Kritika, nároky a nespokojnosť
Deti viac potrebujú vzory ako kritiku.
(Joseph Joubert)
Kritika je hodnotenie a odhaľovanie nedostatkov v čomkoľvek, je to negatívny úsudok o čomkoľvek. Kritika je jedným z plodov pýchy. Ľudia, ktorí stále kritizujú, sú nespokojní sami so sebou a svetom, v ktorom žijú. Chcú ho zmeniť tak, že sa zmení svet okolo nich, teda chcú, aby ostatní zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, živote. Myslia si, že ich mienka je najsprávnejšia. Takí ľudia jednoducho zabúdajú alebo nevedia, že žijú iba vo svojom vlastnom svete. A svojimi kritickými myšlienkami vyjadrujú nesúhlas so svetom iného človeka. Je to mimoriadne agresívne zmýšľanie, ktoré má negatívne dôsledky na ich zdravie.
Na jemnej, podvedomej alebo energetickej úrovni útočia na ostatných ľudí, a teda na svety iných ľudí. Takéto útoky sa im potom vracajú späť vo forme kritiky a nespokojnosti iných s nimi. Nároky sa môžu vzťahovať na kohokoľvek: na blízku osobu, vládu, seba samého, minulosť, budúcnosť, osud, Boha. Tieto myšlienky spúšťajú program ničenia toho, na čo sú smerované. Následne sa v podvedomí obete spúšťa program samo-zničenia. Trvalá nespokojnosť spustí seba-deštrukčný proces, v dôsledku ktorého ochorie duša i telo.
Nespokojnosť, nároky voči okolitému svetu môžu viesť k vážnym chorobám. Ľudí, ktorí majú sklon kritizovať, často bolia kĺby a krk. Artrída, reumatizmus je choroba tých, ktorí stále vyjadrujú nároky a nespokojnosť, kritizujú seba aj ostatných. Je to tým, že sú neoblomní, tvrdí vo svojich úsudkoch, neprijímajú cudziu mienku. Chcú byť vždy a vo všetkom dokonalí a trvajú na dokonalom správaní aj iných ľudí. Pocit vlastnej dôležitosti je u nich nafúknutý do neuveriteľných rozmerov. Väčšinou sú to ľudia, ktorých v detstve tiež kritizovali pre ich nedokonalosť a týmto spôsobom chcú získať pozornosť a pochvalu. Neveria si. Rodičia do nich premietali nespokojnosť so sebou. Kritikou chcú dosiahnuť vlastne pochvalu, pretože chcú ukázať, akí sú oni dobrí. Keď sme kritickí, skúsme občas niečo nepovedať a, naopak, pochváliť. Nachádzajme a hľadajme skôr niečo dobré a pozitívne na ľuďoch a svete. Sami uvidíte, ako vám odľahne.
Priznajme si, že nie sme dokonalí, máme na to plné právo. Potom prichádza uzdravenie. Mali by sme si denne pripomínať, že všetci konáme najlepšie, ako v danej chvíli dokážeme. Má zmysel kritizovať niekoho za to, že konal najlepšie, ako v danej chvíli vedel a mohol?
Každý človek potrebuje mať pocit, že na tomto svete nie je zbytočný, že jeho život má zmysel. Lebo to tak aj je. Ale chcieť byť významný a výnimočný tým, že sa vyvyšujem nad ostatných, znamená ničiť svety ostatných ľudí.
Pyšný človek je uzavretý. Tým, že si neželá prijať svet iného človeka, ochudobňuje a ničí ten svoj. To nakoniec vedie k osamelosti, chorobe a smrti. V dôsledku tejto uzavretosti nemôže prijímať podporu a energiu zo zvyšku sveta, od ktorého sa oddelil. Preto ochorie jeho duša, narastá v ňom nespokojnosť, agresivita a následne ochorie telo.
Zbaviť sa kritickosti znamená prebrať zodpovednosť za svoj život. Ihneď prestanete mať potrebu obviňovať druhých alebo seba. Rozvíjať v sebe pocit vďačnosti za všetko, čo sa vám deje, naučiť sa vo všetkom vidieť pozitívne ponaučenie a príležitosť pre rast.
Keď sa snažíme zmeniť iného človeka, čo kritizovaním robíme, na informačno-energetickej úrovni na neho doslovne útočíme. Keď vyjadrujeme nespokojnosť s jeho správaním, napádame ho. Fakticky svojou agresivitou na energetickej úrovni ho zabíjame. V desatore máme posolstvo Nezabiješ, agresia vyvoláva opätovnú agresiu, vracia sa tam, odkiaľ vyšla.
Ak človek prejavuje nesúhlas a nespokojnosť, kritizuje, teda snaží ovplyvniť a zmeniť toho, koho kritizuje, v skutočnosti útočí na jeho svet, vedie s ním vojnu. V dôsledku toho vznikajú hlboké rany na jeho duši a neskôr na tele. Na podvedomej úrovni vzniká agresia. Ten druhý sa musí brániť, a tak vzniká opätovná agresia. Vzájomný útok, striedaný obranou neskôr vystrieda vzájomné ignorovanie a následne vzájomné pohŕdanie, ktoré má vážne zdravotné dôsledky.
Kožné choroby predstavujú tiež starú, hlboko potlačenú, skrytú agresivitu, ktorá sa tlačí na povrch a organizmus sa ich snaží zbaviť. Všetky alergie majú svoju príčinu v agresívnom odmietaní niektorej formy života. Ak má človek alergiu, mal by sa zamyslieť, čo alebo koho vo svojom živote neznáša, odmieta. Alergická reakcia u detí býva odrazom správania rodičov alebo príčina je v nekontrolovaných emóciách, ktorými si vynucujú pozornosť, čo je v skutočnosti volanie po láske.
Alergia je prejavom hlboko potlačenej agresivity. Ak sa chce človek vyliečiť, mal by sa čestne, pravdivo (eticky) pozrieť na to, pred čím uteká, pred čím schováva hlavu do piesku, čo sa snaží nevidieť, nepočuť (súvislosť s poruchami zraku a sluchu tiež nie je náhodná). Položte si otázku: ktoré prejavy života odmietate?
Príčinou psoriázy môže byť silný agresívny pocit viny a túžba potrestať sa. Vyskytuje sa, napríklad, u ľudí, ktorí neprijmú svoju identitu, nestotožňujú sa s telom, pohlavím, ktoré majú, bojujú sami so sebou. Rovnako akýkoľvek iný pocit viny vedie k seba potrestaniu. Veľmi častou príčinou rakoviny pohlavných orgánov, vaječníkov, maternice býva pocit viny za vykonaný potrat.
Havajčania nás naučili techniku Hoo ponopono, je to technika Aloha, lásky, odpustenia a vďačnosti. Ňou môžeme naviazať láskyplný vzťah aj s už nežijúcimi ľuďmi. Prijať dieťa, aj keď neprišlo na svet, akceptovať ho vo svojom živote, je základom pre zdravý vzťah. Narušené vzťahy vedú k nerovnováhe a chorobám. Takto neusporiadaný vzťah s nenarodeným dieťaťom je častou príčinou nemožnosti opätovne otehotnieť.
Ak je niekto často kritizovaný a je mu prejavovaná nespokojnosť s tým, ako žije, správa sa, mal by sa zamyslieť, ako často kritizuje seba alebo iných. Je pravdepodobné, že rozpozná nepríjemnú pravdu o sebe samom, že skutočne je nespokojný. Až potom na tomto fakte môže niečo zmeniť a tým zmeniť aj nepríjemné zdravotné dôsledky. Touto metódou pracuje etikoterapia. Hľadá a odhaľuje skutočné príčiny problémov, symptómy ju vedú k ich rozpoznaniu.
Podobné priťahuje podobné, je to zákon rezonancie. V mysliach kritických ľudí panuje veľa násilia, ale oni sami sú proti jeho prejavom naladení veľmi odsudzujúco. Agresivitou bojujú proti agresivite. Je to začarovaný kruh. Často sa nemajú radi a cítia, že ich nemajú radi ani ostatní. Oni sami majú radi len málokoho. Ich život je náročný a často neznesiteľný.
Vystúpiť z tohto kruhu znamená predovšetkým porozumieť dôsledkom takéhoto zmýšľania, následne je potrebné zmeniť postoj, definovať si jasný zámer a potom vykročiť novým, správnym smerom. K cieľu, ktorý si prajeme, ktorým je život plný radosti, šťastia, slobody a lásky. Len myseľ plná pokoja, lásky, porozumenia môže pritiahnuť lásku, zdravie, pokoj a porozumenie.
Zapämatajme si:
Ak prejavujete niekomu svoj nesúhlas a nespokojnosť , kritizujete ho, teda snažíte sa ho ovplyvniť. Na podvedomej úrovni vzniká agresia. Začína sa útok. Ten druhý sa musí brániť, a tak vzniká opätovná agresia. Vzájomný útok, striedaný obranou neskôr vystrieda vzájomné ignorovanie a následne vzájomné pohŕdanie, ktoré už má vážne zdravotné dôsledky.
Z učenia Toltékov:
V našej duši spolu žijú dvaja vlci. Jeden je Agresivita (choroby a nehody v živote), druhý Láska (Radosť a šťastie v živote). Bojujú spolu. Ktorý z nich zvíťazí vo vás?
Ten, ktorého živíte!
Majme teda na pamäti, víťazstvo ktorého z nich si prajeme, ktorého budeme denne živiť a čím...
Vladimír Červenák
