Ako rozumiete slovám arogancia a ignorácia?

Rozpoznávate vo svojich postojoch, správaní, charaktere aroganciu a ignoráciu?

Pre udržanie dobrého fyzického, mentálneho a duchovného zdravia je dôležité naučiť sa rozpoznať ich už v jemnej forme.

Arogancia alebo nadutosť alebo domýšľavosť alebo spupnosť je negatívna charakterová vlastnosť alebo spôsob komunikácie. Možno ju považovať za kombináciu prílišného osobného egoizmu spojeného so závisťou.

Ignorácia je definovaná ako nevedomosť, neznalosť alebo tiež ako vedomé prehliadanie, úmyselná nevšímavosť.

Zamyslime sa spoločne nad tým, aké dôsledky z ignorácie vyplývajú pre náš život.

Ignoráciu človek môže prejavovať voči sebe, ľuďom, prírode, javom, veciam.

Samotná ignorácia nie je taká zdraviu škodlivá, akou sa stane v kombinácii s aroganciou. To je v skutku smrteľná kombinácia.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Táto ľudová múdrosť vyjadruje skúsenosť, že človek nie vždy pozná dôsledky svojich myšlienok, činov a postojov. Napriek presvedčeniu, že koná s dobrým úmyslom, napácha často škody, ubližuje sebe aj iným, toho výsledkom sú narušené vzťahy. Tie potom vedú k dlhodobej nespokojnosti, nepríjemnému pocitu, ktorý je prejavom zablokovanej energie. V dôsledku blokovanej energie dochádza k chorobám. Toto je základný reťazec, ktorý treba pochopiť, ak túžime nadobudnúť stav trvalo udržateľného stavu zdravia, šťastia, spokojnosti, hojnosti a radosti.

Veľa ľudí má nepríjemný pocit zo seba samého. Kritizujú sa, vyčítajú si minulé činy a rozhodnutia, chyby, ktoré urobili. Rovnako toxické je, ak to robíme vo vzťahu k iným ľudom alebo prírode, či Bohu.

Aj v dôsledku nadávania na počasie narastá agresivita a nespokojnosť v človeku.
Rozčuľovaním sa k pozitívnej zmene nedôjde, narastie iba deštrukcia, rozklad vzťahov, zdravia.

Čo je príčinou toho, že človek koná tak, že na konci má narušené vzťahy k sebe, iným ľudom, prírode, Bohu?

Stratégia obrana - útok dožila, prišla bezpodmienečná harmónia

Kaď som sa ráno pred cvičením a ranným trátakom (koncentrovaný pohľad do vychádzajúceho Slnka) zastavil v apartmáne kde bývala Sarita po karimatku, dvere boli zamknuté. Napadlo mi, majú strach. „Prosím ťa, čoho sa bojíš, keď si na noc zamkla dvere na vašom apartmáne?“ opýtal som sa, keď Sarita otvorila dvere, otázku som nechal rozplynúť, bez toho aby som čakal odveď. Viem, že odpoveď sa bude vynárať postupne odrývať vrstva po vrstve. Sarita tento rok končí štvorročný výcvik v etikoterapii. Ovláda už etikoterapeutické zručnosti. A tak takto položená otázka pôjde rovno do stredu, kde odkryje tajomstvá jej strachu.