Ako vnímaš kríž? Vnímaš ho ako utrpenie? Ako ťažkosti každodenného života? Ako to, čo si si „vyrobil“ karmicky? Alebo je pre teba cestou?

Vladimír Červenák: Môžeme sa naň pozerať niekoľkými spôsobmi. Prvý: sú to ťažkosti, ktoré si nesieme v živote. Inak – karmické dôsledky. Dôsledok nevedomosti je utrpenie. V tomto pochopení je  kríž dôsledkom, utrpením, ktoré hovorí o nevedomosti, teda o egu. Je to jeden zo spôsobov, ako na kríž života pozeráme  reaktívne. Inak povedaní: keď naň pozeráme z tela, horizontálne. Keď sa však pozrieme zo spirituálnej úrovne, pozeráme na to isté, ale nevidím to isté. V tomto prípade je kríž cesta vertikálnym smerom.

Baran, september ovplyvňujú dva splny. Totiž ten z 31.augusta má dosah aj na prvé septembrové dni a keďže bol v Rybách, prináša ešte silné emočné chvíle. Prejaviť sa môžu cez hnev, plač či bezmocnosť. Všetky oslabujú prvé tri, štyri energetické centrá. Ak si Baran so sklonom k závislostiam, aj tie sa môžu ukázať. Na druhej strane o sebe vieš, že máš v talóne odvahu, tak ju využi na to, aby si ostal vo svojej pevnosti, vo svojom strede a zvládneš, nech príde do života čokoľvek. Vtedy rastieš na všetkých úrovniach. Nov je v Panne 15.9. a „tvoj“ Mars sa posunul do znamenia Váh, takže témou sa stávajú mužsko-ženské vzťahy.

Leto je časom uvoľnenia, a tak aj my sa uvoľňujeme do kratších príbehov. Ponúkame vám v nich slová či vety na zamyslenie, precítenie, zastavenie, stíšenie... vyberte si, čo práve potrebujete, vyberte si, ktorý príbeh vás podľa titulky osloví. Možno prečítate jeden, možno budete mať chuť na všetky. Všetky sa udiali v raňajších etikoterapeutických kruhoch, v ktorých sa stretávame už od marca 2020 a v tohtoročnom auguste to je už  tisícdvesto stretnutí. Tisícdvesto dní začíname deň spoločnou modlitbou, malým zamyslením nad citátom a krátkymi príbehmi, ktoré život do kruhov prinesie. Z toho všetkého vyberáme do augustovej Vitality postrehy, zamyslenia, úvahy Vladimíra Červenáka ako reakcie na konkrétne príbehy. Apropo, on je tou osobou, ktorá vytrvalo drží priestor raňajším stretnutiam, hoci  vždy kruh vedie niektorý z prítomných mužov. Veľmi oceňujem, ako muži vo vedení silnejú a pre mňa ako ženu je práve ich isté, sebavedomé vedenie možnosťou uvoľniť sa, odovzdať sa rannému plynutiu a v prípade potreby sa s dôverou o nich oprieť. Hneď mi prichádza na um vetička: ako hore, tak i dole, ako v kruhu, tak i v živote. Muž vedie - vedie v tanci života, aby sa žena mohla uvoľniť a tancovať ľahučko ako víla. Šťastný letný tanec všetkým želáme.

„Smrť je dar,“ hovorieva Janka Gorst, dula pre umierajúcich, a chvíľu mi trvalo, kým som vetu pochopila a ešte dlhšiu chvíľu, kým som ju precítila a uznala – má pravdu. Ostatnú smrť, ktorú som veľmi intenzívne žila a pri ktorej som si veľa príbehov precítila, bola smrť mojej psej dámy. Sara sa volala. Keď hovorím o intenzívnom žití, tak boli sme spolu takmer jedenásť rokov. V dobrom i v náročnejších chvíľach, v daždi i v slnku... Bol to čas o dôvere, zodpovednosti, láske i ukončovaní. Moja najmladšia dcéra bez výčitky a so súcitom skonštatovala: „Mami, veď ty si prežila s ňou viac ako s nami. Na materskej si bola s každou asi dva roky, na dôchodku s ňou už niekoľko rokov takmer každý deň. Vysmúť ten spoločný čas, vyplač.“

Tak smútim a plačem. Najviac vtedy, keď otvorím dvere domov a ona za nimi už nie je. Vtedy, keď sa v noci zobúdzam a nepočujem ju dýchať či chrapkať v jej pelechu. Vlastne ani pelechu už niet. Hneď po jej odchode na druhý breh som všetko poodkladala – niečo šlo na vyhodenie, veľa veci do útulku pre psíkov. Akí vďační boli! A mám tam nové známosti – Maťka a Kubka, dvoch súrodencov krížencov čuvača a niečoho iného. Hneď si ma privolali. Nie som však rozhodnutá pre nového psíka či psíkov. Skôr uvažujem o nich ako o parťákoch na prechádzky. Čas ukáže.