Život začína a končí, všetko začína a končí. Ak prijímame začiatky, sme vnútorne pripravení prijímať aj ukončenia. Či to reálne aj robíme v bežnom živote, vieme sami. Stačí otázka – prijímaš smrť?

Prijímaš smrť? Správna odpoveď sa ukáže pred dverami na druhý breh, keď je na jednej ich strane napísané smrť, na druhej život. Kým k tým dverám prídeme, môžeme sa naučiť ukončovať  situácie v každodennom živote.

Zámer, uvoľnenie a prijímanie, prvé tri etikoterapeutické zručnosti máme za sebou. Dnes budeme zľahka hovoriť o odpustení a o hoo ponopono, starej havajskej technike lásky, odpustenia a vďaky. 

I odpustenie predstavím tak, ako sme sa ho dotýkali v etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka. Pridám aj príbehy, keď som cez hoo ponopono riešila zložitejšie situácie. 

Zručnosť vedieť prijímať je podľa mňa jedna z najúžasnejších etikoterapeutických zručností. Vedieť prijímať situácie, ľudí, príbehy, všetko, čo sa nám v živote deje, dáva možnosti, ako konať ďalej v dôvere a byť akčnou bytosťou. 

Fyzické uvoľnenie je najznámejším uvoľnením, na ktoré si pravdepodobne spomenieme. Je však len prvým stupňom uvoľnenia, na ktorý máme priamo dosah. Ide o uvoľnenie fyzického tela, o rozpustenie či prepustenie napätia v svaloch.

Aké možnosti máme uvoľniť sa nielen na fyzickej, ale aj mentálnej, emočnej, energetickej a spirituálnej úrovni? Ktoré uvoľnenie máme vo vlastných rukách a ktoré sa „udeje“, príde darom za intenzívnu prácu na sebe? Najviac skúseností máme už spomínaným fyzickým uvoľnením alebo lepšie povedané s fyzickým napätím. Zvykli sme si v ňom žiť a považujeme stav v napätí za „normálny“, pretože v jednostrannom napätí žijeme takmer nepretržite. V. Červenák: „Nemáme vytvorené mozgové štruktúry, neurologické dráhy, ktoré by mozgu umožnili nastoliť v tele harmóniu, stav pokoja, uvoľnenie.“