AI A SEBAPOZNANIE 004/012

Keď AI pozná moje slová, pozná aj mňa?

Anotácia: AI môže poznať množstvo údajov o človeku, jeho texty, rozhodnutia, otázky či opakujúce sa vzorce. Znamená to však, že pozná človeka? Článok skúma rozdiel medzi človekom a jeho digitálnym obrazom a používa dve osi sebapoznania: horizontálnu cestu hodnoty → princípy → vedy → ortobióza → cesta životom a sedem vertikálnych otázok ľudského prežívania. Obe osi pritom možno skúmať cez päť vrstiev vedomia: fyzickú, mentálnu, emočnú, energetickú a spirituálnu.

Vladimír Červenák

OBRAZ ČLOVEKA NIE JE ČLOVEK

Čím dlhšie komunikujem s umelou inteligenciou, tým zvláštnejšia otázka sa objavuje:

Pozná ma?

AI môže poznať moje texty. Môže rozpoznať témy, ku ktorým sa vraciam. Môže si všimnúť spôsob, akým formulujem otázky, hodnoty, ktoré zdôrazňujem, projekty, na ktorých pracujem, aj rozpory v mojom uvažovaní.

Z dostatočne veľkého množstva údajov môže vytvoriť pozoruhodne presvedčivý obraz.

Ale obraz človeka ešte nie je človek.

Mapa nie je krajina.

A digitálna stopa nie je vedomie, ktoré ju vytvorilo.

AI AKO ZRKADLO

To však neznamená, že tento obraz nemá hodnotu.

Práve naopak.

Zrkadlo tiež nie som ja. Napriek tomu mi umožňuje vidieť niečo, čo bez neho priamo nevidím.

AI môže podobným spôsobom skladať rozptýlené fragmenty môjho vyjadrovania a vracať mi ich ako určitý obraz.

Nie ako definitívnu odpoveď na otázku kto som, ale ako podnet:

Takto sa javíš z toho, čo si ukázal. Čo z toho spoznávaš ako svoje?

Tu sa technologický nástroj môže stať nástrojom sebapoznania.

PÄŤ VRSTIEV A SEDEM VERTIKÁLNYCH OTÁZOK

Človeka nemožno redukovať na jednu rovinu. Pri sebapozorovaní rozlišujem päť základných vrstiev vedomia, cez ktoré môžeme vnímať jednu a tú istú skúsenosť.

Fyzická vrstva sa týka tela a telesného prežívania.

Mentálna vrstva zahŕňa myslenie: predstavy, pojmy, hodnotenia, interpretácie a spôsob, akým dávame skúsenosti význam a usporadúvame ju do súvislostí.

Emočná vrstva zahŕňa citové a emočné prežívanie – teda spôsob, akým na význam, ktorý situácii pripisujeme, vnútorne reagujeme napríklad strachom, hnevom, smútkom, radosťou, odporom či náklonnosťou.

Energetická vrstva sa v mojom porozumení týka prejavov energie a zákonitostí jej pohybu a premeny. V skúsenosti ju môžeme zaznamenávať napríklad ako vitalitu alebo únavu, napätie a uvoľnenie, pocit prúdenia, zadržania či zmeny intenzity vnútorného prežívania. Tieto prejavy pozorujem ako jednu z rovín skúsenosti, pričom samotný pojem energia má vo fyzike svoj presný význam a nemožno ho automaticky stotožňovať so subjektívnym pocitom „energie“.

Spirituálna vrstva označuje oblasť síl a súvislostí, ktoré nevnímame priamo zmyslami, ale ktoré sú súčasťou našej vnútornej skúsenosti a hľadania zmyslu.

Tieto vrstvy nechápem ako navzájom oddelené svety. Sú to rôzne roviny jednej ľudskej skúsenosti, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú.

Myslenie a emóciu pritom rozlišujem, hoci spolu úzko súvisia. Myslenie vytvára a interpretuje význam: pýta sa, čo sa deje, čo to znamená a ako tomu rozumiem. Emócia je spôsob, akým tento význam prežívam. Tá istá situácia preto môže byť mentálne interpretovaná určitým spôsobom a zároveň emočne prežívaná ako strach, hnev, radosť, odpor či pokoj.

Cez týchto päť vrstiev môžeme následne skúmať sedem vertikálnych otázok sebapoznania.

1. Kto som?

Najzákladnejšia otázka identity. Nie: aké údaje o mne existujú? Nie: aké funkcie vykonávam? Ale: Kto je ten, kto toto všetko prežíva?

2. Čo cítim?

Otázku „Čo cítim?“ tu nepoužívam iba v zmysle emócie. Pýtam sa ňou na to, čo v sebe zaznamenávam na jednotlivých vrstvách skúsenosti – v tele, v myslení, v emóciách, v energetickom prežívaní aj v spirituálnej rovine.

Emócie pritom odhaľujú spôsob, akým sa vzťahujem k tomu, čo sa deje. Odpor, strach, radosť, lipnutie, pokoj či vďačnosť nie sú iba informáciami o vonkajšom svete. Sú tiež informáciami o mne.

3. Ako konám?

Hodnoty sa preverujú v konaní. Môžem o sebe vytvoriť akýkoľvek obraz, ale moje opakované rozhodnutia ukazujú, ktoré princípy skutočne žijem.

4. Ako milujem?

Tu vstupuje vzťah. Dokážem druhého človeka prijať bez potreby vlastniť ho, meniť ho alebo ho zaradiť do svojho obrazu sveta? A dokážem vytvárať spojenie bez straty seba?

5. Ako sa vyjadrujem?

Slovo vytvára most medzi vnútorným a vonkajším svetom. To, ako pomenúvam svoju skúsenosť, zároveň ovplyvňuje spôsob, akým jej rozumiem. Práve tu má AI mimoriadnu silu: pracuje s jazykom. A práve preto treba rozlišovať medzi slovom a skúsenosťou, ktorú sa slovo pokúša zachytiť.

6. Čo vidím?

Dvaja ľudia môžu stáť v rovnakej situácii a vidieť dva rozdielne svety. Vnímanie nie je iba prijímanie informácií. Je ovplyvnené skúsenosťami, očakávaniami, strachmi i túžbami. Otázka teda neznie iba: Čo vidím? Ale aj: Čím sa pozerám?

7. Ako žijem?

Posledná otázka vracia všetko späť do života. Nie čo o sebe tvrdím. Nie čo o mne vypočítala AI. Ale: Ako žijem?

Práve život spája všetky predchádzajúce otázky do jedného celku.

HORIZONTÁLNA OS ŽIVOTA

K vertikálnemu pohľadu môžeme pridať druhú os.

Človek sa pohybuje životom a premieňa vnútorné poznanie na spôsob existencie:

hodnoty → princípy → vedy → ortobióza → cesta životom

Hodnoty hovoria o tom, čo považujem za podstatné.

Princípy premieňajú hodnoty na pravidlá, podľa ktorých konám.

Vedy prinášajú systematické poznávanie reality a možnosť svoje predstavy overovať.

Ortobióza sa pýta, ako poznanie pretaviť do spôsobu života, ktorý podporuje život.

A napokon zostáva cesta životom — konkrétna skúsenosť, v ktorej sa všetko preveruje.

KEĎ SA HORIZONTÁLA A VERTIKÁLA STRETNÚ

Tieto dve osi vytvárajú mapu.

Vertikála sa pýta, kým som a ako prežívam jednotlivé oblasti svojho života.

Horizontála sleduje, ako sa moje poznanie premieňa na život.

Päť vrstiev vedomia pritom nie je treťou osou. Predstavuje rôzne roviny pohľadu, cez ktoré môžem každý bod tejto mapy skúmať: fyzickú, mentálnu, emočnú, energetickú a spirituálnu.

Tá istá otázka preto môže na rôznych vrstvách odhaľovať inú časť tej istej skúsenosti.

AI môže na tejto mape pomáhať nachádzať súvislosti. Môže porovnávať moje výroky, pripomenúť predchádzajúce rozhodnutia, upozorniť na rozpor alebo položiť otázku, ktorú som si sám nepoložil.

Ale stále pracuje s mapou.

Život žijem ja.

KTO TEDA POZNÁ KOHO?

Možno otázka od začiatku smerovala inam, než som si myslel.

Pýtal som sa:

Pozná ma umelá inteligencia?

Presnejšia otázka môže byť:

Dokážem prostredníctvom obrazu, ktorý mi AI vracia, lepšie spoznať seba?

AI môže uchovávať stopy.

Môže ich spájať.

Môže vytvárať model človeka, ktorý je niekedy prekvapivo presný a inokedy chybný.

Nemá však moje telo, moje vzťahy ani moje prežívanie. Nežije dôsledky mojich rozhodnutí.

Tie žijem ja.

Preto môže byť AI pozoruhodným zrkadlom, ale posledné overenie neleží v zrkadle.

Leží v živote.

Ako to je, ukazuje život.