Darček, ktorý zahreje dušu.

DagmaRA Sarita Poliaková: ETIKOTERAPIA

S VLADIMÍROM ČERVENÁKOM

JA SOM TY

Knihu  si môžete objednať  na stránke e-schopu vydavateľa CADPRESS.

Cena za ks 19.00 €

CESTA K ZDRAVIU

Čo neukončíme v tomto živote, prenášame si cez prah smrti do ďalších zrodení. Nič totiž nekončí, nič nezačína, všetko plynie po špirále do večnosti. Kde je teda začiatok, kde koniec? Kde končí ja a začína ty, kedy sme my, kedy ja, kedy nič viac v nekonečnom priestore? 

Na mnohé z týchto otázok nájdeš odpovede, milý čitateľ, v ďalšej knihe pokračovaní Etikoterapia s Vladimírom Červenákom, teraz s podtitulom Ja som ty a ty sme my. Stoosem kapitol je zoradených podľa abecedy, a tak si môžeš vyberať presne to, čo ťa zaujíma. Ostaň však otvorený. Je celkom možné, že to, čo očakávaš pod určitým titulom, sa odrazu ukáže v inom svetle, v iných súvislostiach, v nových možnostiach. Za každou kapitolou v knihe nájdeš sebakoučovacie otázky, aby si i ty mohol nachádzať odpovede sám v sebe hneď teraz, ale aj po uplynutí nejakého času. Priestor na odpovede sme ti pripravili v knihe.

Cesta k zdraviu vedie cez zdravé vzťahy – je názov knihy otca etikoterapie MUDr. Ctibora Huga Bezděka – a v našej knihe Ja som ty a ty sme my Bezděkov odkaz rozvíjame smerom ku vzťahu k sebe samému. Aký teda máš vzťah sám so sebou? 

Premiéra v stredu 27. 11. 2024 od 20.h

Cyklus K prameňom etikoterapie s Vladimírom a Saritou je pravidelný, zvyčajne raz za mesiac vedený, 30-minútový rozhovor, v ktorom postupne otvárame témy týkajúce sa šťastného života v zdraví.

Témou 62. rozprávania je rozhovor o egu a priradili sme k nemu aj sebavedomie, ale ego sa ukázalo ako široká, hlboká a aktuálna téma, tak sme mu venovali prevažnú časť nášho rozhovoru.

O čom teda rozhovor 62 epizódy?

O tom, že:

• ...ego je systém bludných presvedčení a čo za bludy v sebe nesie,

• ... prečo sa o egu hovorí, že je dobrý sluha a zlý pán,

• ... ako zistíme podľa vonkajších zrkadiel, že slúžime veľkému či vysokému egu,

• ... si posvietime i na to, prečo Freud hovoril, že ego sa snaží uspokojiť našu pudovú časť osobnosti,

• ... o egu hovoríme v rámci cyklu Ide o zdravie, tak hovoríme i o tom, aké dôsledky pre naše zdravie má vysoké ego či nízke sebavedomie,

• ... ego má stále tendenciu rásť, zväčšovať sa, ako a cez aké prejavy vidíme jeho rast, čo s ním vieme urobiť,

• ... ako súvisia naše „masky a prezliekacie kabáty“ s egom,

• ... akú úlohu hrajú pri rozpoznávaní ega pravda, úcta, láska a slobody,

• ... život ukazuje pravdu o nás samých. Ak nám chcete položiť otázky, nech sa páči, píšte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Rozhovor vysielame v premiére na kanáli YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk Podporte nás, prosím, odberom, budete informovaní o nových videách na našom kanáli.

Tešíme sa na spoločné chvíle.

S láskou VladimíR a SaritA

KRÍZA, CHAOS, AKO Z TOHO VON ?

Sila muža, pravidelný unikátny 30-minútový rozhovor dvoch mužov na báze otázok a odpovedí na horúce témy týkajúce sa mužov, otcov, synov z pohľadu Etikoterapie, vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie.

Rozhovor vedú VLADIMÍR TLČíK (www.spajanie.sk) a VLADIMÍR ČERVENÁK. (www.advaita.sk)

Vysielame v premiére na kanály YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk.

Streda 20. november 2024 o 20:00

Okruh tém 37. časti:  

KRÍZA, CHAOS, AKO Z TOHO VON ?

KRÍZA osobnosti, partnerská kríza, rodina kríza, spoločenská kríza, ekonomická kríza, väčšina z nás, to pozná. A zrazu, počas nej, musíme urobiť vážne rozhodnutia, z ktorých často vzniká CHAOS v živote, vo vzťahu, v spoločnosti, pre ľudstvo.

Ako vzniká kríza a čo to vlastne je ?

Kedy sa dostávame do chaosu ?

Rozdiel medzi nimi ?

Ako z toho von ? Je to vôbec možné ? 

Do slovenských kín prichádza nový dokumentárny film Viliama Poltikoviča TAJOMSTVO SMRTI.

Slovenskú premiéru bude mať 19. a 20. novembra v Bratislave, potom sa rozbehne do kín po celom Slovensku.

Keď Viliam dostal otázku, akými slovami by divákov na film pozval, odpovedal: „Verím, že ten, kto sa nenechá odradiť bežným postojom k smrti, bude príjemne prekvapený.

Nejeden divák mi po pozretí filmu totiž povedal, že odchádzal povznesený a s vnútornou radosťou.“ Nech sú teda jeho slová láskavou pozvánkou pre tých, ktorých téma smrti ticho či
zreteľne volá.

V etikoterapii sa s témou smrti stretávame často. Veď aj jeden zo seminárov sa nazýva Ako správne žiť, aby sme mohli správne zomrieť. A keby len to! S Viliamom Poltikovičom máme priame priateľské spojenie. Vladimír Červenák sa s ním zoznámil „úplnou náhodou“ na Silvestra v Indii. Obaja hľadali reštauráciu, kde by sa najedli a... nitky osudu ich spojili.

DagmaRA Sarita Poliaková sa s Viliamom zoznámila na festivale o smrti a na premiére v Bratislave bude po filme 19.novembrajeho hosťom na besede s divákmi.

Čo viac o filme povedať?

Sprievodcom celým filmom je herec Jaroslav Dušek. Jeho vstupy sa natáčali v unikátnej kostnici v Sedlci pri Kutnej Hore.

Viliam Poltikovič na to spomína: „Ide o najbizartnejšiu a najzaujímavejšiu kostnicu, ktorú som kde kedy videl. Ročne ju navštívi takmer pol milióna ľudí z celého sveta a jediným zatvoreným dňom je Štedrý deň. Natáčali sme po zatvorení dve noci až do rána. Mali sme pridelený cirkevný cirkevný dozor, muža, ktorý sledoval i obsah natáčania. Občas mu prišla našakonverzácia za hranou. Povedali sme mu, že aj mŕtvi majú zmysel pre humor, až sa pán dozorca nakoniec premenil vo veľmi príjemného spoločníka.“

Pripájame aj rozhovor Hanky Poltikovičovej, Viliamovej manželky, ktorý s ním urobila do českého časopisu Meduňka.

Téme smrti sa venuješ dlhodobo. Prečo?

- Stále u nás ešte vnímam nezdravé ovzdušie okolo tejto témy. V mojej práci mi ide o oslobodzovanie a strach zo smrti je esencionálny. Kto sa bojí smrti, nežijeslobodne, je manipulovateľný, vydierateľný. V tradičnom i modernom Japonsku je smrť napríklad vnímaná ako vyvrcholenie života. Vtedy sa otvorí zmysel všetkého, čo napríklad korešponduje aj s výskumami Raymonda Moodyho

i s fenoménom, tzv. zdieľanej smrti. Ide o jav, kedy odchádzajúci dá nahliadnuť iným ľuďom, napríklad aj niekoľkým súčasne, do procesu umierania. Vezme ich akoby kúsok so sebou, či už je to niekto z rodiny alebo z ošetrujúceho personálu. Po návrate títo ľudia zisťujú, že zdieľali rovnaké veci zo života odchádzajúceho, a pri
retrospektíve života je veľmi zaujímavé a podstatne, že odchádzajúci vníma svoj život z pohľadu tých, s ktorými žil. Zažíva, čo v nich vyvolal svojimi myšlienkami, emóciami i činmi. Pritom to nie je žiadna vonkajšia sila, ktorá by to hodnotila, ale sme to my sami. Len s touto konfrontáciou, bilanciou a s týmto odkrytím dostáva náš život zmysel a úplnosť. A ako hovorí Raymond Moody, naraz zisťujeme, že to najdôležitejšie je byť dobrým a láskavým človekom. Tiež treba vedieť odpustiť ostatným i sebe.
Zážitky zdieľanej smrti nasvedčujú tomu, že vstupujeme do omnoho skutočnejšej a zaujímavejšej reality, než je tápozemská. Tá sa v okamihu smrti javí ako nepravá a snová,čo je úplne v súlade s Platónovým podobenstvom o jaskyni.
Sú ľudia, ktorí sa neboja smrti, ale bolesti. Nie každý vie s bolesťou pracovať. Predstavitelia súčasnej medicínytvrdia, že si s ňou dnes už vieme poradiť a trpieť nemusíme,
ale z reálneho života vieme, že to tak celkom nie je a že fyzická bolesť obdobia pred odchodom vedomia z tela človeka veľakrát sprevádza...

- Veľmi oslobodzujúci je stav dôvery v bytie. Nič sa nedeje len tak. Všetko prichádza s nejakým úmyslom a nejde o tos tým bojovať, ale zmysluplne to premeniť. Transformovať.Počul som toľko pôsobivých výpovedí rodinných  príslušníkov, ako silné a emočne hlboké bolo obdobie, keďsa starali o svojho milovaného. Zhodli sa na tom, že tobol veľmi očistný, transformačný a krásny proces pre všetkých zúčastnených, hoci nie vždy sa darilo odchádzajúcemu pomôcť od bolesti. Bola to však ešte možnosť pohnúť s vecami, ktoré doposiaľ zmeniť nešlo. Ajpreto sme tu.

Ďalším strachom býva strach z neznáma. Nevieme, čo sa bude diať, a tak môžeme zažívať zmätok, chaos, bezmocnosť a podľaniektorých svedectiev aj hrôzu a des. Je okrem zachovania
pokoja a dôvery ešte niečo, o čom sa chceš zmieniť?

- To dôležité je nielen láskyplnosť, ale aj odvaha. Učiť sa byť nebojácnym. Nebáť sa robiť rozhodnutia sám za sebaa niesť za ne zodpovednosť. Čím viac túto schopnosťrozvinieme za života, tým ľahšie prejdeme procesom prechodu. Statočnosť treba tu a teraz, ale budeme ju potrebovať i v procese umierania, ktoré je fascinujúcim
gejzírom zážitkov. Ako sa uvádza v Tibetskej knihe mŕtvych, všetky prípadné hrôzy a des sú projekciou našejmysle, takže sme to my sami. Človek, ktorý vedomeneubližoval, sa procesu umierania nemusí báť, aj keď náročné chvíle môžu nastať. Pre niekoho môže byťupokojujúce, že nám prídu na pomoc rôzne bytosti, našiblízki či iné entity. Ľudia, ktorí už sú na rozhraní svetov, o tom hovoria. Vnímajú pri sebe tieto bytosti ako sprievodcov, ktorí sú pripravení im pomôcť s prechodom. Ako mi povedal svetovo známy duchovný učiteľ JasonMcDonald, ktorý komunikuje s inými sférami a zomretými, mnohokrát na seba rodiny a celé rody čakajú v priestoremedzi smrťou a ďalším životom, aby potom pokračovali nanovej ceste spoločne.

Dôvera v bytie, láska, odvaha konať sám za seba a vziať zakonanie zodpovednosť... Zdôraznil by si ešte niečo?

- Vedomie jednoty.

Všetci sme jedno a všetci sme prepojení. A raz týmto fascinujúcim zážitkom budeme zasiahnutí trebárs práve v procese umierania. V mnohých kultúrach,a vidím to na svojich cestách, toto poznanie pretrváva dodnes a týka sa všetkých foriem života, teda aj kameňovalebo rieky. Sú spoločenstvá, kde spojenie so všetkými
a so všetkým ľudia skutočne vnímajú a žijú. Už aj na akademickej pôde dnes dochádza k tomu, že oddelenosť jeilúzia. A čím viac prenikáme do jednoty, tým viac savraciame k našej vnútornej sile.