V písomnej podobe posúvam rozhovor Vladimíra Lindvaya s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom, vedený v rámci online cyklu rozhovorov K prameňom etikoterapie, ďalej do sveta. Rada hovorievam, že niekedy musí niečo prejsť cez ruku, aby sme našli poklady. Pri prepisovaní tohto rozhovoru som si naozaj našla vzácne perly a dávam možnosť, aby ste si aj vy našli tie svoje. Otázky kladie jeden Vladimír, priezviskom Lindvay, odpovedá druhý Vladimír, a to Červenák.
Je líderstvo vrodený predpoklad alebo získaná zručnosť? V rozhovoroch sa venujeme tomu, ako by vyzeral svet, keby viac lídrov otvorilo svoje srdce, aby si boli viac vedomí toho, aký dopad majú na svojich spolupracovníkov, svoje rodiny a svet okolo nás. Aký je teda pohľad etikoterapie na to, či sa lídrami rodíme, alebo sa nimi stávame?
- Priznávam, že etikoterapia na toto nemá pohľad, ale my ako etikoterapeuti sa môžeme na to pozrieť. Etikoterapia nie je veda, ktorá by mala nastoliť nejaké návody, pravidlá – čo ako sa má robiť.
Moji žiaci často hovoria o tom, keď to takto pochopia – pozor, toto nie je etikoterapeutické, čo robíš alebo hovoríš, alebo toto je etikoterapeutické, alebo podľa etikoterapie takto to má byť... To je hrubé nepochopenie etikoterapie a som rád, že si otázku takto položil, lebo môžem vysvetliť, že etikoterapia je metóda, ktorá nás učí, ako rozpoznávať, čo je skutočné a čo je neskutočné, čo je ilúzia, môj priemet, fantázia, halucinácia, ktorú si vytváram a ako rozpoznať, či halucinácia je podporujúca, či mi prinesie radosť a šťastie, alebo naopak, prinesie mi bolesť a utrpenie. To je základné kritérium. Človek, ktorý nabral už životné skúsenosti a vedomosti, si nebude vedome ubližovať, pokiaľ netrpí programami sebapoškodzovania a sebatrestania. Tzn. ak trpí takým bludným presvedčením, že potrestanie a bolesť mu budú v budúcnosti brániť opakovať nejaké chyby. Keď takýto program má, volí cestu bolesti a utrpenia. Aj nevedome, aj vedome. Ak sme však porozumeli, že ešte nikto sa nestal lepším človekom cez bitku, cez násilie, cez nútenie, cez tlak, tak to zmeníme. Motivácia tlakom je totiž veľmi malá. Ak nejaký líder motivuje tlakom, to znamená, že počíta s tým, že veľmi rýchlo dôjde k vyčerpaniu človeka a on ho jednoducho vymení. Ľudí je dosť, nevadí. Personálne oddelenie dostane pokyn, vyberajte, my príjmeme, potlačíme, vyžmýkame, vylisujeme, čo sa dá a ideme ďalej. Nezaoberáme sa týmto problémom.
Toto mohlo byť efektívne, keď bolo veľa ľudí na trhu práce, ktorí opúšťali tradičnú výrobu, napríklad v poľnohospodárstve, a sťahovali sa do miest. To je globálny jav. V meste je viac príležitostí, viac možností, lebo je tam koncentrovaná infraštruktúra, aby fungovali aj iné formy zdieľania a práce. Vtedy mestá prudko narastali a ľudí ako pracovnej sily bolo prebytok. To prinášalo nezamestnanosť, krízy. Vtedy sme si v biznise vytvorili také presvedčenie, že na ľuďoch až tak nezáleží. Vytlač z nich, čo môžeš, vyžmýkaj, keď si líder. To aj vodcovia niektorých krajín takto vnímali: dobijeme územia. V biznise, kde ide o tvorbu materiálnych hodnôt, keď ide o zisk, sa človek dehumanizoval. Jedného človeka vymeníš za druhého. To je stratégia tlakom. Táto doba však skončila.
V momente, keď sa naplnili kapacity, napríklad aj automatizáciou v procese výroby, čoraz viac ľudí je uvoľnených na sofistikované činnosti. Tu je však dôležité vzdelanie. Vzdelaných ľudí už nemôžeš motivovať tlakom. Ich môžeš motivovať nejakými benefitmi. Koncom minulého storočia a začiatok tohto storočia je typickým príkladom toho, že firmy prechádzajú na motiváciu benefitmi. Mobilný telefón je samozrejmosťou, významnejší líder dostáva služobné auto a samozrejme aj na súkromné používanie. O tom sa už ani nediskutuje, ani nepovažuje za mimoriadny benefit. Mimoriadne je, keď líder urobí napríklad trojročný projekt, výsledkom bude cieľová odmena a možnosť mať polroka prázdniny. Vtedy mu začína život. Vtedy si plní svoje sny, cestuje, spoznáva, užíva si. Potom ide do ďalšieho projektu. To je motivácia budúcim prísľubmi, takto lídri ťahajú za benefitom. Ťahajú voz, na ktorom sedí ten, čo si jazdu užíva a je dostatočne múdry, že už nie je motivovaný, ale je tým, ktorý motivuje.
Tu sme už v etikoterapii. Základna zmena človeka, ktorý spoznáva pravdu o sebe samom, lebo etikoterapia je pravdivosť o mne samom, kto som, rozpoznáva základný fakt, že je veľký rozdiel, keď som zameraný na to – mám málo a čo z toho ja budem mať, čo mi to prinesie, aké mám výhody? Oplatí sa mi to vôbec? Keď dôjde u neho k zvedomneniu zákonov a zákonitostí života, predovšetkým zákona hojnosti, tak sa to zmení – čím ja môžem prispieť, aké blaho ti môžem poskytnúť, aby si ma rád sprevádzal a išiel so mnou.
Toto poznanie lídra je získané alebo vrodené?
- Pred týmto rozhovorom si mi povedal, že 70 percent je vrodených od predkov a tridsať je získaných. Tu sa musíme dohodnúť na tom, čo je to získané, lebo máme genetiku – to je fyzický predpoklad našich génov pre niečo, ktoré receptory sú pospájané, aké talenty som si doniesol už do života hotové či predpripravené, a ktoré mi potom odovzdávali rodičia, škola, moji učitelia, ktorí mi objasňovali, ako svet funguje. Tomu hovoríme epigenetika alebo proces výchovy a učenia: takto sa veci robia keď... Tu je otázka, či je to vrodené alebo získané.
Áno, už vidím, že sa to viac rozvetvuje. Nie je to len niečo vrodené, ale aj výchova, vzdelanie, teda odpoveď na moju prvú otázku má viac vrstiev...
- Vzdelanie je niečo, na čom participuješ už ty sám. Tam musí byť túžba sa učiť. Kým ťa tlačia do učenia, tak to nie je vzdelávania. To je len „napechovanie“ nejakých informácií. Vzdelávanie je vtedy, keď zdrojom tvojej energie je, že rastieš tým, ako získavaš poznatky, vedomosti a viac rozumieš sám sebe a svetu. Tu sme už v etikoterapii. Tu už hovoríme o tom, ako bude fungovať podnikanie v novej dobe. Teda jeho výsledným produktom nie je zisk, na ktorý sme zameraní, ale kde zisk je vedľajším produktom zmysluplne zameraného biznisu. Zmysluplne zameranej činnosti. Čiže ak moja činnosť je zmysluplná, potom vedľajším produktom je nejaká pridaná hodnota, teda zisk. Pridaná hodnota je odmena, ktorú som ja k práci pridal a ktorá sa mi vracia naspäť. Čím viac pridanej hodnoty produkujem, tým viac hojnosti sa mi akumuluje. Tento zisk môžem potom používať ďalej.
Čo sú hlavné predpoklady na to, aby sa človek mohol stať lídrom?
- Určite sú to základné predpoklady pre to, či tento človek má alebo nemá predpoklady na líderstvo. Musíš mať víziu. Musíš vedieť, kam smeruješ. Musíš vedieť, kam vedieš ľudí. Ak nemáš víziu a vedieš ich do neznáma, alebo dokonca máš strach z budúcnosti, budeš prekážkou, nie vodcom. Potom sa ľudia, ktorých chceš viesť, nezhromaždia do jedného šíku za tebou alebo do kruhu.
Kedysi sme mali paradigmu, že líder bol špic a ľudia kráčali v trojuholníku za ním. To je tradičná paradigma, keď sa spoliehaš na to, že ty si prvý a za tebou idú ostatní. Iná paradigma je v štýle vlkov. Vlci majú svorku, a keď sa svorka presúva, vodca svorky nejde prvý, ale posledný. Prví idú starí vlci, ktorí vedia – majú múdrosť a ukazujú smer, potom idú samice s mladými, potom vlci - bojovníci a stratégovia, posledný ide alfa samec, vodca. Vidí všetkých pred sebou, zabezpečuje ich, ale on určuje, kam ideme.
Keď to premietneme do ľudskej spoločnosti – ako by to malo byť? My na seminároch pracujeme v kruhu. Nie je v ňom nadradený a vedený. Lídrom je ten, kto si prevezme slovo, kto práve hovorí, na neho je sústredená pozornosť kruhu. Aj v moderných firmách sa už pracuje v kruhu, kde ľudia nevnímajú autoritu ako sväté písmo, keď nemožno mať iný názor a hrajú sa všelijaké politiky. Toto všetko oslabuje kolektív. Nesmierne veľa energie uniká a poznať, že treba plátať diery, obnovovať programy, príde nová záplata na starú záplatu, lebo sa stále nachádzajú dierky, kde uniká sila.
Toto je už práca s energiou, ale musíme mať ujasnený základ – kam líder kolektív vedie. Ak lídra zaujímajú len čísla a chce dosiahnuť len zisk, to je stará paradigma. Hovorím, že to sú mamuty. Ale ešte nevedia o tom, že sú mamuty. Ich zánik je už určený, lebo stratia konkurencieschopnosť. Líder, skutočný líder, toto však vie. Ak to nevie, tak sa len hrá na lídra. Zotrváva v stereotype, na ktorý sa naučil, ktorý mu roky fungoval a myslí, že ešte vydrží v ňom do dôchodku, kým ho vymení nový a potom už nevadí... Prečo nie je takýto človek líder? ... lebo po ňom potopa. To je jedno, či je to politický líder, teda štátnik, a v biznise je to úplne rovnako.
Ak postavil líder firmu a aby systém udržateľnosti, fungoval, aby firma tu bola aj mnoho generácii po ňom, firma bude pracovať aj bez neho. Ak však má mieru sebectva, že len nech to vydrží, kým ja tu budem, to sa na lídra len hrá. Taká firma má veľmi veľa problémov, lebo miera slepoty tohto lídra sa prejavuje na strate energie, na strate možností a na strate rastu. Ak je udržateľnosť dôležitá, tak prvou podmienkou lídra je, aby videl za horizont potiaľ, pokiaľ vidí on a v istej chvíli odovzdá štafetu. Robia misiu – prečo to ja ako líder robím, o čo je svet lepším miestom pre život po tom, ako som svoju víziu zrealizoval. Čo robím len pre seba, alebo myslím na to, čím ja môžem prispieť, už nielen čo mi to dá, čo z toho budem mať, ale čím ja prispievam. Čo dávam. To je skutočný líder podľa mňa, lebo on je napojený na nekonečný zdroj, netrpí strachom z nedostatku, vie byť veľkorysý, vie oceniť iných, všimne si aj úsilie iných. Líder musí vedieť vidieť hodnoty.
Je prirodzené, že my čakáme na to, že niekto nás uzná. Samozrejme, v etikoterapii ide o to, že najprv musíš ty rozoznať svoje kvality a uznať seba, potom ťa môže uznať svet. Keď ťa tvoj líder uznáva, si motivovaný. To je tá slasť, to je otiepka niečoho, čo ti ponúkne. Keď to však nevieš robiť, alebo si nevyberáš ľudí podobného druhu, ako si ty, ale radšej slabších, aby ťa neohrozovali, lebo máš strach, že o líderskú pozíciu prídeš, oslabuješ seba, oslabuješ tím.
Čo si etikoterapia o tomto myslí? Môžem korigovať sám seba. V tom môže byť etikoterapia pre lídrov veľmi užitočná. Užitočná pre autokorekciu.
Áno, vnímam to tiež tak, lebo vnímam, že líder potrebuje najprv viesť sám seba a byť lídrom svojho života. Potom keď v tomto má jasno, môže inšpirovať iných v tom, aby bol hodný nasledovania.
- Keď je líder vo veľkom chaose v základných veciach, v ktorých chce byť autoritou pre iných, bude autoritársky, nie autoritou. Môže si veci vynucovať len silou moci a cez strach. To nie je líder. To je omyl na líderskej stoličke, lebo sa na ňu dostal cez nejaké politiky, cez nejaké stratégie, cez nejaké manipulácie.
Vráťme sa však k otázke, koľko je vrodené a koľko získané. Myslím si, že tieto dve veci majú dva pramene a potom sa ako dve rieky stretajú. Jeden prameň je to, čo si dostal darom od svojich predkov, ktorí ti odovzdali v génoch zapísaný program, kto si po fyzickej stránke, aké máš predpoklady aj fyzické, aj mentálne, aj emočné, energetické či spirituálne, teda aká je tvoja osobnosť. To čo si zdedil, tvorí jednu časť. Potom tu je epigenetika, tzn. čo ti odovzdali rodičia, najmä do veku šiestich rokov. Ide o základné návyky, základné zručnosti, talenty. Potom príde škola, ktorá by ti mala pomôcť rozpoznať aj také talenty, ktoré v rodine neboli rozvinuté, ale v tebe už sú. Učiteľ ich v tebe rozpozná. Vtedy už ideme budovať to získané. Ak si bol správne usmernený a boli ti odkryté tvoje talenty, tvoje predpoklady, a dostal si dostatok priestoru venovať sa ich rozvoju, tak zistíš, že to je veľmi významný zdroj energie pre teba.
Rozpoznávanie svojich talentov, ich kultivácia, ich rozvoj – tu nastupuje to získané. Líder podľa mňa túto vlastnosť musí mať. Musí mať ťah na učenie a získavanie energie z toho, že viac vie, je zručnejší, šikovnejší, je lepším človekom nielen vo vzťahu k technickým zručnostiam, ale sú tu aj morálne a vôľové vlastnosti. Dôležité je pochopiť, čo je morálne, pochopiť morálku. Morálka nie je zoznam pravidiel, ktoré je nutné dodržiavať. Čo je teda morálka? Definujme si ju: morálne správanie je také, voči čomu nič vo mne ani mimo mňa nenamieta. To znamená, že život mi hovorí áno voči tomu, čo myslím, hovorím a konám. Ak sa stretnem s námietkami, ak narážam na záujmy niekoho iného, vzniká konflikt. Morálna cesta je cesta bez konfliktov.
Ak niečo namieta vo mne, ak sa ozýva hlas svedomie, že tlačím, ale ja to napriek tomu urobím, lebo sledujem cieľ, tak hovorím, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Takáto cesta nakoniec prinesie bolesť a utrpenie. Prejaví sa tak, že vnútorné potlačené námietky sa prejavia vonku. Príde niekto, kto ti otvorene a ostro povie – toto nie. V oblasti podnikania a biznisu je toto veľmi dôležitý aspekt. Lídra lídrom robí to, že vie, čo je správne a morálne. Inak v jeho živote budú pády, úspech, pády, zisky, straty... a stále dookola. Príde vyčerpanie, únavy, vyhorenie.
Je možné stať sa lepším lídrom bez vnútornej práce na sebe. Je možne, aby líder riešil len pracovné veci bez životných tém?
- To nie je líder. To je pseudolíder. Rozdiel medzi autoritou a autoritárstvom je ten, že autoritársky človek si vynucuje autoritu, ale autorita je prirodzený stav. Líder je niečo prirodzené. Lídrom sa staneš ani o tom nevieš, jednoducho si. Keď chceš byť lídrom a robíš všetko pre to, aby ťa uznali za lídra, tak si manipulátor, nič viac. Potom zabudni na to, že si líder. To si si len nalepil na seba nálepku lídra. Aby si bol lídrom, tak sa ním musíš najprv stať. Bez toho, aby si sa pozrel do svojho vnútra, kto vlastne si, aby si bol ochotný aj svoje trináste komnaty otvoriť a urobiť ich verejnými, na to potrebuješ silu, odvahu, vytrvalosť, odhodlanie, všetkých päť p pokope a aj všetkých svätých, aj všetkých anjelov pri sebe mať.
Ďakujem, že si to takto povedal a mám ďalšiu otázku: ako spolu súvisí – byť lídrom v práci a byť lídrom vo svojej rodine?
- Záleží na tom, kto si. Iná je pozícia otca-lídra v rodine, iná je pozícia matky. Pri pároch rovnakého pohlavia je tiež rozdelená rola. Aj u nich je jeden v aktívnej roli, druhý v pasívnej. Už nejde o to, či si muž alebo žena, ale o to, v akej si frekvencii. Aj žena môže byť líderka. Vedma. Má víziu. Rozdiel je v tom, že žena je dizajnovaná fyzicky a energeticky viac na to, aby videla pole nekonečných možností. Ženy sú skvelé vizionárky. Vedia si predstaviť jeden dokonalý svet, ale pre ne je omnoho ťažšie ho zrealizovať. V tej chvíli totiž musia opustiť svoju víziu a musia ísť do akcie, do mužského princípu a nasmerovať energiu na cieľ. Naopak ako u muža.
Muž sa potrebuje inšpirovať víziou. Ideálne keď ju dostáva od svojej bohyne, od svojej kráľovnej. Ona vidí nekonečné pole možností, dá mu myšlienku vybrať z toho poľa jednu a tú manifestuje. Veľmi často hovorím mužom na etikoterapeutických kruhoch: nechajte svoje ženy snívať a počúvajte ich sny, ale zabudnite na to, že ste povinní splniť každý jeden jej sen. Žiadna žena to od vás ani nečaká a bude šťastná, prešťastná, ak z tristotisíc ciest, obrazov, snov a predstáv, ktoré dokáže generovať zo seba, ak jedno vyberieš a zrealizuješ, vtedy budeš pre ňu kráľom. Ak ju však nepočúvaš, vidíš len svoje vízie a svoje cesty ale tie jej nechávaš nepovšimnuté, tak tebou bude nevyhnutne pohŕdať. Ona nepozerá, ktorý z jej snov sa zrealizuje, úplne jej stačí, že si uvidel jeden z jej snov a ten si zrealizoval. Máš splnené, máš spojenie mužského a ženského v duálnom svete.
Ďalšia cesta je cesta mystikov, ktorí toto urobia sami so sebou, so svojimi dvoma hemisférami. Rozpoznajú, že ľavá hemisféra je racionálna, logická, lineárna, orientovaná na cieľ. Pravá je kreatívna, tvorivá, ktorá vníma celok. To je podmienka, aby tieto dve hemisféry fungovali. Fungujúce hemisféry sa vzájomne podporujú. Tých tristo miliónov vlákien, ktoré prepájajú zdanlivo naše oddelené hemisféry, sú riadne optické káble, nie nejaký hliníkový drôtik, komunikácia potom medzi hemisférami funguje a takýto človek je celistvý človek. Je sebestačný, tzn. má svoju víziu, nepotrebuje mimo seba niekoho, aby mal sny, a vie sa aj rozhodovať, ktorý z tých snov zrealizuje a z akého dôvodu. Aj tak urobí. To je moja vízia človeka budúcej doby. Čím viac ľudí bude fungovať takto, tým lepšie.
To musí byť aj tvoj cieľ, keď máš ašpiráciu etikoterapie, keď máš poznanie pretaviť ju do praktického života a vytvárať ostrovy pozitívnej deviácie ľudí, ktorí už chápu. Oni budú prirodzenou inšpiráciou pre ostatných, lebo dokážu mať aj pohľad na celok, a dokážu žiť morálne. To neznamená, že občas nezlyhajú, že občas sa nedopustia nejakého sebectva, že viac uprednostnia svoj záujem ako záujem celku. Kedysi, keď sa človek, ktorý zlyhal, objavil, celý kmeň sa okolo neho posadil. Začali mu potom pripomínať, kedy kde urobil aké dobré skutky pre celý kmeň. Nebol trestaný, lebo ostatní vnímali, že zabudol na chvíľu, že on je šťastný len dovtedy, kým všetci ostatní sú šťastní.
Potom neskôr jedným z pilierov európskej kultúry bolo, že len slobodní ľudia mali volebné právo. Neslobodný človek ho nemal. Neslobodný neznamená, že bol uväznený, ale bol neslobodný mentálne. Taký, ktorý používal len jednu z hemisfér a nebol komplexný. To sa rozpoznalo podľa toho, že myslel viac na seba, že žobral, naťahoval ruku, kto mu čo dá, kde získa energiu, kde získa výživu... Takýto človek nemal právo hlasovať. Nebol vyhlásený za slobodného. Keď už si bol členom parlamentu, ktorý rozhodoval, rozvíjalo sa rečnícke umenie, rétorika. Tam bola možnosť rozpoznať, čo človek hovorí. Nielen v zmysle slov, ktoré hovorí, ale aké sú dôsledky jeho hovorenia. Ak sa prejavilo, že to, čo presadzuje v parlamente, je výhodné len pre neho alebo len pre časť spoločnosti, a nie pre celú, tak bol podrobený veľmi silnej kritike. Ak to pokračovalo, mohol byť predaný do otroctva. Bol vylúčený z komunity slobodných ľudí, lebo zradil princíp dobra pre všetkých. Toto je základ, ku ktorému, ak sa nevrátime, budeme blúdiť v slepých uličkách vývoja ľudstva.
Vidno na lídrovi, keď má otvorené srdce? Podľa čoho spoznať lídra, ktorý má otvorené srdce?
- Samozrejme, že to vidno. Prepojenie hemisfér sa prejaví tým, že nad princípmi, zákonmi stojí láskavosť. Srdce. To je bližšie k energii ako to mentálne v nás. Preto múdri ľudia a aj jeho sv. Dalajlama hovoria, nad múdrosťou musí byť ešte láskavosť. Láskavosť nad princípom. Princípy sú však nesmierne dôležité, ale láskavosť nad nimi je ešte dôležitejšia. Pozor, láskavosť si netreba vysvetľovať ako slabosť. Múdrosť musí zostať. Musím vidieť, a to je schopnosť, ktorú získavam prepojením hemisfér, kedy je možné hranicu princípov posúvať a kam až, a dať si novú šancu a príležitosť zopakovať, ale nepustím ťa ďalej, pokiaľ úlohu nezvládneš. V levelových hrách deti vedia, kým nezvládnu dokonale príslušný level, do ďalšieho levelu sa nedostanú.
V starom Egypte, kde bolo dvanásť mysteriálnych škôl, adept musel dosiahnuť istú frekvenčnú úroveň, a keď ju mal, mohol ísť do ďalšej školy. Ako dlho v jednej zotrval, záležalo od neho. Z histórie sa dá veľa učiť, ako čo fungovalo. Všetko je už objavené. My nemusíme nič objavovať, máme porozumieť tomu, čo už objavené bolo. Už je toho však toľko, že sa nám to zdá zložité a radšej unikáme do konšpirácií.
Čo je konšpirácia? Konšpirácia je únik od zložitosti, ktorú nevieme pochopiť, k jednoduchému vysvetleniu. Tzn. že na zložité problémy, na ktoré mentálne nestačíme, si zjednodušíme všetko tak, že príčina je mimo mňa. Teda niekto nám niečo kazí a on je príčinou nešťastia na Zemi. Tohto je v súčasnosti obrovské množstvo. Problém je, že my s tým bojujeme. Keď bojujeme s konšpiráciou a konšpirátormi, tak bojujeme s ľuďmi, ktorí svet hlboko nechápu. Hlboko mu nerozumejú, a aby mohli vôbec prežiť, potrebujú nejakú barličku, ktorej sa chytia. To je zúfalstvo. Cítia sa ako obete preto, lebo sú bezmocní porozumieť svetu. Kapacita ich mozgu nestíha. Ak používajú len jednu časť mozgu, zložitosť tohto sveta nemajú ako dosiahnuť.
Celá príroda nás však posúva k tomu, aby sme rozpoznali, že sa máme prepojiť vzájomne, prepojiť hemisféry a stvoriť lídra v sebe. Pýtal si sa na srdce. Vedecky je už dokázané, že srdce je väčší žiarič ako mozog. Stred človeka nie je v hlave, ale v hrudi. To je miesto, kde ty spontánne kladieš svoju ruku a kde každý človek, keď povie – ja som, položí ruku na svoj stred, na svoje srdce. Srdce je miestom, kde by sme mali smerovať našu múdrosť. Pravá hemisféra je veľvyslanec srdca v našej hlave a potom náš vnútorný líder vedie tak, aby to bolo dobré aj pre ženu, aj pre deti, aj pre celú rodinu, aj pre celú spoločnosť, aj pre celú Zem, aj pre celý vesmír.
