Byla jednou jedna Malinká duše, která řekla Bohu: „Já vím, kdo jsem!“ A Bůh řekl: „To je skvělé! Kdo tedy jsi?“ Malinká duše vykřikla: „Jsem světlo!“ Bůh se zeširoka usmál „To je pravda!“ zvolal. „Ty jsi světlo.“

Malinká duše byla velmi šťastná, protože zjistila to, co měly zjistit všechny duše v Království. „Oh,“ řekla Malinká duše: „to je vážně paráda!“

Ale brzy, když už věděla, kým je, jí to nestačilo. Malinká duše uvnitř sebe cítila touhu, že chce skutečně být tím, čím je. Šla zpět k Bohu (což není špatný nápad pro všechny duše, které chtějí vědět, kým skutečně jsou) a řekla: „Ahoj Bože! Teď, když vím kdo jsem, mohu tím také být?“

Bůh řekl: „Chceš říct, že toužíš být tím, kým už jsi?“ „No,“ řekla Malinká duše, „jedna věc je vědět, kým jsem a úplně jiná věc je tím skutečně být. Chci cítit, jaké to je být Světlem!“ „Ale ty už jsi Světlo.“ Zopakoval Bůh a znovu se usmál. „Ano, ale chci zjistit, jaký je to pocit,“ křičela Malinká duše. „Dobrá,“ řekl Bůh a smál se pro sebe, „předpokládám, že jsem to měl vědět. Ty jsi byla vždy dobrodružná.“

Ak sa človek pozerá na svoj život z priestoru, kde sa vníma od ostatného života, prírody, ľudí oddelený, vytvára si duálny pohľad - Ja a ostatný svet. Celostný pohľad, naopak, je priestorom vedomia, že som súčasťou prepojeného a všadeprítomného života. Predstavte si, že by sa ktorákoľvek vaša bunka vo vašom tele vnímala ako oddelená od buniek orgánu, ktorého je súčasťou a od celého tela. Priestor advaity – nie-dvojnosti je priestorom, kde nevnímame antagonistické (nezmieriteľné) protiklady, ale naopak symbiózu, synergiu a spoluprácu, teda harmóniu, ktorá je opakom rozorvanosti a boja.

Duálny pohľad na život vyvolá vnútorný nezmieriteľný konflikt

Ilúzia oddelenosti vytvára vzťah. Ja a ostatní ľudia, veci, javy. Kvalita tohto vzťahu ovplyvňuje kvalitu života. Narušené vzťahy vedú k bezmocnosti a chorobám. Tu je základ psychosomatického prístupu k sebaliečeniu. V tomto vzťahu v dôsledku mylného kontextu dochádza k porovnávaniu. Z porovnávania súťaženie, súperenie. Dieťa tieto vzory preberá od rodičov a bezprostredného okolia. Nadobúda presvedčenie, že život je večné súperenie. Dokonca súperenie dobra a zla. A tak kým mu sily stačia, stavia na dobro a bojuje so zlom. Všetko, čo v sebe odmietame, s tým začíname bojovať.

Všetko v Univerze sa deje v cykloch. Veci, javy vznikajú, prebiehajú a ukončujú sa, aby mohli vzniknúť nové, prebiehať a znova boli ukončené...

Ako a čo ukončovať?

Táto technika má korene v starovekej Védyckej tradícii a dodnes ju učia majstry jogy ako klenot na ceste za sebapoznaním.

Inšpirovaný som bol predovšetkým Sri Swami Nithyanandom, tak ako  techniku ukončovania učí. 

- ukončenie by sme mali robiť vždy súčasne s „Hopponoppono“ (Technika odpstenia a sebaodpustenia).

• vždy formulovať v prítomnom čase

Ukončujeme :

1. koreňové vzorce – sú to vzorce správania, ktoré vznikli nesprávnym, nezrelým, (detským) porozumením situácií alebo seba samého. Mylné presvedčenia. Dieťa si obnovuje, vytvára koreňový vzorec do 6 rokov života. Zažíva nejakú situáciu, kde prvý krát cíti strach, bezmocnosť, opustenosť, hnev, smútok.

   Dôležité je tento vzorec si uvedomiť, opäť ho potom aj naplno znovu prežiť (nechať emócie plne prejsť a vyplaviť z tela von, nepotláčať. Pritom – neupadnúť do bezmocnosti, len ich nechať prejsť opätovne fyzickým telom, aby sa rozpamätalo, ale tento proces pozorovať už z nadhľadu). Toto je vzorec duše, ktorý sa môže tiahnuť niekoľko životov a vždy sa obnoví vo fyzickom tele pomocou podobnej situácie do 6. rokov. Sú to neukončenia z minulosti, ktoré sa obnovujú, aby boli ukončené. Pokiaľ nájdem a ukončím koreňový vzorec, program, ukončím ho. Kým sa tak stane, vnímam životné situácie a pocity, emócie. Vždy keď sa objaví negatívna emócia, pocit (strach, bezmocnosť, pocit osamotenia, strach z opustenia... tak hneď ukončím negatívne presvedčenia a postoje, ktoré sú za týmito pocitmi alebo s nimi spojené.

2. negatívne presvedčenia / postoje – mylné presvedčenia, ktoré sme si vytvorili alebo prevzali (najčastejšie od najbližších v rodine) počas nášho života. Tieto vzorce nám bránia v ďalšom rozvoji alebo môžu byť príčinou narušených vzťahov alebo vzájomných nedorozumení. Dôležité je si ich uvedomiť a ukončiť, príp. nahradiť pozitívnymi vyhláseniami na mentálnej rovine. Vo svojej podstate, opäť upozorňujú na neukončené koreňové vzorce. Príklad: peniaze sú zlé, moji rodičia sa pre ne hádali a rozviedli...

3. narušené vzťahy – dôsledkom narušených vzťahov, čo je vzájomné oddelenie sa. Potom je naša pozornosť priťahovaná k objektu od ktorého sme oddelení, máme s ním narušený vzťah. Preto sa cítime nepríjemne, osamotene, trpíme negatívnymi emóciami a ich dôsledkami. Na znovuobnovenie spojenia, porozumenia, priateľstva ukončujeme s inými ľudmi, zvieratami, rastlinami, vecami, prírodou, kozmom, s Bohom ak v Neho veríme, so Sebou samým. Narušený vzťah máme s každým voči komu cítime výhrady, odpor, negatívne emócie alebo myšlienky. Koho kritizujeme, hodnotíme, posudzujeme, o kom akokoľvek negatívne pramýšľame alebo hovoríme a to vrátane seba.

Hosť Rádia Regina

Takmer hodinka rozprávania s osobnosťou, ktorá sa narodila alebo žije na západnom Slovensku
Vysiela sa: pondelok až piatok: 10:05-10:55