Živé korene etikoterapie
Hoci umrel, a dokonca takmer s piesňou na perách, stále je s nami najmä vďaka etikoterapie, ktorej bol rodným otcom. MUDr. Ctibor Hugo Bezděk. Dedo Ctibor. Dedo Bezděk. 22. februára plynie 65 rokov od jeho úmrtia.
Jeho vnuk Alexej Bezděk, žijúci v Prahe, nám v jednom z ostatných mailov poslal virtuálnu kyticu. Veľmi potešila. Aj slová, ktoré k nej Alexej pripísal:
„Přijměte, prosím, tyto květiny - i když jsou odeslány jen virtuálně - jako vyjádření poděkování za veškerou Vaši pozitivní energii, kterou konáte pro lidstvo a přitom nezapomínáte na Ctibora Bezděka. 22. února uplyne 65 roků, kdy se Děd Ctibor se všemi námi - při plném vědomí - rozloučil, každému z nás jednotlivě popřál do života a v ranních hodinách, usmířen s lidmi a se svědomím - odešel do nenávratna... Ochraňuj, prosím, Vás a Vaše přátele, Pán Bůh. Alexej s rodinou.“
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Hrdinovia dnešných dní (rozprávanie z etikokruhu)
„Mám pocit, že idem z frontu v ťažkých čižmách,“ povedala žena, ktorá pracuje v domove sociálnych služieb a práve tam skončili päťtýždňovú koronavírusovú karanténu. Teší sa veľmi z jej konca, ako však zvládala ona a zamestnanci situáciu, keď bolo v domove viac ako sto pozitívnych klientov a takmer šesťdesiatka zamestnancov tiež pozitívna? Svoje príbehy rozprávajú tri ženy tohto zariadenia. Ich mená sme zmenili, ich príbehy sú však skutočnými príbehmi týchto dní. Rozhovory zaznievali na etikoterepeutickom online stretnutí, etikoterapeut Vladimír Červenák komentoval zdieľania žien.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Čítať ďalej: Hrdinovia dnešných dní (rozprávanie z etikokruhu)
Si najmilovanejšie božie dieťa
Na začiatku dnešného textu vyberáme citát z Biblie a ponúkame skutočné príbehy ľudí s vhľadmi k nim od etikoterapeuta Vladimíra Červenáka.
„Milovaný, modlím sa, aby sa ti vo všetkom darilo a bol si zdravý tak, ako sa darí tvojej duši.“ (Tretí Jánov 1,2)
Príbeh mladého muža: „Pri raňajšej modlitbe som preciťoval svojich predkov, ich silu a podporu. Mal som pocit, že cez nich som sa priamo napojil na svojho spirituálneho otca. Kto ním bol? Môj pradedo, v ktorom boli zastúpení všetci jeho i moji mužskí predkovia, celá línia mužov môjho rodu. Vedel som, že sa môžem oň, o nich oprieť. Vnímal som aj svoju vnútornú ženu, ktorá sa spočiatku potrebovala dotýkať spirituálneho otca, objať ho, aby ako-tak zablikotala.“
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
O anjeloch a píšťalkárovi
Naše rozprávanie s Vladimírom Červenákom začnem príbehom o píšťalkárovi. Pointa príbehu sa totiž nesie celým naším rozhovorom, je v ňom návod, inšpirácia, poučenie, aj to, čo ty sám v príbehu uvidíš cez svoje vlastné filtre.
Bol raz jeden človek. Bol celkom nahý, chodil za svojím nosom a pískal si stále tú istú pieseň. Keď ho voľakto stretol, zvyčajne sa ho opýtal: „A prečo sa neoblečieš?“
„Nikdy mi to nenapadlo," odvetil človek.
„A kam ideš?" pýtali sa ho.
„Neviem," povedal človek.
„A prečo si pískaš stále tú istú pieseň?" vypytovali sa znova a znova.
„Nikdy som o tom nepremýšľal," hovoril človek. A pískal si ďalej.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Plávame v oceáne energie, pre každého je jej dosť
Vyhorenie v osobnej oblasti sa môže týkať každého z nás najmä vtedy, ak svoj život žijeme jednotvárne, stereotypne, rovnako a bez vášne. Teda vyhorenie sa môže týkať aj žien na materskej, aj umelcov, aj manželského života, aj single života... a presne o tomto všetkom sme s Vladimírom Červenákom viedli etikorozhovor. Nech sa páči:
Akú príčinu má vyhorenie v osobnom živote?
- Takú istú ako v pracovnom – stres a stereotyp. Keď sa manželia napríklad veľmi držia svojej role, potom ten druhý má pocit, že nemá priestor pre seba. Napríklad žena je uviazaná povinnosťami na materskej dovolenka a muž robí. Ona túži aspoň na chvíľu vypadnúť z kolotoča v domácnosti a v starostlivosti o dieťa či deti. Pre muža platí to isté, keď chodí len do práce. My muži potom utekáme k zábavkám, ku svojím koníčkom. Rodina sa stáva koníčkom až na starobu. Potom už muž záhradníči pre rodinu, včelári pre rodinu.
V aktívnom živote muža však zábavky typu ako sú poľovníctvo, rybárstvo, nejaká frajerka, pivo, kamaráti, hento, tamto, sú úniky z pracovného stereotypu. Muž len robí, robí. Poznám jedného chlapíka, ktorý hovorí, že ho už nebaví stále pracovať. Čo má z toho celého, že robí od rána do večera, večer doma dostane najesť, ale sedí pri stole sám. Všetci jeho blízki sú už navečeraní. Je nespokojný s takýmto životom, ale ako si ho organizuje on sám? Veď je hlavou rodiny. Zmenu má on v rukách, ak je zmeny ešte schopný.
- Podrobnosti
- DagmaRA Sarita Poliaková By
Čítať ďalej: Plávame v oceáne energie, pre každého je jej dosť