Väčšina ľudí na Zemi deklaruje vieru v niečo, čo nás presahuje. Prevažná väčšina. Napriek tomu vedomie je také nízke, že posledné desaťtisíce rokov sú dejinami vojen. Polstoročie bez vojen sme síce teraz zažili na našom území, ale mier sa netýka celej Zeme. Neustále sú niekde vojny. Nie sú to však len vojnové konflikty vo svete. Sú to aj konflikty medzi nami a v nás.
Vladimír Červenák: Konflikty vo vnútri nás. Vysvetlím na trojuholníku. Do akéhokoľvek kresťanského chrámu, keď vojdeš, Boh otec Hospodin je s trojuholníkom na hlave a v ňom je oko. Keď porozumieš tomuto trojuholníku, porozumieš kvetu života, vyjdeš z konfliktov. Keď opíšeš okolo trojuholníka kružnicu z jedného jeho vrcholu, dva vrcholy sú v obvode kruhu a jeden v strede. To je kvet života, jednoduchá posvätná geometria. To je základný poriadok sveta.
Ten, kto nechápe tento poriadok, ten žije v chaose. Potom prichádzajú rôzne prejavy pýchy - som viac, som menej, kde som, som stratený, prichádzajú pocity zmätku a chaosu. Život ukazuje chaos, problémy, zmätky. Na čo totiž pozrie, všade vidí chaos. Potom veľmi ľahko rozpoznáš, v akom utrpení človek žije. Stačí, keď povie pár viet o tom, čo si myslí o svete. Presne to, čo si myslí o svete, hovorí o tom, v čom žije a akou optikou sa pozerá na život.
Nauč sa pozerať na svet s pokojom, že je všetko v poriadku, a precíť súcit s tými, ktorí vidia samé hrôzy. Môžeš vidieť aj ty samé hrôzy, ale môžeš vidieť aj krásu. Medzitým ako sa dejú hrôzy vojen, sa udialo stovky nádherných vecí. My však máme tendenciu vďaka našej amygdale, centru strachu, ktoré sleduje hrozby, to čo by nás mohlo ohrozovať. Pritom keď prepóluješ pozornosť na to čo ťa podporuje, vystúpi nesmierne veľa krásy, ale my ju nevidíme. Fungujú teda paralelne dve reality. Ony nie sú od seba oddelené, len preostrením pohľadu meníme fokus. Niečo vystúpi, niečo sa spomalí v realite a ty si ten, ktorý určuje, ako ďalej s fokusom pracuješ. Čo vytiahneš, čo zmizne vzadu a v neprejavenom sa rozpustí. To je zákon - kam ide pozornosť, tam ide energia.
My môžeme byť vnútorne v rajskej záhrade, ale buďme súcitom prepojení s tými, ktorí žijú v pekle. Hneď vedľajší dom môže byť v pekelnej sfére a ty v nebeskej, ale súcitom sa môžeš prepojiť s ním. Nie si naivný slniečkar, ktorý chodí vysmiaty a tvári sa, že všetko okolo neho je mu jedno. Sila súcitu je v schopnosti prepájať svet. To ťa udrží v rovnováhe, to ťa udrží v pokoji a nechá ti silu. Udržíš si svoju silu a vtedy môžeš mať dosť sily pomáhať iným, ktorí sa topia v osobných krízach, ak chcú byť zachránení.
Aj v partnerskom vzťahu môžeme hovoriť o trojuholníku, no nemyslíme tým manželský trojuholník, keď medzi dvoch vstupuje milenec či milenka. V tomto prípade Kristus medzi manželmi je ten tretí, je to však vedomie celistvosti a morálky. To znamená, že muž aj žena konajú v prospech celku, celej rodiny. Žena, keď cíti, že muž koná pre celú rodinu, a potom môže byť on aj mesiace preč z domu, ona bude šťastná, bude sa cítiť v bezpečí. Keď muž vidí, že žena sa cíti v bezpečí, tak nie je pre neho problém pracovať od rána do večera pre svoju rodinu. Sú v jednote, sú sanga, spoločenstvo, ktoré sa podporuje v láske. Toto slovo, pochádzajúce zo sankritu má veľkú silu. Základnou sangou je rodina, ale úplne najzákladnejšou sangou je sanga v nás, naše subosobnosti v nás. Naša bezprostredná rodina nám ukazuje, ako to máme so svojou vlastnou vnútornou sangou. Môj otec a mama vo mne sú ako dve časti, ale je tam ešte tretí, ktorý si uvedomuje, že má otca a mamu. Otec, duša svätá a syn, dieťa. To je hra vedomia. Ten tretí je vedomie vyššieho fraktálu.
Ak sme si dvaja vedomí vyššieho fraktálu, potom prídeme ľahko k porozumeniu, k spojeniu, lebo cez vyšší fraktál sa prepojíme. Je to dúhový most, cez ktorý sa prepojíme.
Keď máte v rodine nedorozumenia, nie je v nej prítomné spirituálne vedomie vzájomného vedomia, bojujeme spolu. Potom hovoríme, že je to nefunkčný vzťah alebo nefunkčná rodina. Prečo nie je funkčný? ... lebo nie je v ňom vyšší fraktál zvedomnený. Ak chcem akýkoľvek chaos rozpoznať, ak chceme jeho príčiny rozpoznať, vždy musíme ísť o fraktál vyššie. Z vyššieho vidíš príčiny v nižšom.
Príklad: rozpoznáš trebárs smútky a vieš, že ich príčina je v koreni, v prvej čakre. Smútok zažívaš, ale potom o fraktál nižšie, ho môžeš riešiť v strachu v koreni. Pýtaš sa: prečo mám smútok? Aký mám strach, keď som smutný. Strach z opustenia? Z odmietnutia? Zo zlyhania? Ktorý to je? Čoho konkrétne teraz sa bojím? Keby si bol len v strachu, tak neprídeš na príčinu. Ale akonáhle je tam smútok, ktorý je o fraktál vyššie a si ho zvedomníš, prídeš aj na príčinu. Veľmi dôležité je pracovať vo vedomí fraktálne, cez úrovne štruktúr našej mysle. Inak situácia nemá riešenie. To je večné utrpenie. Večné peklo.
O etikoterapii hovoríme, že je to archeológia duše. Ideme do hĺbok, aby sme sa v nich pozreli do šírok. Rastieme spolu.
