V našich rozhovoroch často hovorievame, že sme viac ako len fyzické telo. Fyzické telo však najviac vnímame. Vďaka nemu konáme, vďaka nemu sme schopní robiť zmeny, ak nám doterajší spôsob života z nejakého dôvodu nevyhovuje, alebo ak nám život sám ukazuje, že starou cestou sa už nedá ísť. Cez fyzické telo v duálnom spôsobe života manifestujeme, kto sme. Navliekame naň masky, občas urobíme striptíz a odhalíme svoje tajnosti, potom sa zas schováme napríklad do svojej ulity či jaskyne.

V dnešnom rozhovore sa pozrieme na deväť kvalít, ktoré si každý z nás nesieme v sebe v určitej miere. Ide o ego, fyzickú energiu, intelekt, sebavedomie, intuíciu, ukončovanie, vieru, lásku a hmotný svet.   

Ľudská bytosť sa rozvíja na základe „nástrojov“ – darov a neukončení, ktoré si do pozemského života doniesla. Jedným z nich je ego v zmysle mužskej a ženskej polarity. Ako ho môžeme vnímať v reálnom živote v telách mužov a v telách žien, ako ho môžeme vnímať aj sami v sebe?

-Rozumiem. Otázkou mi hovoríš, že chceš viac vedieť o polarite ega, o to, či naše jadro má mužskú, či ženskú kvalitu. Inak povedané, či má aktívnu alebo pasívnu zložku. Ešte inak povedané, či pracuje viac  ľavou hemisférou, v ktorej sa zameriavame jednobodovo na cieľ. To znamená koncentrovanú energiu do lúča, ktorý je potom veľmi silný zamerať dosahovať ciele, konať, hýbať sa, napredovať, meniť veci... To je všetko kvalita ľavej hemisféry.

Pravá hemisféra je tá, z ktorej vidíme veci z nadhľadu. Je to priestor nekonečnosti, rozpínania sa do nekonečna, v ktorom nie je koncentrovaná sila do bodu, ale do nekonečnosti priestoru. Pravá hemisféra je zdanlivo pasívnou zložkou, ale nekonečne múdra, lebo má nekonečne pole možností. Je v nej nekonečná kreativita, tvorivosť. Z nej vychádzajú námety, ktoré potom ľavá hemisféra realizuje zameraním na cieľ. Jedno bez druhého nemá zmysel. Strelec bez jasnej koncepcie bude strieľať do čohokoľvek a nemusí to byť vždy správne. Pravá hemisféra sleduje vždy, či je konanie v záujme najvyššieho dobra.  

Presne takto energie funguje aj vo vzťahoch, kde žena plní úlohu nadhľadu, úlohu pasívneho pozorovateľa, ktorý stráži spojenie, stráži lásku. Muž potom môže správnym smerom konať. Keď  partneri spolupracujú a majú hlbokú dôveru, vzájomná podpora zhodnotí to, v čom sú v rámci svojich polarít užitoční a dobrí, v čom je ich sila. Vytvárame tak trojuholník – žena, muž a pozorovateľ, ktorý si v sebe dokážeme uvedomiť.

Trojuholník poznáme aj v kresťanskej symbolike. Má to niečo spoločné s tým, o čom sa rozprávame?

-Pravdaže. V trojuholníku, na ktorý si posvietila v kresťanstve, je často zobrazovaná holubica alebo oko v strede ako symbol ducha, vedomie pozorovateľa. Symbolizuje, že naše dve hemisféry, keď sa prepoja v nadhľade, dôjdu k zjednoteniu a utíchne boj, kto je viac, kto má byť dominantný, kto bude vládnuť tomu druhému, či vnútorná žena, či vnútorný muž, kto bude koho ovládať. Presne takto je to premietané do života. Keď sme jednostranne zameraní, bude sa tento boj premietať do mužsko-ženských konfliktov.  Ak dôjde k harmonizácii, to znamená, že sa vytvára sociálna inteligencia – schopnosť nadhľadu, kde mám hlboké porozumenie s oboma svojimi zložkami, a tak presne viem, kto som a ako pracujem v pravej hemisfére a kto som a ako pracujem v ľavej hemisfére. Potom dokážem v súlade a harmónii tieto dve hemisféry udržiavať s neustálym napojením na zdroj.

Celý môj energetický systém je naladený: cítim zdroj, dôverujem životu a plne preberám zodpovednosť za život, ktorý žijem. Plné prevzatie za všetko. Aj za to, čo inak by som odmietal nechápajúc niektoré veci. Keď takto rozvinieme tri kvality a dokážeme sa v súcitení udržať,  udržiavame nadhľad.

Vďaka tomu môžeme žiť štyri kvality, na ktorých funguje celý vesmír. Sú to integrita, autentickosť, zodpovednosť a obohacovanie.

Integrita znamená, že som vnútorne integrovaný. Vnímam to, čo myslím, to, čo hovorím, to, čo konám, je v integrite, v celistvosti. Zároveň som autentický, lebo žijem autentický, jedinečný, neopakovateľný život. Ani sekundu nezažívam nejaké opakujúce sa rytmy, lebo vždy si uvedomím, že každá chvíľa je v niečo iná ako tá predchádzajúca. To mi umožňuje žiť v radosti, šťastí, v úžase, v podstate v zamilovanosti do života, lebo obdivujem život ako originálny, autentický a zažívam si ho. Viem, že bude neopakovateľný, pretože o chvíľu už nebude. Presne tak, ako keď idete do galérie a vidíte originál nádherného obrazu a užívate si ho.

Takto zažívajme každú jednu sekundu života. Zažívajme ju ako originálny obraz Mona Lízy, ktorý môžete vidieť len na chvíľu, raz a potom už nikdy viac. Takto stretávame vo svojich životoch aj ľudí, ktorých stretávame, zažijeme si ich autentickú blízkosť, lebo nikdy nevieme, či sa ešte inokedy stretneme. Čo keď už nebude možnosť? Koľko našich vzťahov sme zažili povrchne, lebo sme ich nezažívali ako autentické? Skôr sme ich odmietali, nechceli sme ich, alebo sme prežívali síce spolu, ale vedľa seba ako nútené zlo, že spolu musíme byť. Takýchto príbehov je veľmi veľa.

Keď si uvedomíš, že každého človeka zažívaš autenticky v danej chvíli, pochopíš aj jeho hodnotu, aj svoju hodnotu a zážitok bude autentický a budeš ním naplnená, budeš poctená, že môžete s daným človekom byť.

Počkaj, to je v interakcii s inými, ale čo ak som sama?

-Rovnako aj sama so sebou si môžeš uvedomiť  autencititu samoty. To, že si v danej chvíli sama, má váhu, má hodnotu. Zažiješ si samotu ako jeden božský zázrak, ktorý sa nemusí a nebude opakovať v takej podobe, ako ho momentálne zažívaš. Ak chodíš do prírody, vieš, že každá vychádzka, hoci si na nej bola už stokrát,  je vždy iná.  Zážitok autencitídy.

Potom máme princíp zodpovednosti. Plnú zodpovednosť za život, za všetko, čo sa mi v živote deje nielen za mňa, za seba ako individuality duálnej, ale za všetko to, čo zažívam. Prebrať zodpovednosť aj za to, čo sa ti na sebe nepáči, čo na sebe nemáš rada, čo možno nenávidíš. Prevezmi zodpovednosť aj za to, ako vyzeráš, čo na sebe neznášaš, preber zodpovednosť – je to moje, preberám za to zodpovednosť. Aj za svoje strachy, aj za svoje zlyhania, aj za svoje chyby. Sú tvoje a chcú byť tebou prijaté. Prevzatie zodpovednosti je zlatým kľúčom k srdcu a súcitu, k schopnosti vcítiť sa, lebo sa stávaš nekonečne mocnou bytosťou sama voči sebe. Liečenie bezmocnosti je možné cez prevzatie zodpovednosti. Kedykoľvek sa cíti človek bezmocný a preberie za bezmocnosť zodpovednosť, bezmocnosť sa v tej chvíli stratí. Vyskúšaj.

Veľmi dôležitým princípom, na ktorom funguje všetko vo vesmíre, je obohacovanie. Vesmír neustále obohacuje, dáva. Existuje veľmi jednoduchá poučka ako zo sebeckého – čo mne toto dá, čo ja z toho budem mať, otočiť otázku – čo ja tomu dám, či ja budem užitočný, čím ja môžem svet obohatiť.

Ukonči teda vetu – čo mne to dá, čo ja z toho mám a čo to mne prinesie a zmeň na – čo ja tomu môžem dať, čo ja tomu dám, čo ja tomu chcem dať, čím ja to môžem obohatiť, čím ja to môžem urobiť bohatším. Prečo? … lebo čo zažívaš vo svojom živote, je všetko, čo si si do svojho života priniesla, dala a vytvorila ako tvorivá, tvoriaca bytosť vesmíru. Keď tvorím a dávam svojmu životu, v mojom živote pribúda to, čo tvorím. Ak len čakám, čakám pasívne a nič mi nemôže prísť. Hybnou silou svojho sveta som ja sám. Ak ja sa nerozhýbem na dávanie,  nemôže nič prísť. Je to veľmi jednoduché, keď pochopíš. Začni dávať to, čo ti najviac v živote chýba.

Chýba ti láska? Dávaj lásku. Chýbajú ti úsmevy ľudí, si smutná? Začni sa usmievať. Chýba ti vďačnosť iných a pýtaš si ju? Začni ďakovať. Zaveď si ďakovníček a zapíš si doň všetko, za čo si vďačná každý deň. Chýba ti pozornosť iných? Začni venovať pozornosť iným, počúvaj ich s porozumením, buď s nimi naozaj celá. Aj s myšlienkami buď s nimi, nielen telom a myšlienky lietajú kade-tade. To nie je plná pozornosť a plné odovzdanie sa tomu, koho počúvaš. Počúvaj tak každého človeka. Každý človek je pre teba rovnako významný. Nie je jeden viac a druhý menej.

Ako je to s vnútornou fyzickou energiou?

-O vnútornej fyzickej energii hovoríme v súvislosti s fyzickým pohybom, cvičením, športom... Každý máme v tejto oblasti svoju kapacitu. Niekto potrebuje s energiou správne hospodáriť, niekto ju potrebuje z tela uvoľniť. To sú krajné spôsoby jej vnímania, medzitým je množstvo odtienkov. Cvičenie ako joga, taj či, či kung fu, či iné cvičenia, ktoré posilňujú energetický systém, ťa robia  silnejšou, vieš potom energiu distribuovať vo fyzickom tele. Môže ísť aj o tancovanie, dynamický pohyb, prechádzky do kopca, dole kopcom, bicyklovanie, plávanie, ale i také športy, v ktorých pracuješ s energiou, v ktorých sa musíš koncentrovať, či striedať fázy uvoľnenia a napätia. Uvoľniť sa, uvoľniť napätie, aby si sa dokázala napojiť, lebo napínaním sa odpájame a uvoľňovaním sa spájame.

Svet však môžem objavovať nielen fyzicky, ale aj zo svojho intelektu, však?

-Áno. Štruktúra nášho mozgu nám umožňuje asociatívne, funkčné myslenie a nachádzať také obrazy a také riešenia, ku ktorým sa lineárnym myslením nemôžeš dopracovať. Prevziať zodpovednosť treba aj za túto schopnosť. Prečo? ... aby si vedome vedela tvoriť mozgové štruktúry, ktoré dokážu hľadať kreatívne riešenia a také objavy sveta, ktoré vykonajú ľudia majúci túto schopnosť.  

Štruktúra v ich neokortexe, v šedej kôre mozgu, je totiž taká hustá, že dokážu vidieť aj veci, ktoré takto netrénovaný človek nevidí. Teda som zodpovedný za to, ako modulujem svoj mozog, ako viem vidieť veci kreatívne. Kreatívny mozog odporujú napríklad kresba, maľba, hra na hudobné nástroje, spievanie, umelecká tvorba... Rozvíjaním týchto činností podporuješ pravú hemisféru a oblasť intelektu.

Tým narastá moje sebavedomie, hodnota seba samej?

-Presne. Uvedomila si si, kto si, akou bytosťou si. Máš vedomie toho, že máš aj pudovú zložku, aj citovú zložku, aj duchovnú zložku. Ako ich rozvíjaš, rastie tvoja schopnosť uvedomovať si svoje sebavedomie, rastie tvoja schopnosť napájať sa na vnútorné zdroje, na predkov, rastie tvoja úcta k rodu, národu, ľudstvu ako takému, k matke Zemi, ku všetkému materiálnemu, vedie k rastu sebavedomia a vlastnej hodnoty.

V niektorom z našich rozhovorov sme už hovorili o šiestom zmysle – o intuícii. Prečo je taká dôležitá?

... lebo je to schopnosť precítiť, čo je v danej chvíli správne a rozpoznávať to. Jazyk intuície je u každého človeka jedinečný, neopakovateľný a každý sa ho potrebuje naučiť  sám. Nikto ho totiž nemá rovnaký. Veľmi ťažko je aj učiť, čo je intuícia. Sú rôzne školy na rozvoj intuície, ale ty sama najlepšie vieš, čo tvoju intuíciu rozvíja. Sama vieš, či ju dokážeš alebo nedokážeš počúvať. Intuícia je najkratšia cesta k vrcholu pochopenia.

Mnohí sa potrebujeme v živote naučiť ukončovať, ale zistila som, že si za ukončovaním predstavujeme skončenie. O čo teda ide pri ukončovaní?

-Ukončovanie je dôležitou etikoterapeutickou zručnosťou. Je to schopnosť ukončovať to, čo už je zrelé ukončiť a často ide o ukončovanie bludných presvedčení, ktoré sme rozpoznali, že bludné sú.  Treba urobiť za nimi bodku, aby viac nemali vplyv v našom systéme, na nás, na naše myslenie.  Ukončovať neznamená skončiť. Ak ukončujem,  ukončujem to, čo je medzi mnou a inými ľuďmi nedokončené, kde by mohli vznikať v budúcnosti rozpory a problémy. Ukončovať s inými ľuďmi, inými vecami, inými zvieratami. To znamená mať plný ukončený vzťah, byť s ľuďmi v úplnosti, celistvosti, naplnení, jednote – advaite, v bezvýhradnom prijatí, v bezpodmienečnej láske.

To je ukončenie s ľuďmi, ale môžete mať ukončenie aj s vecami, napríklad s vlastným kontajnerom, do ktorého vynášate smeti. Môžete mať voči nemu odpor, že je plný smetí alebo sa tešíte, že môžete doň vysypať svoje smeti, viete mu prejaviť vďačnosť, že v ňom ešte miesto je.

To isté ukončenie môžete mať s vaším autom, ak o ňom pochybujete, ak máte strachy, že zlyhá, že sa pokazí. Strach vás bude ovládať a začnú problémy. Keď však ste s ním v ukončení, tak aj myslíte na to, že treba vymeniť olej, nafúkať gumy, treba sa starať o jeho údržbu. To isté s rodinou. 

Každá žena, ktorá sa stará o svoju rodinu, vie, že keď má s ňou ukončený vzťah, s láskou sa o ňu stará. Jej starostlivosť, jej opatera ju dobýja energeticky, má obrovskú silu. Keď vzťah s rodinou nemá ukončený, ide jej opatera na nervy, otravuje ju, energeticky oslabuje, ide jej všetko v rodine ťažko, vzniká odpor a žena potom hľadá únik. Chce sa napríklad uplatniť v kariére, mimo rodiny. Byť zdrojom tepla v rodine je pre ňu záťažou. To je jej nepochopenie, pretože nemá neukončenie v rodine.

Schopnosť ukončovať sa týka aj projektov. Ak sme ich začali, treba ich dokončiť. Nenechať rozrobené, otvorené. Predstavte si takýto obraz: skladáte v garáži auto, nakúpili ste mnoho súčiastok, vložili doň veľa peňazí. Teraz treba len nasadiť kolesá a jazdiť na ňom. Kolesa síce tiež máte niekde v kúte garáži, ale nenasadili ste ich. Celá investícia – čas i peniaze – je znehodnotená. Chodíte naďalej pešo, lebo ste projekt auta nedotiahli do konca.

Presne takto veľa našich projektov visí vo vzduchu, veľa nášho času a energie sme do niečoho dali, ale nedotiahli do konca. Energia je uzamknutá, nepoužitá, neužitočná. Doťahovať veci do konca je veľmi dôležité.

Ak však pracujeme v tejto oblasti veľmi intenzívne a naučíme sa pracovať s energiami, ďalším tieňom je dosahovať ciele ľahko energiou nasmerovanou na cieľ. Silou myšlienky, silou slova nasmerujete energiu na cieľ. Ak nemáte v rovnováhe ostatné oblasti, môžete sa stať energetickým manipulátorom. Začnete s energiou ako cez mágiu si nastavovať realitu tak, ako práve vám to sebecky vyhovuje. 

Človek tak nadobudne  negatívne skúsenosti, lebo manipulácia je len odrazom jeho sebamanipulácie. Zmanipuluje sám seba tak, že sa v tom celom stratí. Začne myslieť negatívne, pochybovať o sebe, o iných, o živote a všetko jeho negatívne myslenie sa mu vracia naspäť ako tlak. Ľudia tohto typu by si mali strážiť myseľ, mali by sa naučiť pozitívne myslieť, mali by rozpúšťať svoje negatívne myšlienky. Ak predsa by len mysleli negatívne, tak zastaviť sa a hľadať, čo v živote chcú, ako chcú byť užitoční pre svet.

S čím by si spojil dôveru a vieru?

-S intuíciou. Veriť, dôverovať intuícii a naučiť sa rozpoznávať, čo je správne a čo je nesprávne, čo je pravda a čo je lož. Schopnosť rozvinúť tak, aby sme neochvejne vedeli rozpoznať všetkými šiestimi zmyslami, kedy nám niekto hovorí pravdu a kedy nám klame, kedy sami sebe klameme a kedy sme sami k sebe úprimní a pravdiví.

Láska, bože, láska, kde ťa ľudia berú?

-Láska znamená schopnosť milovať, schopnosť spájať sa a vytvárať láskyplné a milujúce vzťahy. Schopnosť otvoriť sa tak, aby som mohol zachytiť svetlo druhého človeka, aby moje svetlo dokázalo zachytiť jeho svetlo a cez počúvanie a porozumenie dosiahnuť priateľstvo. Priateľstvo je najvyššia úroveň lásky vo vzťahu. Dosahujeme ho predovšetkým cez porozumenie v komunikácii. Tieto dve úrovne je dobré vedieť rozlíšiť: v komunikácii úroveň spojenia naznačuje porozumenie, a vo vzťahu úroveň porozumenia naznačuje priateľstvo.

To je láska, láskavé spojenie a schopnosť byť v láske, porozumení a vo vzťahu nielen fyzicky, ale najmä na úrovní energie.  Ak cítiš silu z kontaktu, cítiš sa šťastná a najmä máš radosť. Radosť je vždy plodom spojenia. Akéhokoľvek. Vtedy si môžeš byť istá, že si v láske, lásku zažívaš. Ak si dokážeš v danej chvíli uvedomiť, že spojenie cítiš a si v ňom, môžem si uvedomiť – teraz milujem.

Stav teraz milujem je potrebné fixovať a udržiavať čo najdlhšiu dobu tréningom. Postupne však naučiť svoje telo stav spojenia udržať. Čím dlhšie, dlhšie, dlhšie až do úplného prepojenia. Potom si v permanentnom spojení, v permanentnej láske, je rozvinutá schopnosť súcitu, cítenia. Večne súcitiaca bytosť je v permanentnej, neustálej láske, v naplnení. Nepotrebuje sa už odpájať, trestať niekoho iného tým, že sa odpojí, teda potrestá ho odmietnutím seba samého, stiahne sa, uzavrie srdce, a tak druhého trestá. V skutočnosti trestá najmä seba, lebo sa uzavrel, a tak obe strany trpia.

Sme fyzické bytosti, žijeme aj v hmote, čo teda znamená vzťah k hmote?

-Pod vzťahom k hmote rozumieme aj vzťah k financiám, patrí sem finančná inteligencia, schopnosť narábať správne s peniazmi, ale aj so všetkým materiálnym. Tiež schopnosť zabezpečiť si všetky základné materiálne potreby – bývanie, prácu, byť užitočný pre iných. Čím som užitočnejší pre iných, tým viac hojnosti mi prichádza do života.

Ľudia, ktorí sa zamerajú na cieľ mať veľa peňazí, sú otrokmi seba samých, lebo bežia za niečím, čo nikdy nemôžu naplniť,  nikdy im nebude dosť. Byť bohatý znamená mať spojenie  BOH a TY, to však znamená objaviť v sebe schopnosť obohacovania. Keď tomuto porozumieš,  vieš, že hojnosť prichádza ako dôsledok užitočnosti pre iných. Zamerať sa na rast vlastnej užitočnosti znamená zvýšiť si hojnosť v živote.  To je základ finančnej inteligencie.

Ďakujem za načrtnutie toho, čo môžem v sebe nachádzať a v akých oblastiach viem čo-to urobiť tak, aby som rástla nielen ja, ale aby sme rástli spolu.