Zdroj energie je nekonečný a keď sa cez deň rozhnevám, vypudím nejaké množstvo z nej a potom sa dokážem uvoľniť, tak energie prúdi ďalej. V podstate hnev mi pomôže. Či?
Vladimír Červenák: Keby to bolo takto, ľudia by po hneve ostali šťastní, usmiatí na kilometer štyridsať. Prečo si teda po hneve bez energie? Prečo si v depresiách? Prečo, keď energie je nekonečný zdroj, prečo ju nemáš? Hnev priškrtí prúd energie a tento mechanizmus treba pochopiť.
Predstav si, že polievaš záhradu hadicou. Voda pekne tečie. Keď však priškrtíš hadicu, zúži sa prietok a voda bude striekať ešte ďalej, ako striekala. Silnejší prúd bude, ale užší. Vyčerpáš sa. Máš nejaké množstvo energie, ktorú máš na celý deň k dispozícii. Keď si v pokoji, vydrží ti celý deň. Keď príde hnev, vypudíš energiu zo seba, aby si sa zväčšil. Potom však príde slabosť, bezmocnosť, zvädnutie. Priškrtenie energie hnev urobí tak silno, že už nevieš ľahko otvoriť kohútik, cez ktorý energia prúdi. Musíš si najprv odpustiť, odpustiť, pustiť hnev. Uvoľniť energiu. Na energetickej úrovni ju musíš uvoľniť. Na mentálnej to možno urobíš, ale energia nezačne prúdiť. Musí nastať hlboké odpustenie, pustenie. Energie je naozaj nekonečné množstvo. Ak cítime jej nedostatok, je to preto, lebo sme uzavreli prietok hnevom. Odporom. Poslal som energiu proti prúdu života. Obrovskú energiu hnevu, ktorú vychŕliš, púšťaš nie v smere toku rieky, ale proti a tým rieku pribrzdíš a ona sa potom rozleje. No, rozlialo sa mliečko, vieš... rozbila sa váza a potom zbierame čriepky, liečime vzťahy. Snažíme sa ich opraviť, lebo sme šli proti prúdu života.
To je otázka na energetickej úrovni – ako pracuješ s energiou. Či deštruktívne, to je démonská energia, ktorá ničí svet. Ničí, aby nastolila spravodlivosť, lebo ja nemám, tak nech nikto nemá. Keď ja nemám šťastie, zničím aj tvoje, aby bola spravodlivosť. Hnev má pozitívny cieľ. Pozitívnym cieľom je spravodlivosť. Nastoľujem ju tak, že zničím tvoje šťastie, lebo ja som nešťastný, takže budeme obaja nešťastí. To je spravodlivé z môjho pohľadu, že? Silu v tomto prípade používam deštrukčne. Ničivo. Nie tvorivo. Výsledkom je bolesť a utrpenie. Veď ničím. Keď ty si ničivá sila, tak život ťa tou istou silou zastaví v ničení. To mnohí ľudia nechápu: keď je niekto agresor a povie, že ty nemáš právo existovať, zaberie tvoj dom, znásilní tvoju ženu, zabije ťa... s takým sa nedá vyjednávať – prosím ťa, uvedom si... tam sa dá len silu postaviť. Rovnakou silou ničivú silu zastaviť. Ale cieľ nie je spravodlivosť, že ja získam tvoje, ale ochránim, aby mohlo pokračovať tvorenie, mier. V duálnom svete je to takto – ničivá sila sa dá zastaviť len rovnakou silou, ktorou ide. Agresia má jediný rešpekt – rovnakou silou pristupovať k nej. Aj to ešte bude testovať, či predsa len nie je trochu silnejšia.
To je večný boj dobra so zlom v energetickej úrovni. Tam to je vždy takto: dve sily idú vždy proti sebe. Maximálne nájdu rovnováhu a pretláčajú sa o milimeter sem, o milimeter tam, o tri hlasy doprava, o tri hlasy doľava. V dualite je to tak. Dualitu je možne len prerásť vedomím. Zväčšiť si vedomie a porozumieť, ako svet funguje v daných frekvenciách. Keď máš vyššie frekvencie, prídeš do mieru a tam už rozpoznáš, že obe strany konfliktu si ty. Ty si aj ničivá sila, aj tvorivá sila a že bojuješ celý čas so sebou. S nikým iným v tomto vesmíre nemôžeš bojovať, lebo v tejto sfére vidíš, že nikto iný v nej ani nie je. Preto je šialenstvo v nejakých sférach niečo zmeniť. Tam môžeš fungovať tak, aké sú zákony vo frekvencii. Môžeš ju však prerásť vedomím. To však tiež nie je niečo, čo sa dá urobiť za dva dni. To sú dlhé procesy. Celé životy nám trvalo, kým sme dospeli do úrovne, že už ideme vertikálou k božskému hore a získavame postupne nadhľady. Ak však uverím rôznym bludným presvedčeniam, že napríklad môžem byť aj agresívny, veď však o nič nejde. Môžem, ale bude to bolieť. Nielen mňa, ale aj moje okolie a bude sa mi to vracať. Potom treba uniesť dôsledky.
Zároveň je pravda, že mať strach z agresivity znamená podporovať agresivitu. Treba mať dôveru vo svoju tvorivú silu, nie strach z agresivity. Ak nezmeníme priestor, potom vieme mať strach z agresivity a potom ju potláčame. Potom agresivita rastie a niekde vybuchne. Ak si povieš, že agresivitu nebudeš podporovať, už v tej chvíli si vytvoril tlak a šiel proti sebe. Zlý zámer – že vraj nebudeš. Treba nájsť spôsob, ako nahromadenú energiu toho Goléma, ktorý bol stvorený na ničenie, použiť pozitívnym spôsobom, aby jeho energia tvorila. Ona je tam niekde naakumulovaná, je ako natlakovaná nádoba energiou a teraz je otázka, čo s ňou urobíš. Necháš ju tam zatlačenú a budeš ventil stále držať rukou, aby sa neuvoľnil, alebo ju uvoľníš do niečoho pozitívneho. To však, čo s ňou urobíš, už hovorí o tvojich kvalitách vedomia. Čím nájdeš prospešnejšie východisko pre celok, tým miera tvojej užitočnosti pre spoločnosť narastie, tým sa zvýši hojnosť v tvojom živote a pocit užitočnosti ti prinesie zmysel. Prestaneš sa zaoberať len sám sebou a budeš sa zaoberať tým, nech okolo teba všetko kvitne. Dobrým spôsobom je byť záhradníkom. Záhradník je ukotvený v zemi a výsledky svojej práce vidí. Vidí, ako mu všetko kvitne, rastie. Buď ako záhradník.
