1. diel

2. diel

Strach sa v našich životoch ukazuje v rôznych podobách, napríklad strach zo skúšok, z autorít, zo samoty, z výšok, zo psov, z opustenia, z odmietnutia, z bezmocnosti, zo smrti...

Každý človek má nejakú formu strachu, či už väčšiu, alebo menšiu. A je to úplne normálne. Strach je ako alarm, poplašný systém, ktorý nás upozorňuje na nebezpečenstvo. Bez neho by sme neprežili. Vďaka nemu sme bdelí, výkonní a opatrní. Pomáha nám správne reagovať v nebezpečných situáciách..

Problém ale nastáva vtedy, keď dostaneme strach v situáciách, kedy nám nebezpečenstvo nehrozí. Problém nastane aj vtedy, keď nás strach prerastie, keď nás obmedzí, keď dosiahne úroveň paniky...vtedy poväčšine ustrnieme, utečieme, alebo bojujeme...

Mohli by sme si veľa popísať o tom, kde sa vzal a hľadať príčiny prečo. Tých je naozaj veľa sú rôzne, napr. programy v rodine, či v rode, situácie, ktoré sme zažili a teraz nás ovplyvňujú, preťaženie organizmu, užívanie niektorých liekov, nedostatočná práca štítnej žľazy, či pečene a pod. Chcem sa teraz sústrediť na to, čo môžeme urobiť my sami, aby sme ho zvládli tak, aby náš život bol pokojný a radostný.

Takže prvým krokom je, dať si urobiť vyšetrenie u lekára a keď je fyzická schránka v poriadku, poďme k tej emočnej a mentálnej.

Prvým krokom k zmene je uvedomiť si, že s tým chcem niečo urobiť – dať si zámer. Možno si kúpiť nejakú literatúru, hľadať články s touto tematikou, osloviť odborníka a absolvovať terapie či kurz... Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. A naozaj sa to takto deje.

Za väčšinou (ak nie za úplne všetkými...?) našich fyzických, či psychických problémov je psychosomatika, ktorá je v súčasnosti vnímaná ako spôsob myslenia a nazerania na ľudskú bytosť so všetkými jej aspektami a teda aj ochoreniami. Nedá sa pokladať za jeden ohraničený a uzavretý (ne)medicínsky odbor, ale tým, že chápe človeka v určitej systémovej nadradenosti, prekračuje niekoľko ďalších odborov.

Už len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie: chcieť začať riešiť môj vzťah k sebe. Hoci len tým, že si nebudem pripúšťať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

František z Assisi hovoril:

„BOŽE, DAJ MI POKOJNÚ MYSEĽ, ABY SOM PRIJAL VECI, KTORÉ ZMENIŤ NEMÔŽEM. DAJ MI SILU, ABY SOM ZMENIL VECI, KTORÉ ZMENIŤ MÔŽEM. A DAJ MI MÚDROSŤ, ABY SOM ROZLÍŠIL JEDNO OD DRUHÉHO.“

Každý z nás už bol niekedy chorý. Niekto je možno práve teraz akútne či chronicky chorý, má sústavné bolesti, trpí nejakým vážnejším ochorením, prípadne sám opatruje ťažko chorého človeka.

Každý pozná ten pocit, keď potrebujeme pomoc pre seba alebo niekoho iného, lebo telo, ba možno aj duch či duša už nefungujú ako zvyčajne. Zmocňuje sa nás bezradnosť, pretože sa cítime bezmocní voči podlomenému zdraviu, naháňa nám to strach, niekedy priam až smrteľný.

Možno nám už nejaký čas naozaj nie je dobre a cítime, že nežijeme zdravým spôsobom: telo sa búri, zle spíme, sme napätí a nervózni, máme vysoký krvný tlak, tmavé kruhy pod očami a čoraz menej radosti... Čo potom?

Hľadáme pilulky, lekárov, liečiteľov, doktor Google a pod. ...

Ale čo ak máme zdravie iba vo svojich rukách? A môžeme sa liečiť, alebo aj vyliečiť sami?

Vnútorný liečiteľ prebýva v každom žijúcom organizme. Lieči nás dňom i nocou na nevedomej úrovni 24 hodín, 7 dní v týždni a 365 dní v roku.

Čítať ďalej: Analýza životného plánu