Prednáška Mgr. Vladimír Červenák, etikoterapeut, transformačný životný kouč, na konferencii Vedomé zdravie, Bratislava 2019. www.advaita.sk, www.vladimircervenak.sk

Ako vyzerá liečenie seba samého na hlbokých úrovniach? Čo urobiť, aby sme na všetkých úrovniach boli zdraví? Podľa MUDr. Ctibora Bezděka, zakladateľa etikoterapie, potrebuje človek absolvovať päť stupňov liečenia. A to svoje sebectvo liečiť nezištnou prácou pre iných, chamtivosť a strach z nedostatku štedrosťou, smútok radosťou a smiechom, pocit osamotenia spievaním duchovných piesní a najvyššia úroveň liečenia je meditáciou, odovzdaním sa. Čo sa  deje v meditácii, keď je považovaná za najvyšší stupeň liečenia? Pýtala som sa etikoterapeuta Vladimíra Červenáka. Nech sa páči:

autor: Vladimír Červenák

www.advaita.sk

Trápia vás infekcia Helikobaterom pyroli, vredové ochorenia, tráviace propblémy, gastritída alebo potravinová intolerancia? Ak máte tráviace problémy, zápal sliznice žalúdka spôsobuje najčastejšie práve Helikobakter pyroli. Podľa výskumov má táto baktéria vplyv aj na vývoj histaminovej intolerancie. Množí sa, ak máte v živote nerovnováhu. Idete proti svojmu životu vtedy, ak do vašich úst vkladáte nesprávne (nevhodná, mŕtva strava) a rovnako nesprávne z nich vychádza, (negativna myseľ). Teda ak ste zanedbali vytváranie prostredia vhodného pre udržanie dobrého zdravia a naopak vytvárate prostredie plné chaosu nezlučiteľného so zdravým (morálnym) životom. Morálnym rozumieme také správanie, či myslenie, voči akému nič nenamieta v nás ani mimo nás.

Poznať svoje korene a hlavne rozoznať, čo všetko v sebe majú, čo sú schopné ľahko pustiť, alebo čo držia veľmi hlboko v sebe napriek tomu, že nás to môže zraňovať, je témou tohto článku. Načiahneme sa s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom, ku koreňom strachov. Viete, že aj za túžbou po slobode sa schováva strach? Pozrime sa naň a rozkľúčujme ho.

Pre mnohých z nás je vysokou prioritou sloboda, pocit slobody. Čo je však za ním? Strach z niečoho?

-Poviem príbeh z praxe. Asi šesťdesiatpäťročná žena mi raz po prednáške povedala, že všetko, čo doteraz robila, všetko riadil strach. Ani sekundu vraj nebola vo svojom živote slobodná. Moja odpoveď - chvalabohu za to, že to aspoň v šesťdesiatpäťke vidíš, lebo fakt je ten, že prevažná väčšina ľudí prežije celý svoj život v nevedomosti a ani nevedia, že ho vôbec nežili. V tejto nevedomosti zomrú. Celý život totiž za nich žil ich vlastný strach. To znamená, že sedeli v aute, platili auto i benzín, ale za volantom sedel strach. On rozhodoval, kam sa pôjde. Nemali žiadnu šancu sa k smeru vyjadriť, mohli jediné – zaplatiť účet.

Informácie a naše spojenie s nimi, dualita, spev, ktorý MUDr. Ctibor Bezděk, zakladateľ etikoterapie, považoval za jeden zo spôsobov samoliečenia, ale aj „zlepšovanie“ ľudského tela zvonku – to sú témy, ktoré sme spojili v zmysle všetko so všetkým súvisí, a tak, nech sa páči, ďalší rozhovor s Vladimírom Červenákom.

Poďme od informácií, ktoré prijímame vedome alebo nevedome stále. Stačí pracovať len s informáciami, aby sme šli do múdrosti, do hlbokého poznania?

-Človek získava poznanie tak, že získava informácie, osvojuje si zručnosti a nadobúda správne postoje. Predstav si tri kruhy: v jednom budú informácie, v druhom zručnosti a v treťom postoje. Prienik kruhov v strede nazývame poznaním. Cez tieto tri kruhy človek nazerá na seba a svet zo správneho kontextu. Ide o správny kontext celistvosti. Nesprávny je z oddelenosti, z jednej strany a odráža sa to aj v našom jazyku. Hovoríme, že o jednostrannom pohľade a ten, kto ti to hovorí, ti chce povedať to, že sa mýliš, že sa pozeráš na vec plocho. Zmeň uhol pohľadu, pozri sa na situáciu z druhej strany.

Správny kontext pohľadu je vtedy, keď si uvedomuješ informácie, svoje zručnosti i schopnosti a správny postoj. Keď ti v živote prichádzajú prekážky alebo vo svojom vnútri pocitovo vnímaš nespokojnosť, pozri sa vždy, kde ti táto trojnožka kríva. Tam urob opatrenia. To je cieľom ľudských bytostí. Spojenie. 

Nemyslela som to tak, ako som povedala... Povedala som to len tak, ako mi slina na jazyk priniesla... Veď som to len povedala... Ha, čo z toho robíš vedu, veď som to povedala len zo srandy... Neber vážne, čo vravím... Akú silu a moc majú takéto a podobné vety?

O sile slova, ale aj o predstavách, ktoré si vytvárame o partnerovi, o súrodencovi, o láske rodičov k nám sa už tradične rozprávame s Vladkom Červenákom. Pre mňa osobne v rozhovore najviac zaznievala téma dôvery – nedôvery. Uvedomovala som si, ako s dôverou rastie vnútorná spokojnosť, šťastie, pokoj v srdci, ako v dôvere k partnerovi rastie porozumenie, spojenie a čím ja ako žena môžem partnera podporovať. Naopak, jasne som si uvedomila, že nedôverou partnera oslabujem, že nedôverou vyjadrujem svoju pýchu, sebaspochybňovanie. Vlastne nedôvera, ktorú prezentujem voči inému, je nedôverou k sebe samej.

„Poznáš príbeh o žabe, ktorá sa uvarila vo vode?“ Hodíš žabu do studenej vody, ktorá sa postupne hreje až do bodu varu. Žaba to však ani nepostrehne, privykne a uvarí sa. Ak hodíš žabu do horúcej vody, vyskočí a unikne.

V čom sa varíme my a neuvedomujeme si to? Kedy si vo svojom živote ty žabou, ktorá privykla na to, že sa varí? Životné situácie, bolestivé vzťahy aj bolesť v tele jasne ukazujú, že voda sa varí.  Pokladáš to za normálne?

Hosťom Marcely Jedinákovej bol v relácii Na vlnách zmyslov, Vladimír Červenák.

Žena vidí do šírky, muž do diaľky – tak sme nazvali naše posledné rozprávanie s Vladkom, teraz v téme mužsko-ženských vzťahov pokračujeme. Čo viac možno teda o nich povedať z etikoterapeutického pohľadu? 

Posledný rozhovor sme skončili s tým, že žena sa rozplýva v hraniciach, ktoré jej nastavuje muž. Z toho vyplýva, že žena s mužom nemôžu byť rovnakí. Nemôžu rovnako konať a myslieť. Či?

- Pozri sa na ženy a mužov cez hemisféry. Pravá je ženská, sídli v nej kreatívne, tvorivé myslenie, žena myslí rôznymi smermi súčasne. Napríklad aj preto je ženám, ktoré sú silne v ženskej polarite, ľahké byť multifunkčnými. Vedia robiť súčasne dvadsať vecí a nie je to pre ne problémom. Je pravda, že nie tak efektívne a presne, ale vo vašom myslení cól sem, cól tam, ani dva kilometer nehrajú rolu. Pre muža je to katastrofa, lebo on je v ľavej hemisfére a potrebuje presné údaje. Keď sa pozrie na obraz, vidí množstvo takých a takých pixelov. Žena má z obrazu nejaký pocit – harmonický, disharmonický, farby... až potom sa pozerá mužským spôsobom a vidí detaily. Teda pohľad muža je na detail a potom z neho skladá celý svet, pohľad ženy je o pocite z celku.