AKO RÁD SOM ŽIL je životopisná kniha MUDr. Ctibora Bezděka (1872–1956), ktorý žil a pôsobil v rokoch 1920 až 1930 v Ružomberku, kde prvýkrát nazval život v súlade s pravdou a božími zákonmi ETIKOTERAPIOU. Podľa knihy bolo pomenované aj spomienkové stretnutie v ružomberskej synagóge pri príležitosti 70. výročia úmrtia tohto mestského lekára minulého storočia.
Lekár Ctibor Bezděk zanechal svojím plným životom výraznú stopu na Liptove. V Ružomberku prebral ambulanciu po Vavrovi Šrobárovi a bol mestským lekárom, ktorému nebolo žiadne utrpenie cudzie. Počul každé volanie o pomoc. Žiadna ľudská bolesť, duševná ani fyzická, mu nebola cudzia. Žiaden nedostatok ho nenechával chladným, žiaden charitatívny program nebol pre neho príliš náročný. Život Bezděkovcov v Ružomberku
Život Bezděkovcov v Ružomberku
V októbri 1919 bol v Ružomberku založený Červený kríž a C.Bezděk sa hneď po príchode dostal do jeho vedenia. V rámci osvety prednášal v meste i okolitých dedinách o prevencii chorôb, liečení, problémoch pri alkoholizme, pohlavnom živote, nebola mu cudzia ani otázka postavenia žien v rodine i v spoločnosti. Veď spolu s manželkou Varvarou tvorili prvý lekársky pár v Československu v tej dobe a popri svojich dvoch deťoch prijali pod svoje krídla štyridsaťdva detí. Detí, ktoré z rôznych príčin nemohli ostať v pôvodnej rodine. Mnohé z nich podporovala rodina Bezděkovcov až do ich osamostatnenia. Jedným z takýchto detí bol aj Michal Kozakov, ktorý prišiel práve cez Červený kríz z územia, kde bol koncom 30. rokov minulého storočia hladomor. Bezděkovci ho prijali, vychovali, podporovali pri vyučení za elektrikára.
U Bezděkovcov v Ružomberku bolo aj akési kultúrne stredisko. Schádzali sa k nim starí priatelia, hlavne tolstojovci. Napríklad v roku 1920 sa do Ružomberka vrátil bývalý osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého, Dušan Makovický so svojou ženou Matrjonou Konštantínovnou z Jasnej Poľany a prichádzali k Bezděkovcom rovnako ako aj MUDr. Albert Škarvan, MUDr. Ivan Hálek, Alica Masaryková a mnohí ďalší.
Spomienkové stretnutie v synagóge
Spomienkové stretnutie v synagóge Sedemdesiate výročie úmrtia MUDr. Ctibora Bezděka bolo príležitosťou na pripomenutie, čo zo semienka etikoterapie, ktoré zasial Bezděk v Ružomberku, vyrástlo do súčasnosti. Stretnutie sa uskutočnilo 18. februára 2026 v synagóge s podporou MsÚ Ružomberok, oddelenia kultúry, marketingu, cestovného ruchu a športu a za účasti Lucie Stanovej, referentky kultúry a komunitného rozvoja, Vladimíra Červenáka, zakladateľa školy etikoterapie Advaita, dvoch žien - Anny Kopřivovej a Táni Bellovej, dcérami Michala Kozakova, ktorého vychovala rodina Bezděkovcov. Obe ženy sa podelili so svojimi spomienkami na Ctibora Bezděka, ktorého nazvali najkrajším dedkom na svete a my sme ich - adoptovanými vnučkami. K lekárovi cíti vďaku aj Zora Vypušťáková, ktorej lekár zachránil starú mamu, keď dostala tuberkulózu. Takmer všetky pripravené stoličky v synagóge zaplnili žiaci i absolventi školy Advaita a priaznivci etikoterapie z celého Slovenska. Pre vysoký vek neprišiel z Prahy vnuk Alexej Bezděk, má osemdesiatdeväť rokov, ale po zhliadnutí fotografií i videí zo synagógy dojatý ďakoval a napísal: „Opatruj vás, prosím, Pán Bůh a sluníčko ať rozdává radost a lásku k životu. Od Bratislavy, Záhoria, po Horehroní a Oravu, Liptov, Spiš až po Zemplín... S pozdravem a poděkováním Alexej." Etikoterapia v súčasnosti
Etikoterapia v súčasnosti
Čože teda vyrástlo z etikoterapeutického ružomberského semienka do súčasnosti? Obrovský strom rozvetvujúci sa po celom Slovensku cez prednášky, semináre, workshopy. Mnohí absolventi etikoterapeutickej školy Advaita vyrástli na lektorov, ktorí šíria Bezděkov odkaz ďalej. Aký odkaz? Ctibor Bezděk v jednej zo svojich kníh napísal: „Zobral som hrsť skúseností a zhrnul ich v niekoľkých kapitolách. Veľa myšlienok nie je dostatočne zdôvodnených, a preto môžu udávať nové podnety na ďalšie hľadanie.“
Vladimír Červenák aj na stretnutí v Ružomberku povedal, že práve táto veta u neho zarezonovala, aby v bádaní etikoterapie šiel ďalej a hlbšie. Ako teda etikoterapia zrodená v Ružomberku vyzerá dnes? Pripomenuli sme si v Ružomberku:
* štvorročná etikoterapeutická škola Advaita s možnosťou pokračovať ďalšie roky v druhom moduli, škola má už takmer dvadsať rokov,
* webstránka Advaita s množstvom informácii pre žiakov i priaznivcov etikoterapie,
* letné zážitkové etikosemináre, ktoré trvali niekoľko rokov,
* špeciálne semináre Sám sebe lekárom v Střílkach, najbližšie bude od 22. do 28.júna v Střílkach,
* etikoterapeutické desaťdňové semináre na Hvare - ochutnávka etikoškoly,
* špeciálne semináre v Thajsku len pre žiakov etikoterapie Ako správne žiť, aby sme mohli správne zomrieť,
* veľa prednášok a workshopov v mestách po celom Slovensku,
* niekoľkoročné pravidelné písanie článkov do dnes už zaniknutého časopisu Vitalita,
* množstvo článkov a rozhovorov v ďalších slovenských a českých médiách,
* tri vydané knihy etikoterapie v sérii pod názvom Etikoterapia s Vladimírom Červenákom - Rozhovory, Ja som ty, Emócie. Jedna kniha je preložená do nemčiny a čaká na vydavateľa, ďalšia sa práve štartuje do českého prekladu,
* dvanásť špeciálnych meditácií v spolupráci s Maokom, sú uverejnené na Advaite i youtube,
* etikorozhovory, ktoré vedú absolventi školy Advaita s Vladimírom Červenákom zvyčajne každú stredu večer a sú dostupné na webe Advaity i youtube,
* podporné zoomové vysielania každé ráno a každý utorok večer,
* cestovanie s etikoterapeutickým programom pre žiakov školy Advaita do sveta: India, Bhután, Japonsko, Laos a Kambodža, ďalšie krajiny sú v príprave,
* ETIKOkonferencia pod záštitou Vladimíra Červenáka, 12.4.2026 bude jej druhý ročník,
* niekoľko absolventov zo školy etikoterapie Advaita začalo lektorovať vo vlastných originálnych seminároch po celom Slovensku, dnes je osemnásť týchto lektorov šíriacich etikoterapiu ďalej,
* a oddychovky - letné gulášovice na Zelenom Háji, stretávky na Liptove i inde na Slovensku, spoločné výlety, kultúrne podujatia, priateľské stretnutia.
Živo je veru s etikoterapiou... a vidno, že ružomberské etikoterapeutické semienko z ordinácie lekára vyrástlo v mohutný košatý strom, ktorý svoje plody ponúka svetu. Nech sa rozvíja dôstojne a s láskou ďalej. Rastieme spolu.
Odkaz MUDr. Ctibora Bezděka v slovách Alexeja Bezděka
Aký by bol podľa vnuka Alexeja Bezděka odkaz jeho deda C. Bezděka pre súčasníkov? „Zrejme by každému povedal, aby sa držal Pána Boha. Síce si ho fyzicky predstaviť neviem, rádiové vlny však tiež nevidím, ale existujú citeľné prejavy týchto neviditeľných vĺn. A rovnako tak, keď sme chodili s dedom na prechádzky lesom, Pán Boh pre neho nebol žiadny fúzatý starček, ale bolo to zjednotenie energie, dobra, lásky, spravodlivosti, milosrdenstva, sily a múdrosti. Každý by mal pracovať na sebe a vnímať svoju zložku i duchovnú, i hmotnú. Žiť v harmónii s prírodnými zákonmi, s kozmickými zákonmi, so zákonmi Božími. Ochraňuj vás, prosím, pán Boh.“
DOVETOK: Čo sme cítili počas celého dvojhodinového programu? ... že "náš dedo" Ctibor Bezděk bol na stretnutí v ružomberskej synagóge s nami a požehnával nám. Dokonca počas celého stretnutia ostávala spontánne na javisku vždy voľná stolička (viď foto). Pre neho. Jeho vnuk Alexej nám po stretnutí napísal, že celý deň myslel na nás a večer od 17.h, keď sa stretnutie začalo, bol duchom s nami. ĎAKUJEME.
