Text o jemnom plynutí času a priestoru vznikol na základe inšpirácii z ranných sáng, a tak sa poďme v úvahách Vladka Červenáka pozrieť aj na vzťah k sebe samému. Si sám, keď si sám? Kedy si vedomou bytosťou? Môžeš slúžiť v pekle? Ako sa rodí svetlo v tebe? Ako to máš ty? Nech sa páči, úvahy o tom všetkom sú tu:
Kedy si v najlepšej spoločnosti?
Kto si? Aké je pre teba byť nič? Aké je pre teba byť v spoločnosti nikoho, ničoho? Si smutný, keď si s nikým, s ničím? Cítiš sa niekedy osamelo, keď si sám s nikým, s ničím?
Keď pocity smútku prichádzajú, nie si v tej chvíli v najlepšej spoločnosti. Neuvedomuješ si, kto si. Stratíš vedomie. Upadneš do nevedomosti, zabudneš, kto si. Dôsledkom tohto stavu je smútok. Posúvaš sa do priestoru nevedomia, odporu. Príde odpor – nechcem byť sám. Na fyzickej úrovni v tej chvíli môžeš cítiť meridián, ktorý sa uzavrel. Stačí, že niečo nechceš a meridián je blokovaný. Dá sa tomuto predísť. Ako? Zjemniť pozornosť. Stále treba držať pozornosť na priestor. Uvedomovať si vnútorný priestor.
Byť v najlepšej spoločnosti seba samého znamená byť v spojení, byť jedno. Keď si jedno, si v najlepšej spoločnosti, lebo nie ste dvaja. Nie je boh a ty, nie ty - opustený. Nie. Keď si sám, si v najlepšej spoločnosti. Vtedy máš absolútne šancu, aby si vytvoril najlepšiu spoločnosť tým, že dáš sebe pozornosť. Pozornosť je to najcennejšie, čo človek človeku môže dať, lebo dáva seba. Keď ty sa dáš, odovzdáš sebe samému, vtedy sa môžeš ocitnúť v tej najlepšej spoločnosti.
By DagmaRA Sarita Poliaková 
Pozývame všetkých, ktorí sú pripravení pozrieť sa na ďalšiu silu, tajomne pôsobiacu v našich životoch, na rozhovor o sile slova. Sila slova je totiž ďalšou témou mužsko-ženských rozhovoroch nás dvoch, ktorých etikoterapie veľmi baví. Ide o tridsiate štvrté stretnutie z cyklu K prameňom etikoterapie a premiérovo môžete rozhovor sledovať
v stredu 23. februára 2022 od 20. hodiny
Rozhovorom pokračujeme v téme sily človeka, teraz bude na „muške“ sila slova, ktorú Valerij Sineľnikov nazval tajomnou. My to tajomno budeme odkrývať cez etikoterapeutické pohľady tak, aby sme odpovedali na otázky:
Ak chcete aj vy položiť svoju otázku či dať nám spätnú väzbu, nech sa páči, píšte na
Rozhovor vysielame v premiére na kanáli YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk
Tešíme sa na spoločné chvíle.
S láskou VladimíR a SaritA
By DagmaRA Sarita Poliaková 
PRIRODZENÉ VODCOVSTVO – LEADERSHP zo série rozhovorov Zory Vypušťákovej a Vladimíra Červenáka týkajúci sa vodcovstva z pohľadu etikoterapie. Je vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie. Vysielame v premiére na kanáli YouTube Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk a www.priestorprezmenu.sk.
Streda 16. 02. 2022 o 20.00 v premiére.
Je to téma, ktorá súvisí nielen s aktuálnou spoločenskou situáciou, kedy sa mnohí zamýšľajú, akých máme lídrov, ale do určitej miery sa dotýka každého z nás – či už z pozície manažéra, lídra alebo človeka, ktorého tento líder vedie. Podobné sa totiž vzájomne priťahuje, čo znamená, že ak cítime nespokojnosť so svojim lídrami, títo nám len zrkadlia to, v čom je ešte priestor zvýšiť si svoj potenciál. Lídri sú ľudia, ktorí nemajú len inteligenciu a schopnosi ľudí organizovať, ale sú jedineční v tom, že z vyššej úrovne dokážu reagovať na potreby seba a iných s víziou, kreativitou a pocitom jednoty s ľuďmi, ktorých vedú.
Dnešná téma : Uznanie
Uznanie ako potreba naplnenia ľudí v práci.
Pyramída potrieb psychológa A. Maslowa a jeho predpoklad zvyšovania výkonu zamestnancov.
Uznanie obsahujúce aj potrebu ocenenia, ohodnotenia, pozornosti, rešpektu, vďaky a úcty.
Uznanie ako hlavný cieľ zamestnanca – dosiahnutie odmeny.
Metóda cukor a bič.
Čo pritom cítime a aký hormón sa nám pri tomto procese v tele tvorí.
Pocit prázdnoty po skonzumovaní dopamínu, ktorý sa nám uvoľní a cyklenie sa v ňom.
Ako rozpoznať svoju závislosť a lipnutie na uznaní, ako sa od toho oslobodiť.
Čo sa v skutočnosti skrýva za potrebou uznania.
Rozpoznanie príčiny neuznania – nedostatok seba hodnoty, sebavedomia, sebadôvery, sebaúcty.
Čo sú naše hybné sily, prečo chodíme do práce : sme šťastní, spokojní a cítime jej zmysel?
Práca ako kontrakt – verifikácia jasne dohodnutých podmienok bez falošných očakávaní, schopnosť zastať sa sám seba.
Cesta sebapoznania - hľadanie príčiny a potreby vykonania zmien zvnútra seba ako proces k zdravému naplneniu potrieb.
Podporte nás, prosím, odberom, budete informovaní o nových videách na našom kanáli.
By Zora Vypušťáková 
ZRKADLO MUŽA, pravidelný unikátny 30-minútový rozhovor dvoch mužov na báze otázok a odpovedí na horúce témy týkajúce sa mužov, otcov, synov z pohľadu Etikoterapie, vysielaný v rámci cyklu K prameňom etikoterapie.
Naživo vysielame mesačne, rozhovor vedú JOZEF MIHALIŠIN a VLADIMÍR ČERVENÁK.
Vysielame NAŽIVO na kanály YouTube, konto Vladimír Červenák a tiež na www.advaita.sk.
Otázky a námety na rozhovor môžete písať na mailovú adresu:
Streda 9. február 2022 o 20:00
Témou rozhovoru Zrkadla muža č. 29 búdú tieto okruhy otázok:
- čo je za tým, ak ten, čo má poskytnúť bezpečie bije svoje dieťa,
- čo je za tým, ak muž udrie dieťa,
- je riešenie zakázať to?,
- otec ako postrach,
- čo sa deje, ak mama udrie chlapca,
By Jozef Mihališin 
Nový rok – nový krok – nové témy otvárame. V tomto roku ponúkame krátke zamyslenia na rôzne situácie, ktoré nám prišli či prídu do cesty v rámci bežného života. Život je fakt ten najtrpezlivejší učiteľ, ktorý dookola a rôznymi spôsobmi opakuje učebnú látku, až kým pochopíme.
Ak nezvládneme úlohu na prvýkrát, dá nám druhú, tretiu, štvrtú šancu, no vždy o závit silnejšie pritlačí. Život sám je ten najlepší „pracovný“ nástroj na manifestáciu nás samých. Nech sa páči, s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom sme tu, aby sme aj v novom roku svietili cez etikoterapiu tam, kde si život svetlo pýta. Šťastlivo teda vykročme a ak máte na nás otázku, pokojne napíšte, odpovieme v rámci tohto priestoru. Na stránke www.advaita.sk vpravo dolu nájdete okienko „Máte otázku?“ Tam môžete písať.
Buďme obláčikom pary nad riekou
Emócie sa dajú pustiť, vypustiť, odpustiť. Pustím ich od seba, alebo ich držím v sebe tým, že ich nechcem pustiť, lebo sa ich bojím. Vytláčam emócie od seba, odchádzam od nich, ale odchodom ich zároveň zatláčam. Opúšťam niečo – v skutočnosti odtláčam od seba. To som tiež ja. Sám od seba odchádzam, držím emócie rukami od seba čo najďalej a odchádzam preč. Ruky ich však stále držia. V momente, keď som už vzdialený, zabudnem na emócie, ale to neznamená, že emócie sú pustené. Ruky sa budú naťahovať naďalej do nekonečne, nech sa vzdialim akokoľvek. Už aj zabudneme, že na konci tých pahýľov máme svoje ruky, ktoré niečo držia. Už sme tak veľmi vzdialení, ale stále to držíme. Táto situácia môže trvať rodovo cez mnohé generácie. Pustiť niečo, znamená naozaj to opustiť. Povoliť, aby emócia cez nás ako cez komín prešla.
By DagmaRA Sarita Poliaková 
