Porozumenie je najvyššia forma spojenia v komunikácii. Keď porozumiem, uvoľním sa. Keď sa uvoľním, energia prúdi a vyžarujem. Ilúzia je, že niekomu niečo dávam. Nemám komu čo dať. Vyžarujem. Vyžarujem energiu. Vyžarujem lásku. Komu? Sebe. Zväčšuje sa svetelná aura okolo mňa a zvyšujem si vedomie, sebavedomie. Vyžarovaním zvyšujem svoje sebavedomie.

Čím viac dávaš, tým viac sebavedomejšia si. Čím viac si sebavedomá, tým viac si dôveruješ, tým viac máš rešpektu a úcty. Čím viac máš sebaúcty, tým viac máš sebalásky. Keď máš lásku, máš všetko. Máš slobodu.

Keď si slobodná, nech urobíš čokoľvek, stále to bude svetlo, stále to bude láska. Nemôžeš zlyhať. Rozpustia sa strachy. Vyslobodila si sa.

Porozumením vytváram sebavedomie

Dávaním nestrácam. Keď dávam, obohacujem, odovzdávam energiu a ona sa mi vracia vo forme výmeny. Cirkuluje. Čím viac a rýchlejšie cirkuluje, tým je svetelný kotúč okolo mňa väčší. Obohacujem ho. Tvorím ho. Čím je väčšia aura okolo mňa, ktorú vyžarujem, tým je väčšie moje vedomie. Vedomie je seba-vedomie. Objavuješ svoje talenty a tým potvrdzuješ, že máš hodnotu. Si doma. Prichádza kreativita, tvorivosť, lebo si slobodná. Máš možnosti. Môžeš vytvárať jedinečné obrazy.

Stačí porozumieť, že dávam – vytváram sebavedomie. Čím viac môžem dať, tým viac sebavedomejšia si. Nie je tam strach, že mi ubudne. Naopak. Dávaním mi pribúda.

Ak ti okolie zrkadlí neporozumenie, to znamená, že ty sama si si neporozumela. To je symtóm toho, že ti klesajú frekvencie. Niečomu nerozumieš, máš nízke frekvencie. Potrebuješ sa pozrieť z nadhľadu. Potrebuješ niečomu prísť na kĺb, povedať áno. Komu? Životu, pravde. Chcem poznať pravdu. Si na začiatku cesty: pravda – úcta – láska – sloboda. To je cesta vyslobodenia. Cesta z nevedomosti, z nedorozumenia, z bludných presvedčení, z ega.

Rozvíjanie empatie

Keď niečomu nerozumiem, potrebujem si nacvičiť pozrieť sa na danú vec aj z druhej strany. Pozriem sa, ako sa na to dívaš ty. Overím porozumenie: ty to vidíš takto? Dobre chápem, že to vidíš takto? To je cesta k porozumeniu. Ak toto neuplatňujem, hrozí, že nepochopím, že stratím porozumenie. To znamená, nedôverujem si v zručnosti počúvať a porozumieť. Tam je tvoj potenciál – začať trénovať overovanie porozumenia. Otvoriť hrdlo a pýtať sa.

Zároveň rozvíjanie empatie je úctou a rešpektom k tvojmu pohľadu porozumenia. Nesúdim tvoj pohľad, neodmietam ho, ale pozriem sa na vec tvojím pohľadom, aby som ti porozumel. Keď ti porozumiem, sme v spojení a keď sme v spojení, môžeme tvoriť poznanie. Kým nie sme v spojení, sme odpojení. Bojujeme spolu, kto bude lepší, horší, koho pravda zvíťazí, koho pravda sa presadí... najlepšie z pozície sily.

Sloboda príde za empatiou a až potom príde súcit. Súcit je spojenie, najvyššia forma lásky. Nielen rozumiem, ale aj cítim, čo ty cítiš. Som s tebou. Sme spolu, ale sme jedno, nie dvaja. To je súcit. Pri súcite sa spoja naše energie. Neoddeľujú sa ako dve samostatné entity, a tvoria jednotu. Ja a ty sme jedno. Nie môj a tvoj pohľad, nie tvoje a moje cítenie, ale sme prepojení. Vtedy súcitíme.

O smútení

Keď súcitím sám so sebou, som zjednotený. Nepotrebujem niekoho iného, aby som súcitil. V najvyššej forme lásky môžem byť, či sme spolu v dualite, alebo či som v advaite, v jednote. Sám na pustom ostrove. Rovnako mi je k dispozícii najvyššia forma lásky, čiže Boh ma neopúšťa ani keď som sám. Dôležité je vedieť, že keď niekoho strácame, keď nám niekto zomiera, naše telo si pamätá energiu zomierajúceho človeka. Keď zomrel, keď zhaslo jeho svetielko, tak to zacítime, aj keď by sme fyzicky nedostali o jeho smrti informáciu. Smrť blízkeho človeka cítime. Jeho energia zhasla v nás. To zachytíme. Preto je dôležité trúchlenie. Tri dni po smrti blízkeho spievať mantru Óm nama šivája. Čo je Šiva? Celistvosť. Celok. Biele svetlo. Jednota. Priestor. Nech je požehnaný Hospodin. To je Óm nama Šivája. Obnovujem svoju celistvosť, lebo niečo mi chýba. Modlím sa zároveň za dušu zomierajúceho, nie za seba. Svoju celistvosť tým obnovujem, lebo nejaká časť vo mne zhasla.

Človek, ktorý zomrel, fyzicky odišiel, je zrkadlový obraz niečoho vo mne. To práve vo mne zhaslo. Keď zhaslo, prestalo byť vo fyzickej podobe. Bublina sa rozpustila, ale priestor, ktorým vždy bol, ostal. Potrebujeme trúchliť, aby sme prijali to, že priestor, spomienky, to pekné tu zostalo v priestore. Nie je však prejavené. Nemá fyzickú podobu. To je jediný rozdiel. Čo som stratil? Mohol som vôbec niečo stratiť?

Cesta k porozumeniu vedie cez empatiu – pozrieť sa na vec očami druhej, tretej, štvrtej strany. Pozrieť sa zo šesťdesiatich štyroch strán. Z čím viacerých strán sa vieš pozrieť, tým dynamika, schopnosť pozrieť sa z rôznych strán na veci, tým rastie tvoja schopnosť byť empatickým. Byť empatická. Ako sa prejavuje empatia v tebe? V srdci nastane kráľovstvo nebeské. Nastane svätý pokoj. Pokoj je syntómom, že máš porozumenie. Keď si v konflikte, nemáš v srdci pokoj. Srdce je zavreté, tvrdé, je v som chaos. Bojuješ. Trieskaš. Hrnce lietajú.

Keď je porozumenie, je pokoj v srdci. Nastane hlboký, posvätný pokoj, všetko je na najlepšom poriadku.

Vladimír Červenák, Ranná sanga 30.3.2025