Ukazovať prstom na vinníka, je ukazovaním na seba.

Byť dobrý, nespočíva v tom, že sa nepreviníme, ale v tom, že sa chceme napraviť.

(Giovanni Melchior Bosco)

Mnohí ľudia si myslia, že pocit viny je veľmi dobrý, ušľachtilý pocit, dokonca ho môžu považovať za cnosť. Myslia si, že pocit viny je prejavom zdravého svedomia, že tým vyjadrujú pokoru a schopnosť potrestať sa za chyby a tým sa nútia byť lepšími. Pocit viny je však jedným z najsebadeštrukčnejších pocitov. Človek sa ním sám odsúdi a aj potrestá. Pocit viny a vedomie viny spúšťa sebatrestajúce programy. Uvedomme si, aké dôsledky má trestanie detí telesným alebo psychickým trestom? Dieťa sa začne báť. Rovno v človeku, ktorý sa trestá pocitom viny, sa spúšťa mechanizmus, keď strach z opakovaného zlyhania a sebapotrestania nepríjemným pocitom viny mu má zabrániť v konaní, za ktoré by sa cítil vinný, ktoré by sám sebe vyčítal.

 

 

Rovnako nepríjemne na človeka pôsobí aj výčitka od iných. Človek cíti, že zlyhal a trestá sa nepríjemným pocitom. Na energetickej úrovni si uzatvára prísun energie, lásky, sebalásky. Trestom je jej obmedzenie, hnev nasmerovaný na seba.

 

 

Hľadanie príčiny

 

Otázka: „Prečo sa mi toto stalo?" nám nijako nepomôže. Naopak, bolesť ešte prehĺbi. Takáto otázka je hlbokou výčitkou celému vesmíru, a zároveň je tiež málo motivujúcou otázkou. Položme si radšej otázku - z akého dôvodu sa obviňujem, kritizujem, nadávam si, vyčítam si? Za každou takouto výčitkou je pocit hanby, pocit previnenia a nevedomá potreba potrestať sa.

 

Aká je príčina sebatrestania?

 

Je to presvedčenie, že trestom si budeme lepšie pamätať správny, želaný vzorec správania. Aký je však dôvod, že človek nenachádza iný účinnejší spôsob, ako sa učiť, než je učenie cez sebatrestanie a sebapoškodzovanie? Tou príčinou je vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu a sebalásku. Taký človek je na seba prísny a potrebuje sa naučiť viac milovať sám seba. To, že sa takýto človek aj vo výchove iných, napríklad svojich detí, uchyľuje k rovnakej stratégii, je prirodzeným dôsledkom, že túto metódu uplatňuje v sebavýchove.

 

Akú inú možnosť máme?

 

V pozitívnom zmysle má pocit viny a trest zabrániť robeniu niečoho, čo pokladáme z nášho pohľadu za zlé. Trest nás môže naučiť, čo robiť nemáme, ale nenaučí nás, čo robiť máme. Negatívne je potrebné nahradiť za pozitívne. Veľa ľudí sa stratí v sebatrestaní. Upadajú, strácajú energiu, vyprázdňujú sa. Tú prázdnotu je potrebné nahradiť sebaúctou a sebaláskou.

 

Výčitkami sa trestáme, aby sme si osvojili želané vzorce správania.

 

Trestajúci človek sa snaží zmeniť svoje správanie, chce byť lepším. Trest a pocit viny je vždy spojený s bolesťou, utrpením, krivdou, zlosťou. Pocitom viny si do života priťahujeme nepríjemné veci a udalosti. Pocit viny je prejavom nedostatku dôvery v život. Je prejavom toho, že sa pokladáme za nedokonalých, chybných, skazených. Pravda o nás je taká, že sme stvorení dokonale. Ak sa takí nevnímame, je potrebné zmeniť náš vlastný pohľad na nás a celý svet. Pocit viny je skrytým a prevráteným prejavom pýchy. Človek, ktorý sa obviňuje a trestá, sa cíti byť nesmierne dôležitý. Myslí si, že keď sa potrestá a spôsobí si bolesť, zmení tým svet.

 

Ako sa liečiť z pocitu viny?

 

Z pocitu viny sa môžete vyliečiť tak, že prevezmete zodpovednosť za svoj život. Zodpovednosť, nie pocit viny. Netreba si tieto dva pojmy mýliť. Človek koná najlepšie, ako v danej chvíli dokáže a môže. Výčitka, že nekonal inak, je nepochopením, že konal najlepšie, ako mohol.
Následne prijatím situácie odpustiť sebe aj iným.


Pocit viny cítime intenzívne v celom tele.

 

Dôsledkom výčitky je nepríjemný pocit viny. Ten nepríjemný pocit v tele človeka je dôsledkom zablokovanej energie. Energia je blokovaná, registrujeme to ako nepríjemný pocit predovšetkým v oblasti žalúdka alebo solar plexu, teda 3. čakry. V dôsledku dlhodobo blokovanej energie sa prejavia na úrovni fyzického tela ochorením.
Často sa to prejavuje ochorením obličiek, pečene. Pri vysoko toxickom pocite viny prichádzajú ťažšie ochorenia, deštrukcia vnútorného prostredia, rakovina.
Napríklad dlhodobo živený pocit viny ako dôsledok potratu, môže u ženy viesť k rakovine maternice.


 

Vyvolávanie pocitu viny ako manipulácia.

 

Ľudia v snahe, aby zmenili tento svet na lepší, vyvolávajú pocit viny v iných, aby tým v presvedčení, že tým pomáhajú robiť svet lepším, priviedli ostatných k sebareflexii. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Príčinou, že to robia, je ich pýcha. Oni vedia, ako správne sa život má žiť. Problémom je, že svoju predstavu agresívne vnucujú iným. Pritom nevedia, že každý konáme tak, aby sme sa na svojom živote naučili, ako byť vnútorne slobodnými a šťastnými bytosťami.

Všimnite si, ako sa cítite, keď vám niekto niečo vyčíta?


Keď vám niekto vstupuje do svedomia, pýta sa, prečo ste veci robili tak a nie inak?
Vždy sa pri tom cítime nepríjemne.


Je to odpoveď nášho organizmu na blokovanie energie. Blokujeme si ju sami, keď prijmeme rolu obete a cítime sa vinnými. V dôsledku pocitu viny sa nám zníži sebaúcta, cítime sa mizerne, strácame energiu. Naše svetlo svieti slabšie. Ak to trvá dlhodobo, zhasne úplne. Vyvolávanie pocitu viny aj výčitky sú vysoko toxické a hrubou manipuláciou. Nie je možné súčasne milovať aj vyčítať.
Výčitka je prejavom nespokojnosti a nedôvery.

 

Ako sa voči manipulácii vyvolávaním pocitu viny účinne brániť?

 

Ak sa niekto vo vás pokúša vyvolať pocit viny, opýtajte sa v duchu, čo od vás ten človek potrebuje? Možno vašu pozornosť, možno vašu pomoc, možno vašu lásku, súcit. Overte si, čo potrebuje a dajte mu to.

Ak ste urobili niečo v minulosti, čo z dnešného pohľadu nepovažujete za správne, odpustite si svoju vtedajšiu nevedomosť. Má zmysel sa trestať za to, že ste konali najlepšie, ako ste vtedy dokázali?
Môžete sa z tej situácie poučiť aj bez trestu?

 

Etikoterapia má riešenie.

 

Vziať zodpovednosť do svojich rúk namiesto pocitu viny a utrpenia, ktoré z neho vyplýva, znamená naučiť sa robiť voľby, rozhodnutia, znamená to naučiť sa správne definovať svoje zámery. Vina a trest nedáva možnosť voľby. Robí z nás obete, otrokov vlastného trestu. Strácame slobodu. Nerobia nás slobodnejšími, a teda šťastnejšími. Pocit zodpovednosti umožňuje prijímať či vytvárať nové myšlienky a spôsoby správania. Niet lásky bez úcty. Niet úcty bez sebaúcty.

 

Každý človek je súčasťou vesmíru. Tak, ako sa správame k sebe, taký máme vzťah aj k celku, ktorého sme súčasťou a ktorý nás presahuje. Preto je tak nesmierne dôležitá sebaúcta.

Predstavte si živý organizmus, v ktorom každá bunka plní svoju špecifickú úlohu. Ak táto bunka začne ničiť samu seba, prestane si plniť svoje povinnosti a začne narúšať celý organizmus.

 

Preto láska k Bohu sa začína láskou k sebe. Naučme sa milovať sami seba, a to bezpodmienečnou láskou. Milovať seba ako malú časť Vesmíru, Boha. Takto je potom prirodzené pristupovať nielen k sebe, ale aj k ostatnému stvoreniu, ktoré je rovnako malou časťou veľkého celku.
Pocit zodpovednosti umožňuje robiť rozhodnutia, voľby.  Umožňuje vytvárať nové myšlienky a spôsoby správania.

 

Dôležité je opustiť staré, v sebe už prekonané vzorce správania a nahradiť ich novými, lepšími.

 

Je potrebné prijať samého seba, akceptovať a rešpektovať sa, rovnako prijať svet taký, ako je, až tak sa celý náš svet zmení na lepší svet.

Pocit viny je hlavnou príčinou nehôd, úrazov, otrasov v živote človeka a spôsobuje aj traumy. 

Lebo vina si žiada trest a trest si hľadá obeť.

 

Pocit viny je jedným z prejavov pýchy, ibaže obrátený. Od detstva nám bola vnucovaná predstava dobra a zla, lásky a nenávisti. Deti môžu robiť chyby, ibaže nie je nutné ich trestať, ale je potrebné ich učiť disciplíne, vysvetľovať im, aké ponaučenie z toho môžu získať. Tak sa naučia, že i zložité situácie v živote sú príležitosťou niečo sa naučiť, rásť. Trest vyvoláva v človeku bolesť a pocit krivdy.

 

Prepólovanie

Ak v živote dostávate to, čo nechcete, premýšľajte o tom, čo v živote chcete. Potom meňte svoje postoje, myšlienky a činy dovtedy, kým vám život začne dávať to, čo chcete.

 

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Rastieme spolu.

 

Mgr. Vladimír Červenák