Láska žije len z dôvery
Začneme s cvičením. Precíťte na chvíľu, aký máte pocit, keď cítite, že je vám dôverované?
Uvedomte si na chvíľu ten pocit a sledujte, čo sa vo vás pri tom deje. Spomeňte si na konkrétnu situáciu, keď vám niekto dôveroval a vy ste jeho dôveru cítili.
Všimnite si, čo sa deje s vašimi ramenami, aký pocit máte. Aké myšlienky vám prichádzajú?
Ak ste sa vcítili do situácie, keď vám bolo naozaj úprimne dôverované, je veľmi pravdepodobné, že ste pocítili príjemný, teplý pocit v tele, cítite, ako vám pri tej spomienky rastie energia, ako vaše telo silnie, akoby sa zväčšovalo, doslova rastie.
Dôvera posilňuje naše sebavedomie, posilňuje celý náš energetický systém, následne sa cítime príjemne a v konečnom dôsledku to vedie k zdraviu fyzickému i psychickému.
Ak dôverujeme, dávame svoju vlastnú pozornosť, dávame seba.
Teraz precíťte, čo cítite, keď si spomeniete na situáciu, keď vám niekto prejavoval nedôveru?
Okamžite cítime úbytok energie, telo je čoraz ťažšie a tlačí sa k zemi. Ťažšie sa nám dýcha, cítime sa unavení, vyčerpaní.
Čo sa to deje?
Nedôveru vnímame ako odmietnutie, ako výhradu, kritiku, nespokojnosť. Z toho dôvodu nám klesá sebaúcta. Sebaúcta je základnou podmienkou sebalásky. Keďže sa stráca láska, energia, ktorou sme, naše telo chradne, cítime sa čoraz nepríjemnejšie. Ak takýto stav trvá dlhodobo, prejaví sa depresiami, neskôr ochorejú niektoré orgány, často pečeň, tráviaci trakt. Tento proces je spúšťačom celej série následných ochorení.
Už z toho, čo sme si povedali, je zrejmé, ako dôležité je prejavovať dôveru sebe, blízkym v rodine, kolegom, ľudom okolo nás, prírode, životu na Zemi, vesmíru, Univerzu – Bohu.
Trvalý stav nedôvery vedie k hlbokej nespokojnosti, trápeniu a chorobám.
Vtelením sa do tela sa naše vedomie oddelilo od ostatného vesmíru, vnímame sa oddelení, máme každý iné meno, dokonca identifikačné číslo, vnímame, že napriek mnohým zhodám sa od seba zdanlivo líšime. Táto oddelenosť, ktorej dôsledkom je pýcha, egoizmus, sebectvo je príčinou nedôvery. Ak sme si overili na vlastnej skúsenosti, ako sa cítime, keď dôverujeme Bohu, svetu, ľuďom, sebe, aký príjemný pocit to je, potom si môžeme experimentálne overiť, že ak sa budeme dlhodobo udržiavať v stave hlbokej sebadôvery, dôvery vo svoju vnútornú autoritu, vo svoje vnútorné zdroje, potom sa to prejaví na trvalo prežívanom stave dôvery aj k iným ľudom okolo nás.
Overte si, či táto hypotéza platí aj pre vás?
Mojou skúsenosťou etikoterapeta je, že to je tak.
Dôverčivosť na rozdiel od dôvery je sklon veriť aj tomu, čo nie je pravdivé, je teda naivitou zapríčinenou neprítomnosťou poznania a schopnosti pravdu rozpoznať.
Túto schopnosť védy alebo joga nazývajú vivékou. Všetci máme možnosť túto schopnosť rozvíjať.
Je užitočné rozvíjať schopnosť rozlišovať, čomu veriť a, naopak, čomu veriť nemožno.
Schopnosť rozpoznať pravdu v nás rastie, ak pravdu ctíme, ak je našou vysokou hodnotou. Teda ak sme pravdovravní z presvedčenia, že tak je to správne, rastie v nás schopnosť pravdu rozpoznať.
Ako sme si ukázali, nedôvera vedie k zníženiu sebaúcty, rovnako našu sebaúctu potláčame, ak sa necháme klamať. Niekedy cítime alebo aj vieme, že sme klamaní, napriek tomu zotrváme v stave, akoby sme to nevideli a nepočuli. Nie je prekvapujúce, že to má negatívny dôsledok na zrak a sluch.
Kto si zakrýva oči, nemôže vidieť, kto si zakrýva uši, nemôže počuť.
Ak človek nemá dostatok informácií, dostatok skúseností, zručností, schopností a chýbajú mu aj správne morálno-vôľové postoje, potom sa ocitá v stave nedôvery.
Ak má dostatok informácií a prístup k nim, získal schopnosť osvojovať si zručnosti rýchlo na rozumovej, pamäťovej úrovni i na psychomotorickej úrovni. Ak má upratané hodnoty, potom dokáže zaujímať správne postoje. Správne vzhľadom na cieľ žiť spokojný, šťastný, radostný život v hojnosti a zdraví.
Tak ako stav nedôvery prináša svoje ovocie v podobe strachu, obáv, žiarlivosti, závisti, ignorácie, agresivity, tak plodmi dôvery je spokojnosť, radosť, šťastie, zdravie, hojnosť.
Agresivita vzniká v dôsledku strachu a je opakom lásky, opakom stavu pokoja duše. Preto dôsledkom agresivity je hlboká bolesť na všetkých úrovniach, telesnej, psychickej, duševnej. Agresivita je príčinou nešťastia, tragédií, utrpenia i chorôb.
Láska je príčinou dôvery, kde niet dôvery, tam niet lásky.
Veľa ľudí si neuvedomuje tento reťazec a svoju nedôveru prehlbujú, živia nenávisťou, hnevom, žiarlivosťou, závisťou, strachom. Doslova ju kŕmia a ona v nich rastie. Je to uplatnenia zákona rezonancie. Na čo sa sústredíme, to priťahujeme a to sa v nás rozmnožuje. Preto takíto ľudia nedôverujú svetu a ani sebe.
Ako tento stav v sebe rozpoznať a ako ho zmeniť?
Etikoterpia je autoterapiou, ktorej cieľom je sebapozorovaním rozpoznať pravdu o sebe v prítomnom okamžiku. Je to jedna z najnáročnejších metód, ale práve preto aj jedna z najúčinnejších, ktoré vedú k objaveniu skutočných príčin nespokojnosti a nedôvery.
Dobre živená nedôvera sa prejavuje v bežnom živote tým, že si nedôverujeme navzájom, brat neverí bratovi. Občania neveria politikom, ani svojmu lekárovi. No najmä neveríme sami sebe. Príčina hlbokej nedôvery, teda príčina vnútornej stratenosti, nevedomosti je v neschopnosti nájsť zdroj poznania v sebe. Bráni nám v tom stav oddelenosti - pýcha.
Nedostatočná schopnosť človeka rozlišovať správne a nesprávne má príčinu v tom, že sa súčasný človek vníma ako oddelený od ostatného života.
Nie vždy to tak bolo. V odkaze dávnych civilizácií, či už atlantskej, alebo pooatlanskej, teda egyptskej, sumerskej, arijskej, toltéckej alebo havaiskej nachádzame odkaz, že život sa vyvíja v cykloch a vyvíja sa po špirále. Špirála vytvára nové a nové fraktálne úrovne, v ktorom sa naše vedomie v momente, keď sa vteľujeme do ľudského tela, stráca.
Preto sa človek vníma, akoby mimo života, vyčlenený, a preto je duchovne mŕtvy, spí a čaká na svoje prebudenie alebo zmŕtvyvstanie. Z tejto príčiny má nedostatok zdrojov, energie, lásky, ktoré zdravý život podporujú.
Úroveň našej mravnej alebo spirituálne inteligencie dosahuje minimálne hodnoty. Tento stav nazývame už spomenutou pýchou.
Tu sme pri koreňovej príčine nedôvery. Stav oddelenosti, stav, keď sa ľudská bytosť povyšuje nad iné formy života, či človek nad človeka, priviedol ľudskú bytosť do slepej uličky bez svetla, poznania, do stavu nedôvery vo svoje vlastné schopnosti a možnosti.
Ak nedôverujeme niekomu inému, bráni nám rozpoznať svoju nedôveru voči iným naša pýcha. Ak je nám nedôverované, upozorňuje nás na to veľmi nepríjemný pocit v oblasti solárneho plexu, 3. čakry.
Kedykoľvek nám niekto hovorí, čo máme alebo by sme mali robiť, cítime sa nepríjemne. Cítime často na nevedomej úrovni, že nám nedôveruje, nedôveruje tomu, že dokážeme sami zvládnuť situáciu, prejavuje nedôveru našim poznatkom, schopnostiam, zručnostiam či postojom.
Keďže takto vedená komunikácia prináša bolesť na duši, je toxická, ubližujeme ňou a zhoršujeme si ňou vzťahy. Ak niekomu trvalo prejavujeme nedôveru, začne nás ignorovať, pohŕdať nami alebo nás až nenávidieť. Všetky tieto emócie sú vysoko toxické a prinášajú vážne zdravotné ťažkosti.
Rozpoznávate sa v tejto situácii?
Máte vo svojom okolí človeka alebo ľudí, ktorí vám prejavujú nedôveru? Sú odborníkmi na váš život? Lepšie ako vy vedia čo, kedy a ako máte alebo ste mali robiť?
Často sú to naši najbližší.
Ak sa vám to takto deje, je potrebné porozumieť tomu, že sa nachádzate uprostred toxického komunikačného vzorca.
Cesta z tohto pekla vedie cez prepólovanie.
Prepólovať znamená preniesť sa na opačný pól. Teda od nedôvery k dôvere.
Nemám tu na mysli dôverčivosť, naivitu.
Prepólovať znamená nájsť a spoznať svoje zdroje, znamená to porozumieť sebe samému. Znamená to mať dušu výdatne živenú láskou, radosťou, šťastím.
Ak hľadáme v sebe tak, ako nám to odporúčal nápis na Apolónovom chráme v Tébach: „Spoznaj seba samého a spoznáš seba i Bohov,“ potom sa naučíme rozlišovať, komu veriť a komu neveriť a čo si radšej overiť.
Opustime toxický vzorec obrán a útočenia, prijmime ľudí okolo nás ako svojich učiteľov, vďaka ktorým rozpoznáme, aký veľký je náš potenciál zvýšiť si sebadôveru. Potom budeme vďační za to, že nám prišli ako učitelia do cesty. To nám umožní s pokojom nahliadnuť do zrkadla vlastnej duše a rozpoznať skryté tajomstvá o sebe.
Nízka sebadôvera je veľmi často sprevádzaná jej rodnými sestrami, nízkou sebaúctou a nízkym sebavedomím, teda i tieto sú vo vysokom potenciáli zvýšiť ich.
Práca na vlastnej premene, transformácii nám prinesie viac sebaúcty, sebadôvery i sebavedomia.
Transformácia
Ak už vieme, aké neblahé sú dôsledky nedôvery a aj vieme, ako ju rozpoznať, čaká nás po identifikačnej fáze, fáza transformačná.
Cieľom je nahradiť toxické stratégie a vzorce, zdravie podporujúcimi vzorcami a stratégiami.
Toto býva najnáročnejšia etapa radikálnej zmeny, ktorá prinesie uzdravenie. Práve preto je etikoterapia jednou z najnáročnejších ciest.
Príčinu všetkých ochorení vidí etikoterpia v narušených vzťahoch.
Ak si chceme udržať dobré zdravie, je potrebné hľadať príčiny a uskutočniť také zmeny postojov, ktoré nepovedú k toxickým vzorcom správania, ale, naopak, k vzorcom, ktoré prinášajú harmonické, láskyplné vzťahy a podporujú naše zdravie. Takýmto zdravie podporujúcim vzorcom správania je hlboká sebadôvera podporená sebaúctou.
Existuje veľa možností, ako si sebadôveru zvýšiť. Jednou z ciest je zvyšovať sebaúctu. Sebaúcta sa najlepšie zvyšuje, ak si uvedomíme, že úplne všetko, živé či z nášho pohľadu neživé, si zaslúži úctu a my nie sme výnimkou.
Sebaúcta je cesta k sebadôvere
Sebaúcta je zručnosť, schopnosť, ktorú môžete získať, osvojiť si vedomým tréningom. Často odporúčam žiakom školy etikoterapie toto cvičenie sebaúcty, úlohou je hľadať vždy nové a nové spôsoby, ako prejaviť úctu niekomu v našej blízkosti, ľuďom, zvieratám i veciam.
Naberte odvahu a prejavujte úctu všetkému okolo vás, celkom prirodzene ju začnete prejavovať i sebe. Prejavujte všetkému úctu vždy novým a novým spôsobom, potom objavíte a pocítite, ako vo vás rastie nový životný pocit, objavíte v sebe seba.
Tak sa postupne naučíte, ako si zvýšiť sebadôveru, ako nájdete svoje vnútorné skryté sily, zdroje, z ktorých môžete čerpať.
Toto všetko vám prinesie poznanie na koľko, komu a čomu vo vás môžete dôverovať, vaša sebadôvera porastie. Porastie i kreativita a s ňou opäť sebadôvera.
Tak sa ocitnete v novom vzorci života. Vo vzorci, ktorého výsledkom je pocit radosti a šťastia. Vo vonkajšom svete sa to prejaví tým, že ľudia vo vašom okolí vás budú milovať a rešpektovať čoraz viac, čoraz viac vám budú prejavovať úctu a čoraz viac ich dôveru pocítite.
Urobte to teraz, tak rastieme spolu.
Vladimír Červenák
