://www.advaita.sk
Správa: Ďakujem Vladkovi za krásne želanie k sviatkom, v ktorom nádherne vystihol všetko, čo sme spolu prelúskali na kurzoch etikoterapie a želám všetkým príjemné a maximálne pohodové sviatočné dni :)
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 09.12.2011
Stránka: http://piestany.com/sk/
Správa: Na Vasej stranke som nasiel velmi motivujuce citanie. Velmi pekne dakujem a prajem vela uspechov!
 
Meno: Zuzana Dátum: 05.12.2011
Správa: Blahoželám. Ďakujem za Vašu odvahu napísať. Mne Vaše riadky pomohli mnohé pochopiť a hlavne ukázať, že som v pohode. Želám šťastie.
 
Meno: Vladimír Červeák Dátum: 17.11.2011
Správa: Janka, mam veľkú Radosť:-) 

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://e.exps.me
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 17.11.2011
Správa: Milí všetci, ktorí navštevujete tútu stránku a možno aj semináre a všetko ostatné, čo je v ponuke.
Pred takmer polrokom som písala, ako sa mi úžasným spôsobom mení život a keďže som v svojej usilovnej práci pokračovala môžem sa s Vami podeliť o ďalšie úžasné zmeny. Vlastne Vám sem iba vložím e-mail, ktorý som písala po tom úžasnom zážitku jednému skvelému človeku, ktorý má pre tieto veci pochopenie. Keďže cítim, že lepšie by som to už nedokázala popísať nechám to v tej istej forme. Písala som to o dva dni neskôr, ako sa to udialo.

Na začiatok je asi potrebné spomenúť, že som si kúpila vlastný byt, konkrétny, ktorý som chcela od kedy som ho videla pred pár rokmi prvýkrát. A zmenu trvalého pobytu som urobila 31.10.2011 na znak toho, že robím hrubú čiaru za svojím starým životom a chcem začať odznova.

A teraz ten e-mail:
Napíšem ti, aký úžasný zážitok sa mi podaril. Vďaka Vladovmu rozprávaniu o tej rýchlosti mi doklaplo, že mne ten tlak z každej strany za posledný mesiac zrejme má povedať, že mám prestať na seba tlačiť ja sama. Tak som to vzala za svoje a ani som tú knihu (Čo vám hovorí vaše telo) už neotvorila. V piatok som takmer celý deň ležala, som PN (bola som si iba pre nový občianský preukaz, môžeš mi gratulovať už som Bratislavčanka). Došla som domov dosť vyčerpaná a išla som hneď do postele. Okamžite som zaspala a potom tak dobre zobudená som si príjemne uvoľnená hovela v posteli a vtedy sa ti mi to samé spustilo, iba intuitívne som si hovorila, čo všetko chcem vyčistiť a čím to chcem nahradiť a že ďakujem všetkému, čo mi už prestalo slúžiť a momentálne mi to už v stojí v ceste za životom podľa mojich prianí. Mne sa podarilo týmto spôsobom vyčistiť celú svoju minulosť až do detstva a sprievodný jav bol, že moje telo sa mi zdalo stále ľahšie. Trvalo ta asi hodinu, ale ten pocit ľahkosti a pokoja bol a je úžasný. Všetko som vždy vedome nahradila najprv láskou a až potom všetkým ostatným, čo mi prišlo. 
Sobota bola v pohode v posteli a pri filmoch (Alenku v krajine zázrakov som si v ten deň pozrela asi 3x - nie som cvok, iba mi to má povedať zrejme ešte niečo, čo má ku mne prísť). Ale pecka došla v sobotu v noci, nemohla som zaspať, asi tie lieky majú na to trocha vplyv ale skôr cítim, že to tak malo byť. Keď som už vyskúšala hádam každý cm² mojej postele, vyvetrala a stiahla kúrenie, ľahla som si späť naopak (tam kde mám zvyčajne nohy bola hlava) a rozhodla som sa teda, že využijem čas a začala som snívať o tom, čo chcem od tohto života, ja som sa ti dostala do takého stavu pokoja a šťastia, že som mala čo robiť, aby som sa nesmiala nahlas (o 3-tej hodine ráno by to mohlo vyzerať dosť čudne).
A vtedy to prišlo také spaľujúce teplo v oblasti srdca, že som myslela, že zomriem - prvé, čo mi blesklo hlavou bolo že sa mi otvorila srdcová čakra a potom zasiahol rozum a povedal, že asi vnútorné krvácanie, ale ja som sa rozhodla pre tú prvú možnosť a nechala som sa tým teplom zaplaviť, neviem si ani predstaviť vhodnejší moment na smrť, ako keď si plná lásky, trvalo to veľmi dlho a nevadilo, ani keď som zmenila polohu, normálne som sa cítila ako znovuzrodená a oprostená od minulosti. Zrejme som sa predávkovala láskou. Predtým som mala taký pocit, ako keď ti niekto srdce zviera v ruke a teraz je to, ako keď ti padne obruč a si voľná. Úplne úžasné a vlastne to teplo hoci nie v až takej intenzite cítim doteraz. Je to neopísateľný pocit a je to na nezaplatenie. Ale hlavne odvtedy sa cítim inak - som úplne pokojná, vyrovnaná, znova sa cítim šťastná a plná lásky, že ju v duchu nadeľujem takmer každému, koho stretnem. Asi som sa skutočne znova narodila, ako to popisoval Vlado. 
Keď som tam tak vtedy ležala plná tých skvelých pocitov, rozhodla som sa, že skúsim meditovať, keďže sa mi to tak dlho nedarilo. Len čo som zatvorila oči bolo to tu. Keďže ja fungujem skôr na pocitoch, tie obrazy ma úplne ohromili. Videla som tmavú oblohu s ťažkými olovenými mrakmi (ako to býva v dramatických filmoch) a v jednom mieste bol prúd svetla, ja som sa v ňom približovala k tej oblohe až do momentu, kedy som v ňom rozoznala oko. Potom sa to stratilo a ja som zaspala.
Asi o dva dni, keď som opäť pozerala Alenku mi to konečne došlo. Ak poznáte ten film (úplne skvelý a naozaj je tam treba počúvať s otvorenými ušami) je tam scéna, keď ju prehodí Johny Depp v úlohe klobúčnika na klobúku cez jazierko na ostrovček a vzdá sa vojakom. Ráno ju tam nájde pes Bojárd a presviedča ju, že musí ísť s ním, lebo tak to bolo predpovedané. V tom všetkom, čo mu ona na to povie boli pre mňa ukryté dve dôležité správy vo vetách: Toto je môj sen. To ja určujem cestu.

Čo toto všetko, čo som Vám popísala malo povedať mne je:

“Dostala si nový život, ktorý si tak veľmi chcela. Je to tvoj život. Ty rozhodneš, ako bude vyzerať - je to len v tvojich rukách (srdci a hlave).”

O to radšej som, že sa mi to všetko udialo v období medzi 28.10.2011 – 11.11.2011
Takže ja budem pokračovať v rozbaľovaní svojich darčekov. Stojí to za to.

Vlado. Ďakujem ti, že si splnil všetky moje očakávania, s ktorými som do tvojho kurzu prišla na začiatku tohto roka s rozhodnutím a odhodlaním, že kým skončí tento rok ja budem iný človek s iným životom. Ďakujem, že si mi ukazoval možnosti, ktoré sa oplatilo skúšať, pretože skutočne fungujú.
Keď sa mi toto všetko podarilo za jeden rok, viete si predstaviť, ako bude môj život vyzerať o ďalší rok? Ani ja nie, pretože to bude take skvelé, že si to ešte ani nedokážem predstaviť.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 26.10.2011
Správa: VĎAKA sa víkedndový seminár v Martine.
Odkaz pre Miriam: Viem, že ma nájdeš, keď ma budeš potrebovať.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 10.10.2011
Správa: Prvá veta na úvodnej stránke je krásna.
Každý z nás má svoj strom, a je len na nás, akou cestou sa k nemu dostaneme. Aj ja hľadám cestu k svojmu stomu.
 
Meno: inšpiratívne :-) Dátum: 24.09.2011
Stránka: http://terrafina.wordpress.com/2011/09/24/mojim-uc
Správa: http://terrafina.wordpress.com/2011/09/24/mojim-ucitelom/
 
Meno: Slavka Dátum: 13.09.2011
Správa: Ahojte všetci, posledný seminár v Liptovskom Mikuláši bol úplne super, vrelo odporúčam všetkým. Hneď na druhý deň som začala aplikovať v živote slovíčko ,,chcem,, a ono to fakt funguje. A je to také jednoduché stačí si stanoviť zámer a chcieť a ono to funguje. Super. Ďakujem, Vladko, že si mi to pomohol objaviť. Zdravím všetkých a teším sa na budúci seminár v novembri.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 04.09.2011
Správa: Chcela by som sa poďakovať Vladkovi a aj celému kruhu za preúžasný víkend. ešte stále nechápem, ako som za celé tie roky neprišla na tak jednoduchú vec, čo mi chýbala- SLOBODA. Je super, že sa naše cesty spojili a ja môžem s Vladkovou pomocou a aj pomocou kruhu rásť a približovať sa k jednote. Ešte raz ĎAKUJEM a som rada, že si

 

Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 04.08.2011
Stránka: http://www.advaita.sk
Správa: Zdanlivo obyčajná prechádzka lesom môže byť zdrojom hlbšieho sebapoznania:-)

Ďakujem za zdieľanie, Terra:-)

http://terrafina.wordpress.com/2011/08/04/dovera-a-strach/#more-1951
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 01.08.2011
Stránka: http://www.terrafina.wordpress.com
Správa: Vlado, zo srdca ďakujem tebe i celému tímu za prípravu seminára, za tvoju trpezlivosť a štedrosť pri delení sa o múdrosť a za tvoj ohľaduplný a láskavý prístup. Rada by som sa podelila touto cestou poďakovala aj Igorovi, Janke, Enkimu a Sarite a využila tento priestor na podelenie sa o moje prvé dojmy z letného zážitkového seminára, ktorý skončil včera a ktorý mi pomohol rozpamätať sa na to, kým som a na Jednotu, ktorej som súčasťou. 

Hrať na bubon je niečo úplne iné, ako bubnovanie nezúčastnene počúvať. A hrať na bubon v skupine bubeníkov, to už je mágia. Vnútorné rytmy hráčov sa zladia do jedného a zaznie spoločný rytmus nielen danej bubnujúcej skupiny, ale čoskoro rytmus spojí bubeníkov s okolím a živlami. Vynorí sa vnútorná múdrosť, pokoj večnosti, hranice medzi „ja, moje“ a „ty, tvoje“ sa stratia, rovnako ako stratí platnosť čas. Ostane len prítomný okamih, v ktorom všetko vibruje v jednom rytme. Zažitím tejto jednoty v prítomnosti a jej pokoja na seminári v Belušských Slatinách som pochopila, čo znamená, keď hovoríme o prejavovaní úcty sebe, svojim blízkym, svojmu okoliu a Zemi, ako aj jej bytostiam, skrátka, celkovo svojmu okoliu. 

Mojou prvou témou bolo pripomenutie si na už známej pravdy, že len v hmotnom tele môže moja duša rozpoznávať a zažívať skúsenosti akými sú emócie a vzťahy. Moja duša prišla z neba, avšak fyzické telo mi dali rodičia, a tým zase ich rodičia a vlastne celou líniou času sa vinie nekonečná línia predkov, ktorých skúsenosti a zážitky sú v mojom živote zaznamenané a transformované. Tí, ktorí odišli, nech odpočívajú v pokoji; tí, ktorí ma sprevádzajú na Zemi, nech sú požehnaní. 

Druhou lekciou bola pre mňa nová téma pokory. Pokory bez sebatrestajúceho vzorca zľahčovania a unikania formou irónie. Ten, kto zľahčuje slová iných, zľahčuje vlastne samého seba, čím si prejavuje nedostatok sebaúcty. Naučila som sa, že irónia je tiež formou agresivity, ktorou – spravidla nevedome - útočia na iných tí, ktorí sami majú vnútorný konflikt. Táto pilulka nebola až tak horká, ako by mohla byť. Dostala som ju v dobrej spoločnosti. Pre pripomenutie, Božská hra Líla definuje dobrú spoločnosť ako takú, "ktorá poskytuje človeku možnosť zbavovať sa starého stotožňovania v atmosfére dôvery a súcitu, taká, kde sa môže človek naučiť konfrontovať sa so všetkými stránkami svojej osobnosti a pracovať na nich." Dobrú spoločnosť človek nehľadá, dobrá spoločnosť si človeka nájde. Ak to ten človek chce. Kruh hľadajúcich, ľudí všetkých vekových kategórii a z celého Slovenska, ba aj z Čiech bol skvelou skupinou ľudí, s ktorými sme si navzájom odzrkadlili naše postoje, potreby a odovzdali sme si emócie i informácie, ktoré sme boli pripravení prijať. 

Okrem bubnovania a učenia sa v kruhu som mala možnosť precítiť okolitú nádhernú prírodu, a to doslova a dopísmena hmatateľne – pri stromoch, v skalách, na lúke ... drobný dážď sa stal spoločníkom pri väčšine výletov a môžem povedať, že mal svoje čaro. Sledovať spod jablone na stráni, ako vytvára jemnú clonu hmly vychádzajúcej z okolitých vrchov bol zážitok, keď som pochopila, že nezáleží na počasí, ale na tom, ako ho ja príjmem. Pochopila som, že odmietaním javov a situácii by som odmietala aj seba a svoje prejavy. 

Denné meditácie za sprievodu hudby a vône kadidla, v ktorých sme sa postupne zameriavali na živly zeme, vzduchu, vody a ohňa sú nezabudnuteľné. Pripomenuli mi detské časy, keď som s prírodou splývala úplne prirodzene, keď som ešte nesúdila a nehodnotila, keď som brala všetko tak, ako prichádzalo. Týmito meditáciami som opäť naviazala na svoju prirodzenú rovnováhu, s ktorou sme všetci prišli na Zem a na pocit spolupatričnosti s okolitým svetom. Slovo jednota možno znie abstraktne, ale slová nevyjadria to, čo cíti každá bunka pri zážitku jednoty. Môžem povedať len toľko, že cítia jednotu.

Najdôležitejším pripomenutím, ktoré som si zo stretnutia odniesla je, že mám slobodu rozhodnúť sa, ako budem reagovať. Reakcie vo forme slov, emócii a činov sú plne v mojej moci, a môžu prispieť ku celkovému pocitu šťastia, rovnako ako ma môžu stiahnúť do kolesa útokov, ktoré vedú moje okolie – ľudí i situácie - ku obranným postojom a následnému útočeniu, ktorého ak je príliš tak sa zmení na ignoráciu, tá neskôr na pohŕdanie a to už je postoj typický pre stav, ktorý poznáme ako pýchu. Pýcha je koreňom agresívneho správania a – jediná cesta, ako z kola von je prijatie plnej zodpovednosti za svoje reakcie. A je to práve táto sloboda prijať zodpovednosť za svoje reakcie a postoje je darom a cestou ku autentickej slobode, ku šťastiu a k trvalému zdraviu.

V Belušských Slatinách som toho zažila podstatne viac, napríklad veľa smiechu, ohľaduplnosti, dynamiky, múdrosti, štedrosti zdieľania, otvorenosti a spontánnej radosti z tanca. O nielen moje ďalšie úvahy inšpirované tamojším prostredím a ľuďmi sa podelím postupne v ďalších článkoch na mojom blogu. Už teraz sa teším , ako sa budem vracať k spomienkam na ranné jogové cvičenie, ku astrologickým súvislostiam našich horoskopov, k bubnovaniu a ku ďalším témam... Aloha ke akua! Aloha nui loa!
 
Meno: štvorlístok Dátum: 08.07.2011
Správa: V utorok ráno pred odchodom do práce som si chcela obuť ciklámenovo-bordové topánky. Keďže v botníku som ich nenašla, začala som rozmýšľať, že kde asi budú ?! Za pár sekúnd som si vybavila, že som ich zaniesla do opravy ešte v zime, prvýkrát som ich tam nechala bez rýchlostného príplatku, a už sú tam teda pekne dlho, a prvýkrát sa mi stalo niečo také.
Z práce som odišla presne po skončení pracovnej doby, aby som stihla ísť do opravy. Cestou som rozmýšľala , že ktorá verzia ospravedlnenia bude lepšia, lebo lístok samozrejme nemám, ale na občiansky preukaz dúfam že mi ich vydajú. Ako som tak rozmýšľala, zastavil ma mladý muž tmavej pleti, ktorý v ruke držal nejaký časopis, že „ Pani, pomôžte mi !“ Chcela som mu dať 2€ za ten časopis, a on nato odpovedal, že mu to nepomôže! „Pani, poďte so mnou na stanicu , a kúpte mi lístok na vlak ! Veľmi pekne vás prosím! Prosím!“ 
Išla som . 
Cestou mi vyrozprával svoj smutný príbeh, že vyrastal v detskom domove, teraz je už dva dni na ulici, lebo ho nevyplatil súkromník, pre ktorého mesiac pracoval bez papierov, okradli ho v noci, teraz nemá žiadne doklady, ukradli mu aj výučný list, a dnes už musí ísť domov, lebo zajtra musí zaplatiť 50 € za podnájom, inak ich majiteľ vyhodí na ulicu aj s polročným synom, ktorý takisto ako on skončí v detskom domove... Na chvíľu som zastala, a povedala som mu, že vidí iba tú možnosť, ktorou sám prešiel, a že určite sú aj iné cesty. Neveril mi, a začal so svojim príbehom odznova . Medzitým sme prišli na stanicu. Na vlak, ktorý išiel za 45 minút, som mu kúpila lístok , a dala som mu ďalších 5€ na jedlo, a potom som sa ho dotkla v mieste tretieho oka. Aj som mu povedala , že to je jeho tretie oko, ak sa lepšie obzrie dookola, určite nájde iné možnosti, a že ja mu dôverujem že to nájde. Pozeral sa na mňa najprv veľmi prekvapene, potom som mala pocit, že v jeho mysli niečo prebehlo, a o tom, čo som mu povedala, bude rozmýšľať. Pekne mi poďakoval za pomoc.
Vrátila som sa do opravy obuvi. Bola dve minúty zavretá. Za sklenenými dverami pani počítala dennú tržbu. Tak som sa rozhodla, že prídem na druhý deň, a vybrala som sa domov pešo cez mesto. 
Na opačnej strane uličky ako ma zastavil ten mladík, teraz ma zastavil starý pán. Bol tiež Cigán, celkom slušne oblečený v starých šatách, v očiach so smútkom a s pokorou, a prosil ma o peniaze na jedlo, lebo dva dni bol na ulici aj so synom, a odvtedy nejedol. Povedala som mu, že dnes už niekomu som pomohla, a môžem mu dať 2€. Aj on mi poďakoval. 
Cestou domov ešte som potrebovala sa zastaviť pre pár drobností v drogérii. Za pár korunový nákup obyčajne nedostanem pozornosť, ale tento krát pri pokladni som dostala lak na nechty, presne v takej farbe, aký som pred pár týždňami zháňala, a nenašla.
Keď už som bola blízko našej ulice, našla som štvorlístok. Vtedy mám vo zvyku pozrieť sa do neba, a usmejem sa do slnka , lebo viem, že Boh ma miluje. Celý deň bolo pod mrakom, ale za chvíľu sa mi ukázalo slniečko za oblakom. Jeho lúče hrali vo všetkých farbách, ako sa pred ním prechádzal ten oblak. 

Doma som zistila, že moje topánky nie sú v oprave, ale mala ich dcéra v skrini, pretože sa v nich fotila. Ráno som si pamätala, ako som ich očistila, a potom som si pamätala iba môj zámer, a nie skutočnosť. Keď som si predstavila, ako by dopadlo, keby som nešla na stanicu, alebo pani by prestala rátať tržbu, a otvorila by dvere ? Náhody naozaj nie sú .
V tom týždni, každý deň som našla štvorlístok cestou do roboty, niekedy aj päť ( kolegyňa ma upodozrievala, že chodím do roboty po štyroch ).

Aj v pondelok som našla tri štvorlístky. Ešte neviem ako, ale bude to súvisieť s mojim nebohým svokrom.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 23.06.2011
Stránka: http://www.advaita.sk
Správa: Milí všetci, ktorí tak ako ja radi navštevujete túto stránku a možno aj kruh. Chcem sa s Vami podeliť o svoju radosť zo zmien, ktoré nastali v mojom živote po pol roku intenzívnej práce na sebe za pomoci Vladimíra a skupinky úžasných ľudí, ktorí ani netušia, akou sú mi inšpiráciou.
Po tom, čo sa mi postupne počas minulého roka kompletne zrútil celý môj život som si povedala „tak dosť a tentokrát to budem robiť všetko inak, keďže tak ako to bolo doteraz to opäť zlyhalo“. Neľutujem ani sekundu času, čo som tomu venovala. Veď čo môže byť lepšie ako cítiť sa šťastná iba preto, že som a nepotrebujem k tomu žiadnu vec alebo človeka? Ja tento stav nazývam „byť opitá šťastím“ a nepoznám nič lepšie. Čo môže byť lepšie, ako príjemní a usmiatí ľudia okolo mňa a ráno v práci slová pani upratovačky „keď Vás vidím hneď mám lepší deň“. Darovať úsmev a milé slovo iba tak, robí úplné zázraky vo vzťahoch vo všetkých oblastiach, kde sa pohybujem. A to je iba malá troška zo všetkých tých úžasných „zázrakov“ alebo ak chcete zmien, ktoré sa už okolo mňa nejaký ten týždeň dejú. Niekedy je to skutočne až neuveriteľné.
Ďakujem za nasmerovanie, „návod“ a povzbudenia ale aj pokarhania, ktoré mi pomohli tieto úžasné zmeny naštartovať a teraz už aj žiť. Dopriala by som to každému.
Pripomína mi to jeden môj sen, z ktorého si pamätám iba to, že aj keď neboli Vianoce v kúte bola veľká kopa krásne farebne zabalených darčekov rôznych veľkostí do výšky asi meter a ja som vedela že sú moje a vôbec som nebola prekvapená, iba to mi vŕtalo v tom sne v hlave, že „veď nie sú Vianoce“. A tuším v tom je ten fór, nemusím čakať do Vianoc a môžem začať rozbaľovať. Ja som už začala a je to super.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 02.06.2011
Správa: Chcela by som sa s Vami podeliť o jednu krásnu myšlienku, ktorú mi poslala moja priateľka Vierka.

Keď sa pýtali Dalai Lamu, čo ho na ľudstve najviac prekvapuje, odpovedal: 
"Ľudia. Pretože obetujú zdravie, aby zarobili peniaze; potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie;
potom sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani v prítomnosti ani v budúcnosti.
A žijú tak, akoby nikdy nemali zomrieť a potom zomrú bez toho, aby predtým žili.

Krása :)
Pekný kozmický deň všetkým, Simona :)
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 24.05.2011
Správa: Príbeh o mojom BA a KA 
a o viere a dôvere.

Po týždňoch stresov a strachu, som odchádzala z jednej etikoterapie a už som nevedela ani „kde je Sever“. Večer, keď som išla spať skúsila som ešte odomknúť pomyselné dvere a bolo to takto:
Zobrala som kľúč odomkla kovové dvere na stene a dnu nebolo nič, len trochu ďalej biela hmla. Vošla som dnu a išla som sa pozrieť do hmly či tam niečo nie je. Keď som bola v hmle už som ja bola BA ako podlhovastý svetlohnedý chumáčik a rozhliadala som sa okolo.
Hmla sa začala sťahovať do jedného miesta až sa z nej stal biely chumáčik rovnakej veľkosti ako BA a vtedy s radosťou povedala: „Ja tu na teba čakám“ a z chumáčika sa vysunuli ruky,
ktorými objala BA (vnímala som to, že ja som BA) a keď sme splynuli zostal chumáčik rovnako veľký len sa zmenila farba na žltú a hladkú (ako satén). Bolo to úžasné až som pochybovala, že toto môže byť a išla som spať. Na druhý deň som sa v mysli vrátila ku všetkému znovu. Pozerala som sa na žltý chumáčik a videla som, že blikol. Pripomenulo mi to, že už raz som to takto mala. Vtedy bol chumáčik tiež žltý ale matný, svietil a ako by dýchal (ako keď je technická porucha na monitore a obraz vystúpi a vráti sa). Teraz som vedela, že ma na seba upozorňuje: „Pozri sa na mňa.“ Veď sa pozerám – pekné. Napadlo mi, že možno niečo potrebuje a opýtala som sa čo mám urobiť čo potrebuje, myslela som si, že povie lásku, ale povedalo PRIJATIE. Vtedy som pocítila úžasnú vrúcnosť a lásku v každej svojej bunke a povedala som mu, že ho s láskou prijímam a prepáč mi. Vystrela som ruky, zobrala som ho do dlaní a priložila si ho na hruď. Tu som to znovu ukončila ako hotovú vec. Preto, že všetko bolo také zvláštne aj krásne znovu som sa vrátila v mysli o deň aby som videla ako to je teraz. Keď sa stretli BA a KA objali sa vzájomne aj BA vystrelo ruky a keď splynuli vzájomne si povedali: milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím odpusti mi, ďakujem. Potom BA povedalo: už navždy budeme spolu a KA povedalo: nikdy na teba nezabudnem.
Uvedomila som si nesmrteľnosť KA a že všetko čo sa so mnou naučí bude mať v nasledujúcom živote. Aká je dôležitá viera a dôvera aby mohla v budúcnosti veriť v Boha, prežiť lásku, veriť vo svoje schopnosti....
Tebe Vlado aj dievčatám v našom kruhu zo srdca ďakujem.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 23.05.2011
Správa: Pekný deň, priatelia!
Keď som prvý raz prišla do kruhu, ihneď ma zaujali témy - negatívne pocity, ktoré nám tak veľmi zhoršujú kvalitu života. No zároveň som mala vnútornú brzdu popisovať pred neznámymi ľuďmi svoje traumy, väčšinou ešte mimoriadne citlivé. Rýchlo som však spoznala, že v tomto bezpečnom prostredí môžem svoje trápenia pomenovať, a okrem toho, že aj keď práve neprehovorím, aj tak si domov odnesiem nové, oslobodzujúce náhľady, jednoduché riešenia na hojenie vlastných bolestí. Synchronicita, s akou sa teraz už takmer denne v rôznych podobách stretávam mi zakaždým pohladí dušičku. V našich skupinových stretnutiach je zvlášť výrazná. Minule som prišla do inej skupiny, lebo som na svoj termín mala mať výnimočne iný program, a predstavte si , nadhodili tému, ktorá ma práve pálila – požičať?, nepožičať?, darovať? Veľmi sa mi uľavilo ... (a plánovaný program sa nakoniec ani nekonal, a moja skupina preberala iné témy...) Pred týždňom som napr. zistila, že so svojimi novými priateľmi v kruhu mám v tomto období dokonca aj podobne zamerané sny.
Zažívanie jednoty je krásne a oslobodzujúce... 
Jana
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 12.05.2011
Správa: Zdravím všetkých ľudí, ktorých umenie etikoterapie zasiahlo priamo do srdca, tak ako mňa. Chcela by som sa s Vami podeliť o môj pozitívny zážitok. Vladko nám v kruhu zadal úlohu aby sme si kúpili zošit a zapisovali si sny. Ja som nejaký zošit našla doma a tak som si ho položila k posteli s tým, že si budem sny zapisovať ak si ich zapamätám. Prvú noc nič. Druhý večer pred spaním som si povedala v duchu nech sa mi sníva sen, ktorý si budem pamätať. Zase nič. Myslela som si, že je to tým, že sa budím na budík a v šoku z prebudenia automaticky sen zabudnem. Ale cez víkend bez budíka sa nič nezmenilo. Až do včera. Kúpila som si v papiernictve nový zošit so zámerom, že si práve do neho budem zapisovať sny. Špeciálny zošit na moje špeciálne sny. Potom som pred spaním poprosila, aby som si sen pamätala a povedala som aj dôvod. „Lebo chcem lepšie porozumieť môjmu KA.“ A sníval sa mi taký sen, že som zapísala rovno 4 strany zošita – bol zložený približne zo 7 epizód odohrávajúccich sa v rovnakom prostredí, farebný sen, no takýto sen sa mi ešte asi v živote nesníval. Ráno som mala taký super pocit. Moje KA poslalo správu môjmu BA pomocou sna. Komunikujú :) Cítila som sa šťastná a celý deň z tohto pocitu ťažím. 
Takže všetkých, ktorým sa ešte nesnívalo resp. ktorí si svoje sny nepamätajú, môžem z vlastnej skúsenosti potešiť. Ak si definujete správne zámer aj s dôvodom, prečo sa tak má stať a poprosíte aby sa tak stalo – stane sa. SILA ZÁMERU a SILA úprimnej PROSBY je naozaj veľká. 
Prajem všetkým krásny deň a veľa presnených nocí :) Simona
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 10.05.2011
Správa: Pozdravujem čítajúcich a prajem pekný deň. Dnes Vám chcem opísať ďalší z nových zážitkov - sen. Odkedy som dala na dobrú radu Vladimíra a večer vždy pekne poprosím, nestačím sa čudovať, lebo takmer každé ráno mám čo zapisovať. Jeden z prvých "poprosených" snov mi spočiatku pripadal iba obyčajný, vyplývajúci z momentálneho zamerania (chystali sme sa na cestu): mala som si do vaku zbaliť len najdôležitejšie veci, a pritom ľahké, lebo ma s nimi čakala cesta ako keby bez konca a už som sa nemala do svojho bytu vrátiť, dlho som sa nevedela rozhodnúť, čo vziať...
Až pri zapisovaní som si uvedomila jeho posolstvo - zamysli sa nad skutočnými hodnotami v živote.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 09.05.2011
Správa: Boom ezoteriky na Slovensku po roku 1990 strhol aj mňa, prečítala som veľa zaujímavej literatúry, stretla úžasných ľudí. Mnohé mi pripadalo fantastické, mnohé som chcela vyskúšať, prebiehala ako dieťa od jedného k druhému a v ničom nevytrvala, nestala sa „majstrom“. Postupne som síce menila svoje postoje, hlavne som prestávala obviňovať svoje okolie z prežitého nešťastia. Napriek tomu, že ako zamestnaná žena, manželka a matka mám prácou a povinnosťami vyplnených minimálne 12 hodín denne, cítila som stále akúsi prázdnotu. Až stretnutia s etikoterapiou vedené Vladimírom od februára tohto roku sú naozaj silným impulzom pre moju premenu, a som za ne veľmi, veľmi vďačná. Učím sa milovať samú seba a svojich najbližších bez výhrad a podmienok, dôverovať a ďakovať. A potom pozorujem malé zázraky. S jedným z nich sa s Vami podelím:
v pracovný deň krátko pred Veľkou nocou, s naplánovanou cestou k rodičom, kedy každá minúta bola drahá, som sa v poslednej chvíli rozhodla zájsť ešte aj ku kaderníčke. Moja doterajšia skúsenosť bola taká, že voľný vhodný termín by mohol byť až po sviatkoch, naviac ma čakajú „neriešiteľné“ úlohy v robote, nervózne behania po obchodoch a hektické balenie na cestu. Dôverou a naladením sa ale stalo to, že v priebehu niekoľkých minút som dostala naraz telefonické pozvanie k zubárke, kde som bola pôvodne objednaná až v júli, a to v nadväznosti na voľné okienko na strihanie mojich vláskov, následne cestou do práce som si za švrťhodinku kúpila dlho hľadanú sukňu a po príchode do práce tam nebolo nikoho, kto by ma odkontroloval a mohol niečo vyčítať. Naopak, aj pracovné záležitosti som vybavila promptnejšie a úspešnejšie, než kedykoľvek predtým, za čo sa mi dostalo od vedenia uznania. Možno niektorí takto synchrónne žijete bežne a nepríde Vám to zvláštne, ale pre nás, ktorí sa doteraz naháňali za vlastným chvostom, nič nestíhali, všade mali samý problém... chcem týmto odkázať: funguje to a je to úžasné. Jana
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 11.04.2011
Správa: Pochopenie po dvanástich rokoch

Ahoj Vladko,

po absolvovaní Tvojej prvej prednášky o etikoterapii som navštívila svoju dlhoročnú obchodnú partnerku. Ani by ma nenapadlo že moja návšteva dopadne pre nepochopenie zo strany partnerky až tak zle, že so mnou ukončí doterajšie dobré vzťahy. Prvé čo ma v tom momente napalo...“prečo človek takto páli za sebou pre prácu dlhobudované mosty ? “.
Keďže mi Tvoja prednáška výrazne rezonovala v pamäti, nezareagovala som tak ako zvyčajne zlosťou, ale zamyslela som sa..“možno práve ona mi má ukázať moje chyby a poskytla mi môj zrkadlový obraz“
Začala som rozmýšlať, kedy som v živote zažila podobnú situáciu.
Vtedy som si spomenula ako som takto veľmi dávno ja „spálila mosty“ za priateľstvom so svojou kamarátkou. Nevideli sme sa celých dvanásť rokov.
Aplikovala som večer hawajskú techniku Ho ponopono. V duchu som poprosila o odpustenie zabudnutú ako aj obchodnú priateľku... povedala jej, že ju mám rada, že ju prosím o odpustenie a že jej ďakujem.“ 
Na druhý deň som išla na služobnú cestu smerom na západné Slovensko. Na diaľnici ma niečo veľmi ťahalo zísť z nej a zastaviť sa u iného obchodného partnera ako som mala v pláne. „Váhala som len chvíľu a potom som sa pustila za hlasom svojho vnútra. Vo firme ma nemôhli hneď prijať, pretože mali návštevu. Neverila som vlastným očiam. Návštevou bola moja dvanásť rokov nevidená priateľka. Padli sme si do náručia, rozplakali sa a potom sme sa dlho rozprávali. Verím, že sa vzťah medzi nami vyčistil a vďaka pochopeniu a zmenou postoja sa udial zázrak...a to hneď na druhý deň.“ 
Ďakujem veľmi pekne
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 11.04.2011
Správa: Keď som nastúpila do novej práce, zvyčajne sme si ráno niektorí zamestnanci zavolali a nadávali na prácu a nejedného obchodného partnera. „Celú hodinu sme dokázali v zlosti pretelefonovať o tom čo a kto sa nám nepáči. Následne bol zvyšok môjho dňa mrztý a väčšinou sa mi nedarilo. Po skúsenostiach s etikoterapiou som cesty do práce začala tráviť počúvaním hudby,resp. prednášku a s kolegami som sa nezapájala do predchádzajúcich rozhovorov. Nemusela som ani dlho čakať a moje dni sa stali svetlejšie. Začalo sa mi dariť nielen v práci, ale aj v súkromnom živote. Velmi som za to vďačná.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 02.04.2011
Správa: ...odpustiť sebe
Keď náhle zomrel môj manžel pomaly ustupujúci smútok začali nahrádzať výčitky, čo som mohla–mala urobiť inak a tie boli horšie v tom, že neustupovali, ale sa nafukovali. Premietala som si film o mojom manželovi dookola, a keď som bola sama preplakala potoky sĺz s výčitkami keby... Ale život ide ďalej a aby bol pre mňa znesiteľnejší, zamkla som posledné obdobie nášho spoločného života do „Pandorinej skrinky.“
Posledné roky sme nemali šťastné a ja som za všetko vinila svojho manžela, bola som nervózna, niekedy už ľahostajná k tomu, ako to bolo u nás doma. Jedného dňa sa necítil dobre, zavolala som mu sanitku, zobrali ho do nemocnice a ja som odišla do práce. Keď som za nim prišla, už nežil, zomrel na pľúcnu embóliu. Nie posledný deň, ale obdobie som mu nič pekné nepovedala.
Nedávno som túto Pandorinu skrinku otvorila a znovu som prežila všetko, čo som mala v nej ukryté. Po čase sa však začal odvíjať iný film: o tom, ako ma môj manžel nielenže mal rád, ale ako si ma vážil, čo mi hovoril, ako o mne rozprával iným ľuďom, spomenula som si na synov, keď ma volali: mami, poď sa s nami rozprávať a bývalo to do 12-tej aj 1-dnej hod. v noci, keď mi starší syn povedal, že je rád, že som jeho mama. Spomenula som si na manželovu mamičku, ktorá mi zomrela v náruči. Potom som sa seba opýtala: 
Čo si to ja neviem odpustiť? Pre iných som dôležitá a pre seba...? 
Na súdenie mojich hriechov je tu Boh, ja mám iné poslanie.
 
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 17.06.2010
Stránka: http://www.zaujimave.com
Správa: dobrý deň. k vašim stránkam som sa "dostala" cez odkaz, jednoducho som bola zvedavá, odiaľ prichádzajú ľudia. sú veľmi dobre urobené, na mňa pôsobia príjemne, a hlavne-pomáhajú...
 
Meno: Veduľa Zvedavá Dátum: 05.04.2010
Správa: Ahoj Vladimír,

Ďakujem za pomoc pri energetickom čistení. Niektorým veciam (napríklad existencii priľnutých duší) sa dá ťažko uveriť a oficiálna veda ich odmieta. Ale na vlastnej koži som zistila, že to funguje! A pomohlo to! Už chápem čo znamenali tie občasné ale dlhoročné nočné mory. Na zážitok pri odchode priľnutej duše len tak nezabudnem! DAKUJEM!
 
Meno: Eva Šťastná Dátum: 12.01.2010
Správa: Ahoj Vladko, 
si pre mna oporou, sprevadzas ma zmenami mna samej, trpezlivo, s porozumenim a s empatiou. Pri rozhovoroch s Tebou sa citim slobodne, odhadzujem svoje komunikacne masky a role. Viem, ze k Tebe mozem byt uprimna, ze je to bezpecne. Ze mi rozumies, ked som ubolena, aj ked som stastna.

Prvykrat som sa s Tebou stretla v case mojej zivotnej krizy. Velmi si mi pomohol a nadalej mi pomahas. Vladko, dakujem Ti aj touto cestou. A zelam vsetkym, ktorym je tazko, aby mali pri sebe cloveka, ktory im bude napomocni tak ako si ty mne.

Postupne zistujem, kym som. A menim sa. A aka "nahoda", zrazu su ludia okolo mna ini, lepsi. A aj moj zivot plynie inak, lepsie.

Vdaka za seminar k zmenam v zivote, vdaka za seminar ku komunikacii. A velmi sa uz tesim na obnovene meditacne stretnutia, ktore zacinaju zajtra.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 19.12.2009
Správa: Pekny podvecer, Vladi.
Zvykam si na svoje nove meno a tiez aj na iny pohlad na tento svet. Bude to tazka cesta, ale viem kadial mam ist takze nebudem ako Alica. pozdravujem a zelam vela uspechov a novych klientov. IVA
 
Meno: Emanuel Dátum: 02.11.2009
Správa: Pamiatka zosnulých.

Pekná príležitosť pripomenúť si, čomu nás naučili a za čo všetko sme im vďační.

Ďakujem všetkým zosnulým za to, čo prežili a čo nám živým ako posolstvo zanechali.

Odpočívajte v pokoji a Svetlo večné nech vám svieti.
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 14.10.2009
Správa: Dobrý den, Vladimíre, reaguju s velkou radostí na základě Tvého příspěvku,coby Projektor 2/4.Já jsem Projektor 6/2(Vzorový poustevník).Je to jako kdybych po dlouhém čase objevila brášku.Jo, až tak to mám.Zavítala jsem do Tvé 13.komnaty.Celá mě velmi oslovila.
Hezký den. S vděčností Zuzka
 
Meno: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Dátum: 17.04.2008
Stránka: http://www.advaita.sk
Správa: Ďakujem Vám za akúkoľvek spätnú väzbu, ktorá prispeje k skvalitneniu webových stránok spoločnosti Advaita.

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS