Starý rok uzatvára kapitoly svojho času a ku mne silno prichádza pocit úcty za všetko, čo priniesol. Veľakrát totiž zvykneme odchádzajúci rok hodnotiť, porovnávať, niečo z neho vyzdvihnúť, dvíhať si cez úspechy v ňom svoje ego, alebo naopak, to, čo sa nepodarilo, je fuj, fuj a treba to pustiť, rozpustiť, odsunúť. Teraz to môže byť inak. Teraz sa môžeme s úctou starému roku pokloniť. Pokloniť sa ticho za to, čo priniesol i odniesol bez hodnotenia, pohŕdania, bezmocnosti či ľútosti. Pokloniť sa láskavo všetkému, čo sa v ňom stalo, všetko je naše a to najlepšie, čo sa udialo. O tom bola aj jedna ranná sanga v decembri a vyberám z nej nasledovné slová Vladka Červenáka:

  • „Myšlienky, ktoré sa môžu zdať v prvom momente ako nesprávne, ako omyl, ako zlyhanie, ako niečo, čo som zle povedal, a ak zároveň ostanem v náhľade, že to je niečo, čo nechcem, odpájam sa od stvoriteľa a stvoreného. Rozdeľujeme stvoriteľa a stvorené na dve časti vzájomne odpojené, oddelené. Výsledkom bude pocit opustenia, odmietnutia v stvorenom, a pocit pohŕdania zo strany tvoriaceho.“

 

  • „To nám ukazuje, ako byť autentický v prijatí všetkého, čo sa v nás objavuje, aj keď sa nám to javí niekedy ako nesprávne, alebo mylné, alebo bludné, alebo egoistické. Vtedy nehodnotiť, nesúdiť, ale zostať vo všímavosti a rozpoznať kvalitu. To neznamená, že máme ostať egoistickí, ale rozpoznať kvalitu božského a udržať lásku spojenia. To je súcit. Tak sa môže premeniť to, čo považujeme za nesprávne, na správny kontext a správne porozumenie. Potom pochopíme, že všetko, čo sme žili vo svojom živote, malo svoj hlboký zmysel a viedlo nás tak, aby sme životnú múdrosť na konci života našli. Koniec je zároveň začiatkom múdrosti.“

 

  • „Prijať svoje tienisté stránky, toto je jediný postoj, ktorý môže zmeniť situáciu ako z hydry neurobiť ešte silnejšiu hydru, ktorá ťa potom zničí. Ak máš ambíciu čistiť podvedomie a rozpoznať, čo v podvedomí máš, môžeš tam vstúpiť len s otvoreným, súcitným srdcom. Ak vstupuješ inak, zničí ťa. Keď vstupujeme do podvedomia cez rôzne pomocné techniky, cez rôzne psychotropné látky, hypnózy len zo zvedavosti, z chtíča, zahrávame sa s nebezpečenstvom. Do podvedomie sa vstupuje s úctou, rešpektom, svetlom. Keď máme strach a pomáhame si s niečím zvonka, máme síce v ruke fakľu, ale fakľa môže zhasnúť. Ty sa musíš stať fakľou, ty musíš byť svetlom, ktoré s dôverou a rešpektom vstupuje do podvedomia.“

 

  • „Tomuto nás učí japonské spirituálne bojové umenie. Spirituálny bojovník bojuje svetlom a temnotu svetlom presvetľuje. Nejde o zničenie toho, čo v temnote je, ale transformovať to na porozumenie, frekvenčne to dvihnúť.“  

 

  • „Podvedomie je deväťdesiatdeväť percent teba a ty si jedno percento. To jedno percento chce bojovať s tými deväťdesiatimi deviatimi percentami. Nemožné! Naopak, v podvedomí máš poklady, ktoré môžeš s veľkou pokorou  rozpoznať. Môžeš rozpoznať, kto v skutočnosti si a potom svetlom, ktoré do podvedomia prinášaš, môžeš tiene transformovať. Odporom voči svojmu podvedomiu vytváraš ešte silnejší odpor. Podvedomie môžeš prijať ako seba, ako svoju deštrukčnú silu, ktorú chceš transformovať na tvorivú silu. Bez svetla ducha to nie je možné. Najprv sa potrebuješ pokloniť a prijať to, čo ťa presahuje, prijať svetlo do seba a so svetlom ako s pochodňou vojsť do temnoty seba samého. To je brána od pravdy k úcte. Bez úcty žitej k samému sebe a k svojim tieňom, nie je možné sa dostať k láske. To je vylúčené. Ak vstupujeme do podvedomia bez úcty a rešpektu, vždy bude výsledkom sebanenávisť."

Vladimír Červenák, Ranná sanga 22.12.2025