S Vladkom sme pripravili sériu rozhovorov na témy, ktoré sa vyvrbili na jednotlivých seminároch školy etikoterapie a ktoré cítime, že chceme podať ďalej. Teraz sa pozrieme na túžby, potreby a vízie. Pamätáte si, po čom ste túžili v detstve? Niekto veľmi presne, dokonca povie, že detské túžby sa mu splnili. Šiel totiž svojím životom celkom jasne za tým, po čom túžil, a tak urobil z túžby potrebu. Navyše, mal jasnú víziu, ako a z akého dôvodu je preň potrebné naplniť svoju túžbu.
Niekto iný si za svet nevie spomenúť, po čom túžil v detstve. Jeho detstvo je v danej chvíli veľká čierna diera. Čo sa stalo? Z nejakého dôvodu si nevie alebo nechce spomenúť na detstvo. Veľmi pravdepodobne je tam trauma, blok, bolesť, a tak radšej spomienky zatlačí do tieňa a nie a nie ich vydolovať, aj keď už príde trochu snahy sa do detstva pozrieť. Čo urobiť? Ako sa uvoľniť a na ktorej úrovni, aby sme to zvládli? Začnime teda od detstva.
Prečo je také dôležité upratať si v dospelosti v spomienkach a dopracovať sa k tomu, po čom sme túžili v detstve?
- Má to viac významných dôvodov. Okrem iného preto, aby sme obnovili integritu a kontinuum pamäte. Aj preto, aby sme sa dopracovali k pochopeniu, s akými túžbami, akými zámermi sme prišli na tento svet. Každá ľudská bytosť totiž prichádza na svet so zámerom, inak by sme sa nezrodili. Za zámerom zrodenia sú neukončenia, ktoré sme nestihli ukončiť v minulosti a chceme ich ukončiť. Sú tu dve roviny, minulosť nášho tela, ktoré má v bunkovej pamäti všetky neukončenia rodu a minulosť našej duše, ktorá putuje zo života do života, kým ukončí všetky neukončenia a vráti sa do Celistvosti. Takto to učia starobylé Védy. Poznatky védskej civilizácie sa uchovali dodnes v mystike. Ide najmä o Indiu, Tibet, Toltékovia, Egypt a antiku. V literatúre, v bájach a rozprávkach. Prirodzenou túžbou duše je dôjsť do celistvosti. Desíme sa neúplnosti vnútornej prázdnoty, a to je sila, energia, ktorá je v pozadí našich túžob po naplnení. Ako cestovatelia v časom obmedzenom priestore nachádzame a učíme sa rozlišovať hodnoty. Ak túžime a sme bezmocní, odpoveďou je bolesť. Ak túžbu naplníme napriek prekážkam, odpoveďou je vyčerpanie. Ak túžba vychádza z čistého, nesebeckého srdca, mení sa na víziu a stáva sa naplnenou potrebou. V našich životoch zanechávajú bolestnú pamäťovú stopu nenaplnené túžby, za ktorými je smútok, bezmocnosť, pocity viny, zlyhania i hnev a strach.
Ako túžba blokuje energiu, z akého dôvodu sa cez ňu dostávame do bezmocnosti?
- Zvyknem hovoriť, ako ma to naučili majstri sebapoznania, J.Sv. Dalailama, swamiovia Maheswarananda, Nithyananda a sprostredkovane Ramana Maharishi – vždy záleží na priestore. Túžba vždy vychádza z priestoru odporu. Z priestoru nenaplnenia, strachu a nedôvery. Vieme, že v priestore odporu máme v koreni vždy strachy, nad nimi ako prejav nedôvery sú pocity viny alebo krivdy a z nich vyplývajúce všetky negatívne emócie, z viny sa cítime zahanbení a z toho potom strácame silu, sme bezmocní. V tomto sa točíme stále do kruhu, ktorý sa prehlbuje do nekonečna, až kým z kruhu vystúpime. Kruh sa točí, kým ho poháňame strachom a nedôverou.
Keď v takom priestore po niečom túžime, spúšťa sa jedna veľmi toxická emócia, je ňou závisť. Vidím, že iní niečo majú, ja nemám, sám som bezmocný, neviem to nadobudnúť, ale chcel by som. Túžba rastie, je to však túžba nepodopretá energiou, a tak sa mení na bezmocnosť, ktorá rastie o to viac, o čo viac túžime. Vnímajte, ako bezmocnosť v takom priestore sami vytvárame. Dôsledkom bezmocnosti sa stáva, že túžbu neviem naplniť a jediné, čo sa zväčšuje, je túžba. Je stále väčšia a silnejšia, tým rastie aj bolesť. Je to kauzalita, reťazec príčin a následkov, rozumieme jej? Ešte raz. Túžba rastie bez toho, aby sa napĺňala, aby tam bol pohyb, činy, zostávam zaseknutý, bezmocný, neviem sa hýbať, neviem ju naplniť. Zväčšuje sa bolesť, a to vedie k závisti, žiarlivosti, nenávisti. Tie nás oslabujú a bezmocnosť sa prehlbuje. Keď sa pristihnete, že závidíte alebo žiarlite, vždy hľadajte za nimi symptómy – bezmocnosť, zahanbenie, pocity viny, negatívne emócie, strach. Určite ich nájdete. Vytvárajú rámec všetkého, kde sa točíme stále v negatívnom energetickom nastavení, teda v odpore. V odpore k životu. My sme náš život, a teda v odpore k sebe. Človek je v odpore voči energii, ktorá by mala stúpať od prvého, koreňového energetického centra smerom nahor ku korune. Energetické uzly, alebo centrá (označované ako čakry) vytvárajú tórus alebo toroidálne pole, naše bioinformačné pole. Zhora energia vstupuje cez korunnú čakru, vytvára energetické centrá – víry. Spodnej energii, ktorá by mala vyrovnávať a harmonizovať čakry, bránime však vystúpať nahor svojím odporom. Tak deformujeme jednotlivé energetické centrá i celé toroidálne pole – hovoríme, že sú blokované čakry. Sú blokované naším vlastným odporom. To spôsobí, že celé toroidálne pole je blokované. Predstavte si to, akoby sme vyžarovali wifi signál a v miestach, kde signál blokujeme, dochádza k jeho deformácii a informácie sú nedostupné. Tak strácame vedomie, schopnosť komunikovať s vonkajším i vnútorným prostredím. Vzniká informačný chaos. Ten sa prejavuje navonok v neschopnosti si porozumieť. To vedie k nedorozumeniam a narušeniu vzťahov. Smerom dovnútra sa informačný chaos prejaví v rozvrate vnútorného prostredia. Jednotlivé organy spolu nedostatočne komunikujú a postupne zlyhávajú. Rovnako sa to deje i o fraktál hlbšie na úrovni buniek.
Môžeš uviesť príklad pre jednoduchšie pochopenie?
- Pekným príkladom je už spomenutý wifi signál. Dnes už vďaka mobilným telefónom vieme, že energia je tiež nosičom informácií. Keď ešte neboli bezdrôtové telefóny, sme o niečom takom ani netušili. Teraz si to už vieme predstaviť a vieme aj lepšie chápať prastaré védske texty, ktoré o tomto rozprávali, ale pre nás to bolo mimo nášho pochopenia. Vďaka technológii objavujeme aj to, ako my fungujeme. Vieme, že vo vzdušnom, pre nás napohľad prázdnom priestore, je množstvo informácií. Ako sa k nim dostať? Prijímačom. Zapneš mobil či počítač a sťahuješ informácie, dávaš im čitateľnú, tebe zrozumiteľnú, podobu. Všetky dáta sú stále v priestore, a preto ich tvoj telefón vie prijať, keď si ich chceš stiahnuť. Oni čakajú v priestore, kto ich stiahne. Presne takto fungujeme aj my. Každý objekt má svoj tórus, svoje toroidálne pole, ktoré nesie o ňom informácie. Každá naša bunka ho má, každý náš orgán. Celé telo. Majú ho aj ostatné bytosti, má ho Zem, planéty, Slnko. Podľa toho, na ktorej fraktálnej úrovni sa pohybujeme, vieme, kde máme narušenú vnútornú komunikáciu.
Keď je to medzi bunkami a bunky prestávajú komunikovať, energia sa v nich zablokuje, uzavrie. Na vyššej úrovni sa zmení komunikácia orgánov. Prečo sa v jednej chvíli cítime zdraví a všetko funguje tak, ako má, a v inej situácii dochádza k zlyhaniu vnútorného prostredia, orgány nie sú v synchornicite, nastáva energetická disharmónia, nastáva napríklad nočná zástava srdca v čase, keď je aktívna pečeň. Pečeň totiž nemá informáciu o tom, koľko energie potrebuje srdce, stiahne si toľko, čo ona potrebuje, srdce sa zastaví. Prečo sa to udeje?
Toroidálne polia týchto orgánov nie sú prekryté. Nekomunikujú ako jeden celok. Kvantová energia totiž funguje tak, že v ktorejkoľvek časti sa energia v poli zmení, všetky ostatné častice informáciu o zmene majú, lebo je to jedno živé pole. Keď ja zmením niečo na svojej webovej stránke, všetky prijímače, ktoré sa na stránku zamerajú, prečítajú zmenenú informáciu. Takto funguje aj tórus nášho tela, takto komunikujú naše telá navzájom. Preto aj pri stretnutím s iným človekom vycítite, či ho môžete alebo nemusíte. Cítite k niekomu odpor, nič vám neurobil, ale máte nejaký pocit.
Už cez zmyslové orgány vieme zachytiť informácie o iných ľuďoch. Čím je však druhý človek viac v odpore, teda čím je viac blokovaný, zachytíte to, viete napríklad, že je nervózny, naštvaný. Čím to je? To má svoju fyzikálnu podstatu – závisí od toho, v akom stave máme toroidálne pole. Keď som v odpore, odpor je toxický a ja si deformujem toroidálne pole. Potom informácia v mojom poli je nesúrodá, chaotická, komunikácia je ťažšia. Aj vo vlastnom vnútri, aj smerom navonok, teda s okolím, ktorého som súčasťou. Na najvyššej úrovni vytvárame jedno komplexné, nirvánické telo alebo pole, ktoré je prepojené v celom vesmíre.
Veľakrát dostávam otázku, prečo nefunguje niektorá z etikoterapuetických zručností. Na všetky takéto otázky mám jedinú odpoveď... Existuje jediná univerzálna odpoveď na všetky otázky, ktoré si položíte – záleží na priestore, záleží na tom, v akom ste priestore. Či v spojení alebo v odpore.
Sme multidimenziálna bytosť, máme päť úrovní – fyzickú, mentálnu, emočnú, energetickú a spirituálnu – a na každej jednej sme akoby inou bytosťou. V ktorej úrovni sa najčastejšie zablokujeme? Na emočnej, pretože práve na emočnej úrovni máme najviac nechcených emócií. Nechcem bolesť, nechcem utrpenie, nechcem to, čo som zažil, a bolelo to, odmietam to, zatlačím to do buniek. V bunkách nechcené blokuje správnym spôsobom rotujúcu energiu, bunky sa zanášajú toxickými látkami, nevedia sa detoxikovať ani správne komunikovať. Taký človek veľmi ťažko udrží trvalé zdravie. Emočná energia je zatlačená, my ju odmietame. Tí, ktorí robíte masáže alebo chodíte na ne, viete, že pri masírovaní môže človek spontánne začať slziť, uvoľní emóciu a pritom sa ani nerozprávate. To znamená, že dotkli ste sa fyzicky takých častí, do ktorých bola emočná bolesť zatlačená. Masážou sa uvoľnila. To je liečenie na emočnej úrovni. Keď uvoľníme emočnú úroveň, dostávame sa do kontaktu s energetickou úrovňou. V nej už ukončovanie ide ľahšie a ľahšie preberám zodpovednosť za to, čo ukončujem, viac mojich subosobností aj rešpektuje ukončenie. Potom už nie je také ľahké skočiť do starých vzorcov. Ak aj príde taký stav, minimálne sa zasekneš a v tej chvíli vieš, že už tak nie. Možno ešte nevieš ako áno, lebo ešte nemáš prepojenú spirituálnu úroveň, ktorá ti dáva vhľady, nadhľad, dary a požehnania, ale nekonáš starým spôsobom. Vtedy hľadáš - ako by to urobila láska? Aké mám možnosti? To sú pomocné otázky, vtedy sa otvára spirituálne vedomie a inšpirácia prichádza – urobím to takto, toto je správne. Cítim hlbokú dôveru, na semafore svieti zelená. Čo bude potvrdením, že je to naozaj správne? Cítiš pokoj v duši.
Dobre rozumiem, že byť v spirituálnej úrovni, na to potrebujem zvládnuť emočnú a energetickú úroveň? Dajú sa preskočiť?
- Na emočnej úrovni musíš uvoľniť emócie. Bez toho to nejde. Ide totiž o liečenie koreňových vzorcov. To sú také, ktoré sa preniesli z minulosti tela i duše. Emočné zranenia sa dajú liečiť len emočným spôsobom. Preto traumu nestačí pochopiť, treba ju emočné uvoľniť. V koreňových vzorcoch máme najviac emočných blokov. Sú to vzorce, nesúce emočné zranenia, ktoré sme zažili prvýkrát v tomto živote, zväčša do šiestich rokov života v tomto tele. Napríklad strach z odmietnutia, strach z opustenia, zo zlyhania, nedostatku či zo smrti a bezmocnosti. Musíš najprv nájsť ten moment, kde si to zažila, potom to znovu prežiť a uvoľniť emočne, vyplakať. Vtedy dôjde k vyliečeniu a nakoniec sa smeješ, aké je to ľahké, aké je to celé zábavné. Na to, aby si mohla vyliečiť koreňový vzorec, sa musíš najprv uvoľniť na fyzickej a mentálnej úrovni. Kým neovládaš fyzické a mentálne uvoľnenie, dovtedy je emočné uvoľnenie ťažšie až nemožné. Úplne nemožné je uvoľniť ho, ak má človek strach ho uvoľniť, vzpiera sa a je v odpore pozrieť sa naň. Dá sa to urobiť terapeuticky, je veľa terapeutických ciest, ale majú jednu slabinu – nebudeš vedieť, ako sa to udialo, len uvoľníš, konkrétny koreňový vzorec bude preč. Ak však máš ďalšie koreňové vzorce, budeš potrebovať zas ísť k terapeutovi. Podporuje to tvoju závislosť na niekom zvonka. V mojej etikoterapeutickej škole je emočné liečenie zakomponované, je veľmi individuálne, prichádza spontánne a vždy závisí od miery uvoľnenia. Aj takto rastieme spolu.
