Otázky a odpovede

Storočný kalendár

Ľudia sa odjakživa snažili sledovať ročný cyklus a predvídať tak sled sezónnych prác. Dr. Maurícius Knauer, opát kláštora v Langenheime pri Kulmbachu v biskupstve Bamberg, sa sedem rokov (1652-1659) venoval sledovaniu počasia a svoje závery spísal do „trvalého domáceho kalendára", ktorý mal platiť pre Bamberg a okolie. Za jeho života nebol tento spis vydaný, ale šíril sa opisovaním. Jedna z týchto kópií sa dostala do Erfurtu k podnikavému lekárovi Christophovi Hellwigovi, ktorý ho po úpravách v roku 1701 vydal. Kalendár nazval Kuriózny kalendár, ktorý platí na rok  1700 od narodenia Krista, to je do roku 1800. Tak bol storočný kalendár na svete a dosiahol mnoho vydaní. Citácie z neho sa na dlhé roky stali súčasťou takmer všetkých kalendárov.

Astrológia

Základom pre prácu opáta Knauera bola astrológia. Astrológia sa vždy snažila nájsť poriadok a harmóniu a vzťahy medzi nebeskými telesami analogicky prenášala na Zem. Tak systematicky za pomoci signatúr priradila pod vládu jednotlivých planét a jednotlivých znamení zverokruhu človeka, krajiny, mesta, kovy, nerasty, farby, tóny, vône, čísla, zvieratá, rastliny, drahé kamene atď. Do objavenia planéty Urán (1781) poznala astrológia iba sedem okom viditeľných planét. Astrológia pozoruje vesmír zo Zeme, a tak v týchto siedmich planétach je aj Slnko a Mesiac. Tieto planéty sú v astrológii označované za tradičné. Dnes používa astrológia desať planét (v roku 1846 bola objavená planéta Neptún a v roku 1930 Pluto), a tak veľa princípov je už historicky prekonaných.

Číslo sedem

So siedmimi tradičnými planétami je spojený aj počet dní v týždni, ktorý vznikol v starovekom Babylone, odkiaľ ho prevzali Židia a neskôr Gréci a Rimania, ktorí ho rozšírili po celej západnej Európe. Číslu sedem prisúdili naši predkovia magický význam. Bolo číslom vesmíru, makrokozmu, symbolom úplnosti a jednotnosti. Tiež štyri mesačné fázy (prvá štvrť, spln, posledná štvrť, nov) prichádzajú približne po siedmich dňoch. Sedem nie je len vyjadrenie množstva, ale symbolizuje súčet čísloviek tri a štyri. Trojka je základom všetkých aspektov tvorstva - myseľ, telo a duch, zrodenie, život a smrť, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, nebo, zem a voda. Štvorka je zase číslovkou ľudstva - človek má štyri končatiny, existujú štyri živly, štyri svetové strany, štyri ročné obdobia, štyri obdobia ľudského veku. Súčet sedem symbolizuje vzťah medzi Bohom a ľudstvom. Za sedem dní bol stvorený svet, existuje sedem smrteľných hriechov, sedem farieb dúhy, sedem čakier, sedem mudrcov ...

Planetárna hodina

Babylončania tiež delili deň na 24 hodín a každá hodina dostala ochranu jednej planéty. Prvá hodina dňa patrila najvzdialenejšiemu Saturnovi, druhá Jupiterovi, tretia Marsu, štvrtá Slnku, piata Venuši, šiesta Merkúrovi, siedma Mesiacu, ôsma znova Saturnovi atď. Prvá hodina nasledujúceho dňa (dvadsiata piata) patrila Slnku, a tak mu patril aj celý deň. Pri ďalšom načítaní bola prvá hodina tretieho dňa hodinou Mesiaca, štvrtého dňa hodinou Marsu, piateho dňa hodinou Merkúra, šiesteho dňa hodinou Jupitera, siedmeho dňa hodinou Venuše. Tak sa zo dňa, ktorému vládol Saturn, stala sobota, nedeľa je dňom Slnka, pondelok dňom Mesiaca, utorok dňom Marsu, streda dňom Merkúra, štvrtok dňom Jupitera a piatok dňom Venuše. Jednotlivé dni dostali mená práve podľa planét, ktorým patrila prvá hodina dňa.

Latinské názvy dní vyjadrujú jasne vzťah k planétam.

Pondelok: Lunae - Mesiac

Utorok: Martis - Mars

Streda: Mercurii - Merkúr

Štvrtok: Jovis - Jupiter

Piatok: Veneris - Venuša

Sobota: Saturni - Saturn

Nedeľa: Solis - Slnko

ZDROJ: Lunárny kalendár na rok 2022

Otázku som položila v jednom rozhovore Vladkovi Červenákovi. Nech sa páči jeho odpoveď: 

Vyberáme si svojich rodičov podľa toho, ako s nimi ako deti môžeme, povedzme, manipulovať? Vieme si ako duše naplánovať svoj život?

-Nepochybne. Otázkou však je, na základe čoho si ho plánujeme taký, aký si ho naplánujeme, vyberáme. Čo, kde a ako si pripravíme pôdu na to, aby sme si naplánovali práve to a tak, ako si plánujeme?

Otázky sú teda dve. Plánujeme si svoj život, predtým ako sa narodíme? Druhá otázka: môžeme si ho v čase, keď už ho plánujeme, naplánovať aj inak, ako ho naplánujeme? Moje odpovede na tieto dve otázky sú. Na prvú - áno, na druhú - nie.

Príklad: človek, keď zomiera, uvoľní sa z tela. Ide o generálne uvoľnenie. Akákoľvek nespracovaná emócia v čase zomierania, napríklad pocit viny, zaplaví vedomie zomierajúceho. Zo všetkých malých pocitov viny sa stane jeden globálny pocit zlyhania a viny. Ten pocit úplne zaplaví vedomie zomierajúceho človeka. Ak si nestihla odpustiť predtým, ako zomrieš, nedostala si rozhrešenie, neprecítila, že všetko je ti odpustené, neodpustila si sebe, odchádzaš s pocitom viny, odsúdenia na druhý breh. Do astrálneho priestoru, kde už nemáš fyzické telo. Pocit viny potom určuje tvoju budúcu karmu aj zrodenie.

Karma je reťazec príčin a dôsledkov. Pre pocit viny duša nemôže vystúpiť do Svetla a rozpustiť sa v ňom, ostane v astrále. Zrodiť opätovne sa môže, až keď nájde frekvenčne zhodnú rodinu, stvoriteľov nového tela. Bude to taká rodina a telo, kde pocit viny v dieťati bude vyvolávaný už od narodenia. Napríklad otázkami: prečo si prišlo teraz, prečo si dievča, prečo si prišlo na svet takto? Výčitky už počas tehotenstva budú vyťahovať pocit viny duše do nového tela, aby mohli byť zažité. Tvoj pocit viny pôjde v tomto novom očistci s tebou. Všetko to, čo si neukončila z priestoru spojenia, všetky neukončenia z priestoru odporu idú s tebou do ďalšieho zrodenia a do šiestich rokov veku dieťaťa sa prejavia, zapíšu sa do limbického systému.

Na vine nie sú rodičia ani predkovia. Všetko sme si priniesli so sebou. Je to náš strach z opustenia, náš strach z odmietnutia, náš strach zo zlyhania, náš strach z nedostatku aj z bezmocnosti a smrti. Príčina všetkého, čo žijeme, je v nás. Preto môžeme s láskou všetkým odpustiť. V novom tele sa to zapíše ako skúsenosť, a potom celý život telo vie, aké je to cítiť strachy a pocit viny.