Šieste pohrúženie s etikoterapiou. Posvätné ticho. Čas v hĺbke samej seba, čas vo svojom tichu, čas v rozprave so svojou dušou, čas v uvoľnení cez pochopenie, slzy, úsmevy, spev. Aj to sa  dialo na Posvätnom tichu v Střílkach v ostatný marcový víkend roku 2026.

Všetko, čo sa tam udialo, som nechala po návrate domov usadnúť v tele. Potom som sa z nadhľadu pozrela na svoje najsilnejšie stíšenie, na svoju najemotívnejšiu meditáciu s Vladkovými slovami a s bhadžanom Citananda rupam Šivo ham, Šivo ham. Tak vznikol meditačný rozhovor – nerozhovor o živloch: 

Z prvej aprílovej rannej sangy ma zaujali dve myšlienky, ktoré Vladko Červenák rozvinul do silných slov.  Prvá je o prijatí minulosti, ktorá má za následok prítomnosť. O dôstojnom prijatí minulosti, aby sa dôstojnosť niesla aj prítomnosťou.  Druhá je o hraniciach bez kolíkov a plotov, o hraniciach, ktoré nastavujem úctivosťou k sebe.  Zapísala som však všetko, čo ma v to ráno oslovilo. Takže Vladko:

*  Čo znamená prijatie minulosti, ktorá má za dôsledok prítomnosť? Byť trpezlivý – trpieť zlo. Teda trpieť dôsledky minulých bludných presvedčení, ktoré prichádzajú ako karmické dôsledky.

Etikoterapeutické ranné stretnutia na zoome začali s kovidovým časom a ráno o 5.30 h, keď na jar Slnko vychádza. Je to čas Brahma Muhurta:  príroda sa zobúdza a vtáci začínajú svoje ranné modlitby. Tak aj my. Dňa 18.3.2026 sme sa ráno stretli už po 2129-krát a každá veta, ktorá zaznela po modlitbách v rozprávaní Vladka Červenáka, môže byť témou každodenného stíšenia, zamyslenia, precítenia, spomalenia... môže byť témou  každého dňa:

„Pílim konár, na ktorom sedím, a myslím si, ako fajne - budem mať drevo do piecky." Vladimír Červenák

Tento „rozhovor“ vznikol v tichu, keď som sa úplne uvoľnila a počúvala Vladkove slová zo záznamu rannej sangy z 2. marca 2026. Slzy mi tiekli prúdom a do tých sĺz a sopľov zavolal práve Vladko. Keď počul, že slzím vďakou, povedal - napíš to. Slovo „rozhovor“ som dala do úvodzoviek, lebo vzniká nový typ článkov/hovorov medzi nami. Akých? Tu nás máte:     

VČ: Autoimunitné ochorenie je veľmi vážne zdvihnutý prst, ktorý rozhodne treba brať do úvahy a múdro sa zamýšľať nad jeho príčinami. Ak však v úvahách nie je svetlo, nemôže byť ani múdrosť. Veľmi často zdvihnutý prst riešime spôsobom, ktorý nerieši vzniknutú situáciu.  Nerieši príčinu.