Z kalendára starých Keltov:

1. november
1. máj

Temná polovica roka keltského kalendára začína Samainom (1.11.) a jeho zrkadlovým odrazom je začiatok svetlej polovice roka, ktorý je otváraný sviatkom Beltainom (1.5.).
Rituál Samain a Beltain sa vzájomne podobajú. Samain otváral jeden typ ročného cyklu a Beltain zase druhý, takže oba sviatky možno pokladať za určitý "Nový rok".

Pri oboch sviatkoch boli zapálené posvätné ohne, hoci k tomu v prípade Samainu dochádzalo pri západe Slnka a v deň Beltainu zase pri jeho východe. Beltain bol otváraním a expanziou, Samain dobou zhromažďovania a zatvárania.

Hoci oba sviatky sa viažu k počiatku cyklu, Samain ho otvára v tmách, a niet pochybností o tom, že tma mala v keltskej tradícii prednosť... Všetky keltské denné cykly začínali západom slnka. Tma predchádza svetlu, pretože život sa objavuje v temnotách delohy; všetky veci vznikajú z plodného chaosu, ukrytom pred racionálnou mysľou. Preto začína rok tmavou polovicou, ale je tehotný svetlou polovicou.

"Okamžik smrti - prechod do skrytej temnoty - je súčasne prvým krokom obnovy života."

S ohňom je spojený zvyk, udržiavaný v niektorých krajinách s keltskou tradíciou dlhé storočia. Buď priamo cez samhainskú noc, (z 31.10. na 1.11. čo je Keltský Nový rok), alebo v niektorú z piatich nasledujúcich nocí sa pálili figuríny zo starých handier vypchaté slamou.
Symbolizovali všetok smútok, starosti a strach uplynulého roku, ktorých sa ľudia rituálne zbavovali, aby mohli takto očistení začať ďalší rok.

Tmavá polovica roka, jeseň a zima sú veľmi vhodné na vnútorné prečistenie od negatívnych emócií. Zbaviť sa zlozvyku ich v sebe nechať pôsobiť, je veľmi potrebné pre udržanie dobrého zdravia.

Začiatok tmavej polovice roka je príležitosťou upratať si v sebe i okolo seba. Vytriediť šatník, upratať byt, pivnice i pôjd. Tak sa potom ponoriť počas dlhších večerov do svojho vnútra a dôkladne upratať v sebe. Počúvať svoje telo, čo sa v ňom nahromadilo. Čo ho ťaží, čo nemôže stráviť, čo sa vám zle počúva a čo nechcete vidieť. Po takejto sebaočiste príde pokojný spánok, obdobie vnútorného stíšenia. Tak aby sme sa na jar postupne prebudili, rovnako ako príroda do nového života.
                                                                             

Sníval sa mi sen.

Stála som na vlakovej stanici s kufrom a vedľa mňa bol muž tiež s kufrom. Ten muž bol jeden môj bývalý kolega, s ktorým bolo v práci dosť ťažko vyjsť, pretože sa často správal neohľaduplne. Prišiel vlak a on sa chystal nastúpiť, ale dával mi prednosť. Ja som povedala, že nemôžem ísť. Hľadala som vhodnú výhovorku. Napadlo mi, že poviem, že som si niečo zabudla. Silno som cítila, že ísť nechcem, ale vnímala som aj strach z odmietnutia a bála som sa povedať jednoduché Nejdem.

Zrazu som si v tom sne uvedomila, že predsa nemusím s ním ísť, keď nechcem. Vošlo do mňa odhodlanie a istota a povedala som mu, že mne sa s ním nechce ísť. On sa na mňa veľmi nahnevane pozrel, spýtal sa ma, či naozaj nechcem, že si to mám rozmyslieť a hlavne, že mám myslieť na následky. A ja som pokojne povedala, že naozaj nie. Nastúpil do toho vlaku, ešte sa ohliadol s nahnevaným výrazom v tvári, či som si to nerozmyslela a potom vlak odišiel. A s tým odchádzajúcim vlakom a mojim silným nie prišiel pocit úľavy. Zo stanice som ľahkým krokom odišla preč a vnímala som v sebe jasné odhodlanie hovoriť nie vtedy, keď ho povedať chcem.

Čo majú spoločné súcit a ľútosť? Majú vôbec niečo? Majú, majú a o tom sa budeme rozprávať v ďalšej časti cyklu K prameňom etikoterapie. Kedy?

            V stredu 28.4.2021 o 20. hodine

Teraz neprezradíme, čo majú obe emócie spoločné, čo rozdielne, ale naznačíme, že sa budeme pohybovať v dvoch priestoroch. V jednom bude ľútosť a pozorovanie, že niekedy máme sklon ľutovať iných aj seba, pričom to považujme za prejav citlivosti a láskavosti alebo podpory. Možno ani netušíme, že tak oslabujeme toho, koho ľutujeme, veď ho pokladáme za chudáka, slabocha, ktorý musí znášať niečo zlé a nevie si sám pomôcť. Ak ľutujeme seba, prejavujeme nedostatok sebaúcty, sami seba nemáme v úcte, nedôverujeme svojim zdrojom, schopnostiam, vedomostiam.

V druhom priestore bude súcit a zamyslime sa spolu, aký rozdiel je medzi ľútosťou a súcitom. Veľmi často si totiž tieto dva pojmy zamieňame. Používate ich ako synonymum? Vnímate rozdiel alebo ich považujete za rovnocenné pojmy vyjadrujúce ten istý význam? Ako sa cítite, keď vás niekto ľutuje? Máte nepríjemný pocit? Čo pre vás znamení sú-cit?

Milí priatelia, ak máte otázky, pošlite ich, prosím, na mailovú adresu:  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Rozhovor vysielame v premiére na kanáli YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk

S láskou VladimíR a SaritA

Celý obeh Luny okolo Zeme môžeme pozorovať voľným okom. Luna mení svoj tvar, odborne nazývaný fáza, podľa toho, z ktorej strany ju osvetľuje Slnko.

Spln

Keď Luna dôjde do polovice obehu okolo Zeme, stojí priamo oproti Slnku, ktoré osvetľuje jej k Zemi privrátenú stranu, na oblohe ju vidíme ako svietiaci kotúč. Morský príliv a odliv je najvyšší. Spln symbolizuje naplnenie, celistvosť a kreativitu. Na Zem pôsobí z jednej strany príťažlivosť Luny a z druhej Slnka. Tejto protichodnej sile prisudzujeme nepokoj, nespavosť alebo bolesti hlavy. Príroda dosahuje vrchol svojej absorbčnej schopnosti, byliny nazbierané počas splnu majú silnejšie účinky.

Posledná štvrť

Luna a Slnko zvierajú pravý uhol, Luna má tvar plného písmena C. Prebieha lunárny príliv v čase slnečného odlivu, sily sa odčítajú, príliv a odliv je minimálny.

Nov

Pri nove sa dostáva Luna z pohľadu zo Zeme pred Slnko. Nevidíme ju, pretože Slnko osvetľuje jej odvrátenú stranu. Obe planéty stoja v rovnakom znamenízverokruhu a spoločnou silou pôsobia na Zem. Morský príliv a odliv je najvyšší. Nov symbolizuje  stále obnovovanie, začiatok i koniec. Je to čas na obnovu, naberanie novej sily, čas na zmenu. Organizmus sa zbavuje škodlivých látok, pôst je účinnejší než inokedy. Po zrezaní sa choré rastliny zotavia a zregenerujú.