Zážitkové zdieľanie

štvrtok, 30 marec 2017 15:42

ZDIEĽANIE

Napísal(a) advaita
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Tu otvárame priestor pre zdieľanie

Čítať 4673 krát Naposledy zmenené streda, 24 máj 2017 21:12

Napíšte komentár

Prosím, vložte komentár.

63 komentáre

  • Odkaz na komentáre daniel nedeľa, 01 október 2017 04:54 Napísal(a) daniel

    Je to informovať širokú verejnosť, že Daniel John, súkromný poskytovateľ úveru, otvoril finančnú príležitosť pre všetkých, ktorí potrebujú akúkoľvek finančnú pomoc. Vypožičiavame pôžičku vo výške 2% úrokovej sadzby jednotlivcom, firmám a spoločnostiam za jasných a zrozumiteľných podmienok a podmienok. kontaktujte nás dnes e-mailom, aby sme vám mohli poskytnúť naše podmienky pre pôžičku na adrese danieljohnhome@gmail.com

  • Odkaz na komentáre stanka piatok, 26 máj 2017 04:48 Napísal(a) stanka

    test funkčnosti captcha

  • Odkaz na komentáre Danka Štrelingerová štvrtok, 20 apríl 2017 12:44 Napísal(a) Danka Štrelingerová

    Ahojte priatelia,
    rada by som sa s Vami podelila o môj silný vnútorný zážitok. Už dlhší čas riešim mužsko - ženský princíp, ako veľa z nás. Stále som premýšľala ako podporiť ženu v sebe...(5x1) :)
    Dlho to nešlo, tak som to začala nejaký čas len pozorovať. Zistenie bolo také, že to v mojom prípade nie je o sukniach. Pozrela som sa na svoje ženy v rode... Všetky boli krásne, von vyšli iba upravené - vlasy, make up, oblečenie. Moja mama nemala v šatníku ani jedny nohavice a tepláky už vôbec nie... Ale generálom bola dokonalým. :)
    Toto zistenie povolilo nátlak zo sukní - dosť mi odľahlo... :) Nastalo uvoľnenie, ale stále som cítila, že ešte niečo treba - naďalej som hľadala čo ešte??
    A jedného dňa prišlo zistenie, ktoré sa začalo na 11.stupni pri meditácii so slovom MILUJEM. Pochopila som, že žena nemôže byť ženou, keď sa nemá rada... Ale stále to ešte nebolo ono.
    A raz som si položila otázku : Čo potrebujem k tomu, aby som sa cítila ako žena? A odpoveď ma prekvapila - buď sama sebe mamou. Bolo to pre mňa prelomové. Uvidela som tie moje ženy v rode ako sa starali o všetko a všetkých, síce aj o seba, ale iba zvonku...
    Začínam v sebe objavovať archetyp matky. Odtiaľto pochádzal aj ten hlboký smútok, ktorý si v sebe nosím celý život, a ktorý narážal na smútok iných... Bol to smútok z toho, že neexistoval nikto, kto by ma pohladil či počúval bez toho, aby mi kázal čo a ako mám robiť, ako sa mám správať a obliekať. Kto by ma povzbudil, podporil a objal - hlavne keď som zlyhala, alebo niečo nezvládla... (a viem, že ani by som nebola schopná to prijať.)
    Bola som sama sebe dokonalým policajtom, ktorý dával pozor, aby sa nič "nedôstojné" nestalo a ak sa stalo, odsúdila som sa... Vyrábala som si celkom slušné násilie...
    Odteraz som pre seba mamou, ktorá podporí a ľúbi, aj keď sa bude dariť a hlavne aj keď sa nebude.
    Dávam to deťom, dávam to klientom, len sebe som nevedela - som vďačná, že teraz už viem! ĎAKUJEM!

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:22 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ERIKAPASINSKA ( ERIKA.PASINSKA@GMAIL.COM ): UKONCENIE STRACHU Z NEDOSTATKU
    Ahojte,
    strach z nedostatku sme si odhalili viaceri :-)
    Gabika, dakujem, ze si prisla do kruhu a opat otvorila tutu temu. Vdaka tebe som si uvedomila, ze toto bol moj velmi silny strach. Ked sme sa s manzelom hadali, vzdy boli temou peniaze. Nas syn mal od malicka laryngitidu, takze ho to poriadne dusilo. Od kedy som sa vratila z Hvaru bol syn prechladnuty, preslo to postupne do laryngitidy. Uz mesiac ma sople a dusivy kasel. Zacala som sa zamyslat co je za tym. Nasla som moj stach z nedostatku. Na Hvare sa mi podarilo ukoncit strach z bezmocnosti a kazdy den citim ako velmi sa mi vdaka tomu zmenil zivot. Dala som si preto velmi silny zamer ukoncit strach z nedostatku.
    Ja sa staram v nasej rodine o to, aby boli zaplatene ucty. Vcera som kontrolovala nas ucet a zistila som, ze manzel vybral viac penazi ako "podla mna" :-) potrebuje. Nechala som to tak, ale dnes rano mi to zacalo chodit v hlave a povedala som si, ze sa ho na to opytam. Rano odisiel z domu aj s detmi lebo ich vozi do skoly a skolky. Cakala som ked ich rozvezie a potom bude dobra prilozitost zavolat mu s touto otazkou :-)Pozerala som na hodiny, ci uz je vhodny cas a v tej chvili som si uvedomila, ze toto cele riadi moj strach z nedostatku. Tato situacia sa opakovala mnohokrat pocas nasho manzelstva a je cas to ukoncit. Urobila som trojkrokovu metodu. Chcela som vediet kde je pociatok tohto strachu, preto som isla do meditacie. Po chvilke som pocitila obrovske uvolnenie na dusi, prisiel plac a zaroven velka vdacnost za to ze mam silu zmenit svoj zivot.

    Vladko, dakujem, ze si ma naucil byt mocnym clovek.

    Milujem vas vsetkych a dakujem za podporu :-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:22 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    GABRIELA MIŠÍKOVÁ ( MISIKOVAG@GMAIL.COM ): KOUČING
    Na základe osobného koučingu u Vladka som začala cielenie praktizovať Hoo ponopono. Riešila som osobné problémy v rodine.
    Výrazne mi to pomohlo.

    Uvedomila som si, že častokrát jednoduché veci najviac pomôžu. Táto praktika je skutočne jednoduchá, ale zároveň veľmi účinná, ak sa praktizuje správne, opakovanie a s pozitívnym zámerom.
    Ak chceme lepšiu kvalitu života, je potrebné rozodnutie niečo pre to urobiť a následne urobiť to. Ja som zvolila osobný koučing, kde som získala informácie z iného uhla pohľadu, nestranný prístup a "tools", čo s mojou situáciou.

    Odporúčam!

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:22 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    J.NEORAL ( J.NEORAL@GMAIL.COM ): LEKCIA




    Sotva som sa vrátil z víkendovej Školy, hneď na druhý deň ma postretla zaujímavá lekcia: Pustil som sa do dialógu s kamarátkou, keď tu sa znenazdania vynorila iná naša známa, ktorá si neodpustila kritický komentár k mojej otázke, ktorú som kamarátke adresoval. Našťastie, som človek uvážlivý, a tak som na to zareagoval pomlčaním – aktívnym počúvaním (v danej chvíli a situácii). No po príchode domov mi naskočilo do mysli takéto pokušenie – napíšem príslušnej „komentátorke“ a požiadam ju, aby sa mi neplietla do rozhovorov s inými ľuďmi, ak nie je požiadaná o vyjadrenie jej názoru. A prečo? No je to predsa neslušné, indiskrétne, priam neetické... Našťastie, som človek uvážlivý, a tak som to nenapísal. Radšej som vykonal Hoo ponopono a ukončenie s príslušnou školiteľkou. Mám jej byť predsa za čo vďačný. Priviedla ma k uvedomeniu, že nároky, ktoré chcem klásť na seba, nemám prenášať na iných ľudí. Ja som žiakom Školy etikoterapie, nie ona. Ona sa možno práve trénuje v rétorike či inom verbálnom umení. A ja by som jej v tom mal brániť? Ja sa nemám starať o etickosť jej reakcií, ale o etickosť tých svojich. Aj svojich myšlienok. Okrem toho sa môžem vystríhať kladenia takých otázok, ktoré môžu niečím iritovať okoloidúcich. Hľa, koľko ponaučení z jednej malej príhody! Takto som bol teda vyškolený, úplne zdarma. A keď už chcem písať, tak radšej sem, milá Kniha návštev :-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:21 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    LADYBIRD ( SASA.BURDOVA@CENTRUM.SK ): TIEŇOVÉ TOPIKON
    Kde začať...?? Po víkende mi v hlave prúdi množstvo myšlienok... Takže – nádych, výdych, uvoľnenie... :-)
    Nedeľa bola plná silných zážitkov. Začalo to hneď ráno pri rannej prechádzke. Popri poli s obilím si bezstarostne poskakoval zajac. Iba som ho pozorovala – a vtedy som precítila pozíciu pozorovateľa. Je to úžasné. Keď iba pozorujem. Budem aj seba.
    A potom Deniskine zdieľanie o mame. Deniska, ĎAKUJEM, ako keby si hovorila o mojej mame. A inšpirovala si ma tým, ako ju prijímaš a ako tomu celému rozumieš.
    A potom tesne pred poslednou prestávkou – Vladkove vymenovávanie strachov. Medzi inými aj strach zo zlyhania. Zarezonoval mi tak, ako keby sa vo mne rozozvučali kostolné zvony. Fakt. Totižto, pred asi 10 – 14 dňami sa mi ukázal fajnový koreňový vzorec. Trošku sa vrátim do minulosti. Celý život som akosi „preplávala“ bez vodičáku. Začalo to tým, že keď sa na strednej škole organizovala autoškola, záujemcov bolo viac ako kapacita kurzu. Takže na mňa nevyšlo a vôbec mi to neprekážalo. A potom neskôr som vždy mala výhovorky, ktoré boli „opodstatnené“ a akceptované. Čiže pohodka... Až prišla etikoterapia ;-) a môj zámer odhaľovať koreňové vzorce. Prišla mi do života nová práca, kde si môj zamestnávateľ určil podmienku, že do pol roka si mám spraviť vodičák. Bum. Stiahnutý žalúdok. Zároveň odhodlanie, že to dám. Tak som začala chodiť na teóriu. Po prvej jazde som bola celá rozklepaná, zároveň v kŕči a celá spotená. No hrôza. Rozobrala som si to cez etikoterapiu a prišla som na to, že som si vodičák určila ako potrebu. Super! Začalo sa to trošku rozbiehať. Pomaličky, trénovala som aj trpezlivosť :-). No stále som cítila, že je tam ešte niečo iné (teraz mi je jasné, že to je o tieni). A keďže som vesmíru vyslala zámer odhaľovať svoje koreňové vzorce, keď budem pripravená, vesmír si povedal, že Okej, teraz je čas. Prišla mi spomienka, kde som ako 4-ročná bola s niekým (nespomínam si, kto to bol, zrejme to momentálne nie je dôležité, viem len, že to bol dospelý chlap) na kolotočoch na autodróme a niekto do nášho autíčka vrazil. Ja som sa tak strašne preľakla, že som ani nebola schopná plakať. A odvtedy som do takého autíčka nesadla, aj keby ma mučili! Dokonca aj keď môj syn v detstve na to išiel, nemohla som sa pozerať. Takže sa mi to moje odmietanie vodičáku prepojilo s touto spomienkou. Koreňový vzorec ako vymaľovaný! Na jednej strane to bolo super, ale stále som nevedela odhaliť, čo je za tým. Pár dní som to hľadala, urobila som aj 3 krokovú metódu (hoo pono pono na seba, sprievodcu v autíčku aj „vinníka“ nehody) a včera mi to docvaklo: strach zo zlyhania. To je presne ono! Možno som v niektorom minulom živote zomrela pri autonehode, možno som nejakú spôsobila, to už neviem. Viem však, že tento strach ma v podstate sprevádzal aj inde, nielen pri vodičáku a že bol v poriadnom tieni! Ale svetlo mi do tohto kúta krásne zasvietilo a ja sa teším na stredu, kedy mám ďalšiu jazdu :-) Ďakujem všetkým zúčastneným a hlavne vám, svetielka moje :-) :-*

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:20 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    CATWOMAN ( EVA.NOVAKOVA1@YAHOO.COM ): PREJAVENIE UCTY SVOJMU RODU
    Vcera som po prichode z vikendoveho seminara do Ba sedela este skoro 3 hodiny pri jazere.
    V stiseni pod vrbou, na trave s bosymi nohami. Dala som si otazku ohladom istych zalezitosti a prichadzali mi odpovede. Zo zeme, zo stromu, zo zvierat okolo...
    Odpoved bola, ze kazdy clovek nas nesmierne obohacuje. Kazda skusenost, stretnutie a nas pribeh s druhym clovekom je pozehnanim. Preto aj to, co som povazovala za negativnu skusenost teraz citim ako pozehnanie a som za to velmi vdacna.
    Pochopila som zmysel istych udalosti a akymi roznymi formami skusenosti ma konkretni ludia ucili a ucia vazit si samu seba a uvedomit si svoju hodnotu. Co vsetko boli ochotni pre toto moje poznanie obetovat (ba az riskovat) a ja takisto voci nim. Len preto, aby sme kazdy KONECNE pochopili svoju vlastnu hodnotu. Aby sme konecne zacali zit v sebaucte a ucte k druhym. K rodine cudzej aj vlastnej...Dakujem, ze ma posunuli dalej a verim ze aj ja ich.
    Potom som este dokoncovala proces s predkami. Aj s dalsimi osobami. Hooponopono, ukoncovanie nedoriesenych veci. Urobila som hooponopono aj medzi mojou matkou a otcom. Potom sa smiali so slzami v ociach a objimali sa. Polozili mi kazdy svoju ruku kazdy na jedno plece ako stali za mnou. Precitila som ich podporu.
    Spravila som si hooponopono aj medzi rodom otca a mamy ako dva tabory ktore sa uzmierili a nakoniec objali.
    Zaverecne slova milujem vas, ktore som posielala k svojmu rodu sa mi vratili naspat.."Aj my ta milujeme. Dakujeme ti. Stojime pri tebe". Citila som ich ulavu a radost.
    A tak aj dnes rano som sa im podakovala po prebudeni a poslala im slovam milujem vas a dakujem za svoj zivot a oni mi odpovedali.

    Citim este, ze hooponopono a ukoncenie urobim navzajom medzi dalsimi clenmi rodiny.

    Dakujem vsetkym zenam svojho rodu za lasku, citlivost a nehu, ktore mi ako kvalitu odovzdali a muzom za mudrost a zodpovednost.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:20 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    PANDORICA ( SLAVKATU86@GMAIL.COM ): ZDIEĽANIE
    Ahote,niečo k piatemu semináru.Na dvore sa nám "povaloval" starý, osarpany, škaredy kvetinac.Aj, ked pvaloval, asi nie je správne slovo, pretože bol veľký a ťažký ako kôň.On nám hlavne zavadzal.Taksme ho stále niekam prekladali, nakoľko bol ťažký, museli sme to robiť najmenej dvaja.Bol hrdzavy, blatovy, taká raroha. S mužom sme sa rozhodli, že ho vyhodime.Lenže raz nebolo auto, raz nebolo kam, raz nebolo s kým, alebo pršalo, alebo boli zavreté zberne suroviny... Až raz som sa naň zahľadela a pomtslela som si, že sa ho asi nikdy nezbavím, on sa bráni :-) No tak dobre, keď nechceš, zostaň si tu. Vybrala som mu pekné miesto.Vyčistila som ho,vydrhla cirokovou kefou, natrela novou farbou a vysadila kvietkami. Potom prišla na návštevu mama a hovorí, že: jeej, ty si nevyhodila ten starý kvetinac po mojej babke? Skoro som odpadla! Ten kvetinac dal zo železa odliat pradedko prababke na nejaké výročie.Tak mi napadlo, že ten kvetinac sa predsa len branil, či vlastne...časť mojej prababky vo mne mi bránila :-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:19 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    LUCIA HOLLA ( HOLLA.LUCIA@GMAIL.COM ): DOBRE STANOVIT SI ZAMER


    ahojte rodinka idem sa pochvalit toto sa mi dnes podarilo dala som si zamer ze na leto kupim chalupku nevedela som ako to spravim kedze som nemala ziadne eura volne ale začala som intenzivne hladat chodila som na obhliadky zacala som pripravovat veci balit veci doma ktore si tam odnesiem a doverovala som ze sa vsetko stane tak ze chalupka bude vo stvrtok som nasla inzerat na tuto chalupku v lokalite kde sa predavaju chaty velmi draho ale tato bola podozrivo za malo penazi na fotke ktoru som zbadala ako prvu som videla chatu plnu anjelov a povedala som si to je ona zavolala som maklerovi ktory mi vysvetlil podmienky dohodla som obhliadku a poslala som fotku mojim rodicom ze aha za pol hodinu mi zavolali nazad že oni tu chatu poznaju a oni mi ju kupia to bol prvy šok lebo takuto možnost som ani nesnivala dalsie prekvapenie bolo na obhliadke kde som povedala ze tu chatu chcem lebo je plna anjelov ale ponukla som este nižšiu cenu ako chceli to už bola cena polovična ako sa v tej lokalite predavaju asi za dve hodinky mi volal makler že majitelka tu cenu akceptuje a dnes som podpisala zmluvu a dostala kluče tešim sa moc a chcem sa podelit o radost aj s vami je to zazrak takže do toho stanovte si zamer aj ked sa zda nerealizovatelny ide to smile – emotikon

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:19 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    LUCIA HOLLA ( HOLLA.LUCIA@GMAIL.COM ): RASTIEME SPOLU :)


    Dnes rano ked som sa zobudzala som bola 3ročne dievčatko stala som v rade v školke a zaživala som obrovsky pocit odmietnutia krivdy poniženia a neprijatia ked som precitla plakala som ale v tom sne som nevyronila ani slzu stala som ako skala a pohladom som vysielala učitelke ako sa citim ale nepovedala som ani slovo len som to v sebe potlačila neotvorila som oči len som citila ako plačem a v polospanku som tam na tom mieste začala robit s pani učitelkou hoponopono a cuna niekolkokrat doookola načo sa pani učitelka zohla vzala ma do naruče a citila som obrovsky pocit spojenia smile – emotikon dakujem prajem krasne rano všetkym.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:18 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    VERONIKA B. ( BEZAKOVA@CHANGENET.SK ): DOBRA SPRAVA JE, ZE TO JE NA NAS
    este jeden impulz ku zdielaniu – pocas prvych troch seminarov som vdaka Vladkovi a vsetkym nam sice navibrovala - citila som sa ocistena a lahka - no tento pocit sa zakratko rozplynul vo vire zivota. Vdaka mojej oblubenej trojkrokovke plus volaniu subosobnosti spat domov mam po ostatnom seminari tento stav doteraz. Kombinacia tychto dvoch - pre mna zatial najsilnejsich technik – mi umoznuje zazivat pravu seba v priestore celistvosti, ktory precitujem predovsetkym ako nekonecnu doveru. Neviem, preco to urobilo cvak teraz – ale vdaka bohom za to(:
    Uplynul sice len tyzden, ale viem, ze ak vytrvam v nasadzovani tychto silnych „zbrani“, tak si tento stav mozem udrzat a prehlbovat. Dobra sprava je, ze to je len a len na mne(: Spominala som to uz v kruhu, este raz tu ale dakujem Vladkovi za to, ze nas uci zodpovednosti a nevodi za rucicku. Chcem tento model preniest do vychovy mojich deti.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:17 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    VERONIKA B. ( BEZAKOVA@CHANGENET.SK ): LEN TRI KROKY NA PRIBLIZENIE SA KU SEBE?
    ahojte, vdaka uzasnej barlicke snubenia sa so svojimi subosobnostami, ktore som poslala z jednoty slusne povedane do a-zy-lu, ma bavi stretat sama seba v situaciach, v ktorych som sa v minulosti nevidela moc rada, alebo som sa v nich ani nevedela zorientovat.
    Umoznuje mi to sa po dlhsom case opat pobavene zacitat do knihy zivota. Tak napriklad som si myslela, ze po hromadnom trojkrokovom prijati-odpusteni-ukonceni so vsetkymi mojimi subosobnostami, ktore maju strach z opustenia/odmietnutia to mam v „suchu“. Aj ked som sa vzapati presvedcila, ze este kvapka, mam radost, ze mam aspon omnoho jasnejsie.
    Tak napriklad sa v cinziaku v Bratislave, kde som travila vikend, sa stretam pri vytahoch s mne neznamou pani pri odchode a nasledne o tri hodiny pri prichode spat. Prehodime nieco ako, ze to nebude nahoda (mohlo mi byt hned jasne, ze bude nasledovat lekcijka) a nadpradieme nezavazny rozhovor. Pani sa ma mimo ine pyta, ci sa vraciam z volieb, na co ja s usmevom, este rozjarena z blizkeho stretnutia s mojim bratom, ze nie. Pani dalej pokracuje v rozhovore, ale neda jej to a po dvoch vetach sa vrati k volbam: „Ale doobeda ste boli volit?“. Nastojcivost jej otazky mi spusti automaticku reakciu, kedy prikyvnem na suhlas, aj ked som volit nebola (v BA som sa ocitla akosi mimochodom, takze som si volicsky preukaz nevybavovala). Pani vystupi na siestom a kym dojdem vytahom na desiate, je mi hned jasne, ze sa ozyva dalsia moja subosobnost so strachom z opustenia – ked tej (opakujem mne neznamej!) pani nepoviem to, co caka, odmietne ma. Uz sa na tom len smejem a volam spat domov do jednoty dalsiu svoju su-ciastku:)
    Nasledujuci den rano si kladiem otazku, ako to mam s energiou penazi a aj si chcem urobit trojkrokovku na svoj status quo s peniazmi, ale zaspim a potom mi uz treba vstavat, tak nad tym mavnem rukou, ze to vlastne asi mam v pohode a nejdem nic riesit. Prestrih o necelu hodinku neskor na mladu romku, ako sa mi snazi otvorit kabelku, ako nastupujem do autobusu. V prvej linii absolutne neetikoterapeuticky, zato vsak hrda na seba – lebo posledne mesiace spracuvam aj temu „postavit sa za seba“ – jej uplne reflexne capnem po pazurikoch a este jej aj schytim ruku a presvedcim sa, ze mi nic nezobrala. Ona mi vzapati nadava a vyhraza sa mi vendettou, pricom jej slova plynu akosi pomimo mna, lebo cely cas si na nu s pohladom uprenym do jej oci robim hooponopono. Este ukludnujem pani vedla mna, ktora carovnych sest formuliek nepozna, tak je trochu vyplasena. Vzapati rozmyslam, ze fajn, ako bez rozmyslania a agresivity – tak pragmaticky - som sa za seba postavila, som spokojna, no predsa – co mi to ma este povedat? Kym dojdem do ciela, zleje sa mi vsetko dohromady – ranna otazka o tom, ako to mam s peniazmi a moj strach z opustenia, ktory sa mi aj cez tuto situaciu ukazuje v mnohych podobach, kedze som nan zamerala pozornost. Pokracovanie uz vieme vsetci, aj spravit dalsie tri kroky, to je – aj vdaka Vladkovi a vsetkym nam uz hracka v nasich ruckach:)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:15 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    RADKA ( R.HONKOVA@GMAIL.COM ): STALO SA
    Chcem s Vami zdieľať, čo sa mi prihodilo v pondelok ráno po etikoterapii a splne spojenom so zatmením. Už na Hvare sa mi odkrylo, odkiaľ pramení môj pocit odmietnutia. Môj ocino ma zabudol v jasličkách. Cez víkend sa tento koreňový vzorec ešte viac odhalil, ale nevedela som ho spracovať, prežiť na emocionálnej úrovni. Tak som si robila aspoň hoo ponopono na seba, ocina, prijatie a ukončovanie. Po seminári sme išli s Braňom do ZA. Ja som v noci pozorovala zatmenie, a tak som bola ráno ešte rozospatá a ostala som v posteli. Braňo vstal a povedal, že sa naraňajkuje a donesie mi kávu. Chvíľu šramotil v kúpeľni, potom v kuchyni a ... namiesto kávy do postele som počula, ako sa obúva. V zápätí buchli vchodové dvere. Bez slova odišiel a vtedy to na mňa doľahlo. Stiahlo mi hrudník. Cítila som sa ako preplnený peračník, ktorý chce niekto nasilu zavrieť. Žalúdok mi stiahlo, srdce mi začalo prudko biť a zrýchlilo sa dýchanie. Na sekundu ma to prekvapilo a náhle mi nabehlo: Tak toto je ono! To je ten pocit. V tej chvíli sa mi podarilo byť už len pozorovateľom. Nechala som to odznieť, akoby to bolo mimo mňa. Vlastne, ja som bola mimo toho. Bola som nad tým celým. Prišlo uvoľnenie a pocit úľavy. Keď to celé odznelo, urobila som si 3-krokovú metódu na ocina, na mňa a ďakovala som, že som si to mohla takto v bezpečí prežiť. Ďakujem etikoterapii za svetlo na ceste, ďakujem kruhu za podporu, ďakujem Braňovi za úlohu, ktorá mu bola zverená, ani o nej nevedel wink – emotikon a ďakujem, že mám samu seba. ĎAKUJEM a všetkým Vám posielam heart – emotikon

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:14 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANOSIKOVA.JANA ( JANOSIKOVA.JANA@GMAIL.COM ): AKO MI ETIKOTERAPIA--- 3- ČASŤ
    Takže nedeľa ráno.... a dve pokojné prespaté noci vo vlastnom dome, vo vlastnej posteli. Okolo 9-tej vybavila sesternica, že príde sestrička z ADOSky (agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti) ošetriť a previazať starkinu nohu. Tú odumretú nohu. Zostala ochromená.... za dvadsať rokov praxe vraj nič podobné nezažila. A tak, ako som si ja od starkinho príchodu netrúfla s tou nohou nič robiť (vyhýbala som sa pohľadu na ňu, ignorovala som ju, desila sa, mala som strach, nevedela som prijať) tak vysoko profesionálne sa k tomu postavila sestrička z ADOSky. A okrem iného skonštatovala, že to, že starkú nechali na ODCH v takom stave, je dôvodom aj na podanie podnetu pre Ústav dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, že operácia v špecifickej (spinálne) anestéze mala byť dávno urobená. Postup, ktorí zvoli lekári bol neľudský a nehumánny. Tieto slová adoskovej sestričky a jej vyjadrenie, že ešte stále má zmysel a šancu operácia (teda amputácia) naštartovali vo mne celkom iné páky... Akcieschopnosť a akčnosť fyzického tela - rozhodnutie o okamžitom transporte do nemocnice, predtým ešte telefonát na pohotovosť, aby sme mali štempeľ od lekára z pohotovosti, že starká je pacient, ktorého hospitalizáciu nemôžu odmietnuť (lebo celkom kľudne sa aj to mohlo stať, proste náš systém zdravotníctva funguje veľmi čudne - takže som chcela mať istotu, že ju prijmú a nepošlú nás obratom nazad). Náhodou mala pohotovosť lekárka, ktorá bola nedávno starkinou obvodnou, náhodou sanitka na transport bola nablízku... a náhodou, kým sme starkú transportovali do nemocnice, udialo sa i jedno dôležité stretnutie.... Medzičasom do tej trmy vrmy prišli starkini príbuzní (teda jej staršia dcéra a moja mama v jednej osobe). Táto časť by si zaslúžila osobitnú stať, ale tak okrajovo len toľko, že - vzťah týchto dvoch žien (mojej mamy a mojej starkej) bol v znamení odmietania, pestovania pocitov ukrivdenosti, nepochopenia a až nenávisti. Súc si toho vedomá a rešpektujúc slobodnú vôľu človeka som mamke povedala, žeby som bola veľmi rada, keby starkej povedala, že jej odpúšťa, že prosí o odpustenie a tiež aby si odpustila sama sebe. A potom som ich nechala na chvíľu osamote. Pri tejto lúčiacej sa dvojici (vtedy to ešte nevedeli, že zároveň sa aj lúčia)ostalo len ako aerosolový sprey rozprášené moje hoopoonooponoo...



    Tak sme sa dostali do nemocnice. Zdesené tváre lekárov na chirurgickej ambulancii, presun na oddelenie a osamenie v nemocničnej izbe. Starká ubolená po transporte, opäť v cudzom prostredí a bez mojej prítomnosti stonala a volala celú noc... V pondelok skoro ráno návšteva u primára chirurgie s tým, že vopred dávam súhlas na starkinu operáciu. Že sám bude vidieť pri vizite, ako vyzerá jej pravá noha po 21 dňovom rehabilitačnom pobyte na ODCH... O desiatej telefonát z operačky, že starká je po operácii, a že ju zvládla veľmi dobre. Panebože to mi padol kameň zo srdca. Peklo bolo preč. Tá pekelne čierna, mŕtva vec bola preč. Peklo už nebolo. Len začiatok poslednej etapy na ceste do NEBA.Áno, NEBO sa začalo pripravovať na príchod ďalšej duše... A ten „kto mal v tom nebi v ten inkriminovaný týždeň službu“, odviedol perfektnú prácu. Čo mám na mysli? Tak ako som už písala, boli v tom čase augustové neznesiteľné horúčavy, na izbách pacientov na najvyššom poschodí pod plechovou strechou zvlášť. Bežne cez deň okolo 35 stupňov, nedýchateľný vzduch. A ajhľa. Ako som písala, už v nedeľu ráno, dážď, mierne ochladenie a po celý zvyšok pozemského bytia mojej starkej jej samo nebo zabezpečilo klimatizáciu. Od pondelka do...... (zatiaľ to ešte ponechám v tajnosti) popŕchalo, bolo daždivo, pod mrakom... proste celkom príjemne a osviežujúco. Áno, ako rekonvalescent po veľkej operácii mala na nemocničnej izbe „klimatizáciu od dodávateľa NEBO“.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:14 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANOSIKOVA.JANA ( JANOSIKOVA.JANA@GMAIL.COM ): AKO MI ETIKOTERAPIA--- ČASŤ DRUHÁ
    Pokračovanie príbehu: starká bola vo fyzicky hroznom stave. 21 dňový pobyt v jednej nemenovanej nemocnici na oddelení dlhodobo chorých čo nazývali rehabilitačnou starostlivosťou!!! prakticky znamenal, že tá žena žila minimálne 21 dní s mŕtvou, čiernou nekrotickou nohou. Blúzniaca od bolesti, stále dookola opakovala celé dni a noci ako mantru prosby adresované všetkým svätým, lebo nikto zo živých jej nepomáhal. Mali ju za dementnú, senilnu, polymorbídnu starenu v inoperabilnom stave. V takomto stave, navyše s veľkým dekubitom, hadičkou na krmenie, s plienkou samozrejme a oboma mokvajúcimi , doráňanými a pofačovanými rukami spočinula v to piatkové popoludnie na posteli vo svojom dome. Spolu so sesternicou sme ju obriadili, poprevezovali... S príchodom večera som ostala s ňou sama a začalo sa moje veľké kolo SEBAOBVIŇOVANIA, SEBAVÝČITIEK... Vinila som sa, že som vtedy a vtedy mohla urobiť to a hento, keby som to, keby som hento, keby som tak a keby som onak... - kolo výčitiek sa začalo nebezpečne roztáčať. Ako som už vyššie napísala: len vďaka „aplikáciii naučeného“ - myslím našu etikoterapeutickú školu - som to vedela zastaviť...

    Ako sa stmievalo, intenzita starkinho stonania a výkrikov sa zmenšovala, skľudňovala sa. Tak ako mi ona kedysi, keď som bola ja malá spievala pesničky -som teraz tie isté piesne dookola spievala ja jej. Vo fyzickom, prejavenom svete to vyzeralo tak bezútešne, boľavo, ťažko..., no vo vnútri, v mojej duši (cítila som, že v starkinej tiež) bol mier, pokoj, láska a šťastie. Tak plynuli prvé hodiny starkinho návratu domov. Pol hodinu po polnoci sa stal prvý zázrak. Starká zaspala kľudným pokojným spánkom. Bez výkrikov, bez stonania, tíško a pravidelne dýchala a spala akoby sa nič nedialo. A spala a spala, prespala celú sobotu temer 16 hodín v kuse... V tú sobotu bolo veľmi horúco. Ako celé tri - štyri predchádzajúce týždne. Priam pekelné horúčavy. Občas som od spiacej starkej vyšla von do tej páľavy, posedela si v tieni pod jabloňou. A preblesla mi mysľou taká myšlienka: takéto pekelné teplo by uhasil jedine dážď. Keby tak spŕchlo... O pár hodín na to sa udial ďalší zo zázrakov... večer, starká sa prebudila, urobila som teda všetky potrebné ošetrovateľské a hygienické úkony. Rozprávala som jej, že ju musím prebaliť, ošetriť všetky rany, že ktoré susedy ju boli cez deň pozrieť, že bol aj pán farár a spolu sme sa pri jej posteli modlili...Ona slovne nekomunikovala, väčšinou iba stonala, občas keď porozumela mojim slovám pokývala hlavou. A tak som zažila doslova šok, lebo zrazu upriamila na mňa jasný a prítomný pohľad a hoci tichým, ale zreteľným hlasom sa ma opýtala: „Už prší?“ Ako by nadviazala na moje myšlienky, keď som cez deň rozmýšľala o daždi. Že dážď by uhasil to tepelné peklo vonku. Že dážď by znamenal, že končí aj iné peklo. .. A ráno? Z východom slnka zároveň z neba začali padať dažďové kvapky. Splnilo sa moje želanie spred pár hodín: keby tak spŕchlo. Ďalší zo zázrakov odfajknutý. Mocné spojenie mojej duše s celým vesmírom, pobyt v priestore všetko je možné bolo priam hmatateľné. Nesmierne vďačná som v to nedeľné ráno plakala od šťastia

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:13 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANOSIKOVA.JANA ( JANOSIKOVA.JANA@GMAIL.COM ): AKO MI ETIKOTERAPIA ZACHRÁNILA ŽIVOT A ČO VŠETKO MA NAUČILA - ČASŤ PRVÁ
    Milí kruháči,



    ...chcem sa s vami podeliť o udalosti uplynuvšieho augusta.. Aj som mala myšlienku, že Vás poprosím o podporu, ... nestalo sa to tak viditeľne... no i tak... celý čas som ju (podporu kruhu) cítila. Bola som v SPOJENÍ... tak, ako sa to učíme na ETT. V spojení s naším kruhom i - celým vesmírom... Zároveň chcem vydať svedectvo o zmysle učenia i cesty, ktorou je ETIKOTERAPIA. Tak teda, čo sa dialo: Moja starká, tá, o ktorú som sa istý čas starala, bola posledného pol roka u svojich iných príbuzných. Starali sa o ňu s láskou a robili maximum, čo sa dalo. Nastali zdravotné komplikácie, musela do nemocnice. Najprv do jednej a potom v ďalšej strávila 21!!! dní . Pred uplynutím tých 21 dní bolo treba rozlúštiť otázku, kam starká pôjde, až ju prepustia z nemocnice. Príbuzní, u ktorých bola, si už netrúfali zvládať starostlivosť o starú, veľmi chorú, bezvládnu bytosť. Ja som bola tá, ktorá mala nájsť odpoveď, ktorá mala ROZHODNÚŤ- (vybaviť jej hospic? ďalší pobyt v nemocnici? zohnať miesto v domove?...) Kam s ňou? Čo mám urobiť? Do práce MUSÍM - kolegyňa mala naplánovanú dovolenku s deťmi, bolo nemysliteľné ostať doma... Myseľ horúčkovito pracovala, behala som, pýtala sa, zháňala, vybavovala, telefonovala... Všetko padlo, žiadna inštitúcia, žiadni iní príbuzní neboli reálni. A v tom... v stave stíšenia a pohrúženia, prišla myšlienka akoby z inej dimenzie... V stave, keď som sa dostala - ako sa učíme na ETT - na pomyselný vrchol pyramídy a z tohto bodu som „riešila“ situáciu TO ROZHODNUTIE prišlo. Akonáhle som ho prijala a zvnútornila si ho - z podvedomia sa dostalo do vedomia - pocítila som úžasný POKOJ, a hlboko hlboko vo vnútri som pocítila bezodné ŠŤASTIE - znak, že rozhodnutie bolo správne. Od toho momentu som vedela, že TO ZVLÁDNEM, ŽE TAK JE TO SPRÁVNE A že sa mi dostáva a dostane pomoci. Stav BEZMOCNOSTI sa zmenil na stav JA SOM TVORCA, VŠETKO JE MOŽNÉ. Aké to bolo rozhodnutie? Že v piatok, keď starkú prepustia z nemocnice vzdialenej 100 km ju sanitka privezie do jej rodného domu a ja sa o ňu postarám. Príbuzní tak čudne pokukovali po mne - (veď dom bol roky neobývaný, bez elektriny, bez vody) a pýtali sa, ako chcem zvládať opateru starkej aj chodenie do práce... Nič z toho ma neodradilo. Neriešila som, čo bude v pondelok, utorok..., riešila som iba TU a TERAZ. A VEDELA SOM, že konám maximum a to najlepšie, čo viem a mám urobiť. Po poobediach som chodila domček gruntovať, vetrať, vyvoňať , nanosiť vodu v bandaskách, nakúpila som sviečky, lampy a lampáše... Po mesiacoch a mesiacoch starkinej túžby po DOMOVE sa jej túžba konečne splnila. 14. augusta 2015 po strastiplnej ceste v sanitke, to doráňané, ubolené telo spočinulo v bieloskvúcej posteli. DOMA. Týmto končí prvá časť „príbehu“: Aké si bolo leto roku 2015. Končí tým, že sa vlastne tu a takto naplnili ZÁMERY dvoch duší. Tej starkinej, ktorá si želala prísť domov, do svojej „chalúpky perníkovej“, spať vo svojej posteli, neumrieť vo svete. A tej mojej , ktorá jej toto chcela umožniť, byť blízko, byť nablízku v posledných dňoch života... LEBO, príbeh pokračoval ďalej.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:13 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    CATWOMAN ( EVA.NOVAKOVA1@YAHOO.COM ): MOTYLI ROZHOVOR




    Do velkej miestnosti kde pracujem mi vcera vlietol krasny velky cierno-cerveny motyl a naraza aj dnes na okno v snahe dostat sa na slobodu. To okno je privysoko a ja tam hore nedociahnem. Nemam ho ako vyslobodit...Je mi jasne ze coskoro zahynie. Skusala som nanho mavat papierom, potom svetrom, aby odletel inam, lebo hned oproti na druhej strane su velke dvere, ktorymi by mohol vyletiet na balkon von. Len je strasne tvrdohlavy. Cim viac som pri nom mavala tym viac sa ani nepohol, naopak, zamrzol. Ked som odisla prec zase zacal bezradne narazat.
    Ak vnimam tuto situaciu ako metaforu, alebo zrkadlenie v suvislosti s tym sa objavuju otazky:
    Nakolko....
    .....sme stale zvieratom a na kolko uz clovekom, ktory ma schopnost mysliet a najst riesenie?
    .....citim sa viac ako motyl alebo zachranca?
    .....prijimam svoju bezmocnost a zufalstvo?
    .....sa dokazem rozlucit s pocitmi lutosti, kontroly?
    .....pustit to a nechat to tak, nech sa zivot deje sam?
    .....chcem pomoct druhym viac nez sebe?
    .....nechavam priestor inym, nech sa ucia na vlastnych rozhodnutiach?
    .....sa citim obmedzovana, nevidim ine vychodiska?
    .....mam chut uniknut a zabuchnut za motylom dvere, aby som nepocula jeho narazanie do skla.....?
    .....prijimam svoje okolie, realitu taku, aka prave je, aj ked sa mi nemusi pacit? Alebo vzdy potrebujem nejako zasiahnut zo strachu zo zmeny, ze nieco umrie, skonci.......

    Motyl na okne splnil svoju zivotnu ulohu. Jeho cas sa naplnil. No zivot sa nezastavil. Niekde na inom mieste dalej teraz vychadza z kukly novy motyl..TISICE motylov kazdy s jedinecnou ulohou......pre nas? To vie len Boh :) A ten dobre vie, kto, alebo co nas dokaze najlepsie oslovit....a prebudit.

    Nakolko teda prijimam zivotne zakonitosti?

    V pocitoch, ktore sa objavuju pri citani tohto odkazu najdes odpoved. Ja som tu svoju uz nasla. Vyplynula z mojich reakcii. Aj takto sa da nazerat na kazdodenne situacie.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:11 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    CATWOMAN ( EVA.NOVAKOVA1@YAHOO.COM ): ZRKADLO JEDNEHO ZIVOTA A SANCA VIAC MILOVAT
    Stretavate aj vy svoje zrkadla v zivote?
    Dnes mi prislo jedno s ktorym som stravila miesto 1 hodiny az 3. Bola som fascinovana. Videla som v tej osobe samu seba o 20 rokov neskor. Mala moje vysnivane povolanie a nebola stastna. Bala sa o svoju buducnost, trpela strachom z nedostatku, z pocitu svojej nedostatocnosti, z toho ze v jej veku sa uz neuplati na trhu prace. Bola to krasna, upravena zena s charizmou. Inteligentna s dobrymi sposobmi, citliva k ludom, s vybornymi komunikacnymi schopnostami, potrebou neustale dokazovat svoje schopnosti pred ostatnymi. Toto snazenie ju vycerpava. Vnutorne si neveri, ostava v krivde zo zleho zaobchadzania, v pyche. Mysel sa jej toci okolo prezitia. Mysli si, ze zivot ju doviedol k tomu, ze treba mat na prvom mieste peniaze, lebo bez nich sa zit neda. Comu veri, to sa jej deje a tak jej to zivot neustale ukazuje. Prinasa neuctu od druhych, sokove situacie, vyhadzov z prace s ponizujucim komentarom, umrtia najblizsich, strach z lekarov, ktori "zlyhali". Vyvolava to v nej strach zit a panicke zachvaty uzkosti. Pomylene hodnoty s peniazmi na prvom mieste, prezitim, potrebami ega a toho, ze sa nechce vzdat svojich presvedceni, predstav, je fascinujuce. Sledovat ako nechce pocut otazku, cim ju tie skusenosti obohatili, co ju ten clovek naucil alebo ake poucenie ma z tychto zazitkov? Co ju tym zivot uci?? Kde moze najst pocit bezpecia? V minulosti, pritomnom okamihu alebo buducnosti? Aj posledna otazka sa od nej odraza, tiez ju nepocuje - kvoli monologu jej vaznitela - mysle. Nakoniec si ju uvedomi a povie ze bezpecna je "minulost". Precitla som v uvedomeni, v akych inych rovinach vedomia ludia ziju a ako nemaju na taketo otazky (a uprimne odpovede) vo svojom vedomi dosah kvoli zmatenej, hyperaktivnej mysli, ktora produkuje dokola tie iste presvedcenia a vymyslene dramaticke pribehy plne utrpenia. Cim viac dramy, tym "lepsie". Nepocuju svoj vnutorny hlas a mudrost v nich, ktora vie, co je podstatne a o co v skutocnosti ide. Hlas, ktory vravi, ze ziadna drama v skutocnosti neexistuje. No ich myslienky pobehuju ako besne mysi v klietke. Nevsimaju si, co sa skutocne okolo nich prave TERAZ deje. Pritom v tej "klietke" sa prave TERAZ nachadza potrava a dokonca aj packa, ktorou si mozu otvorit dvere na slobodu. No ich vedomie je zablokovane, neprijima nic nove. Sedi predo mnou cista zatrpknutost v krasnom obale s opakujucimi sa vzorcami myslenia, spravania a presvedcenim ze ti, ktori jej tak velmi "ublizili" su chrapuni a nie ucitelia a ze takto to uz v zivote chodi, taka je "realita". Neustale hlada svetlo a uznanie mimo seba, nevidi a neveri, ze uz sama je tym svetlom. V momente, ako bola splodena. Smutne je, ze ja to svetlo v jej jasno zelenych ociach vidim, ona stale nie. Aj napriek tomu, ze je odo mna o par desiatok rokov starsia a za ten dlhy cas to svetlo stale v sebe nepocitila.....Ved je ako ja, dokonca starsia, skusenejsia, tak preco to nevidi?? Preco svoju hodnotu a prinos nevidi?
    Pre mna to znamena vyzvu este viac rozpoznavat pravdu o sebe, svete a viac precitit lasku k sebe. Lepsie ju vidiet a pocut, vnimat vsetkymi zmyslami a kazdy den dakovat za svoju bozsku podstatu, aby som videla len a len pravdu. Vo vsetkom. Dala som si zamer ju rozpoznavat a vesmir odpoveda. Prostrednictvom stretnutia s ludmi, orchidei na okne alebo inych "malickosti" osvetluje odpoved na moju otazku a sklada mozaiku sebalasky a lasky ku vsetkemu. Bez vynimky. Dakujem za dalsiu sancu, postupne vidiet samu seba taku aka naozaj som. Som velmi vdacna za stretnutie s touto pani. Citim obrovske DAKUJEM a som hlboko dojata.
    Hlboko dojata tym, ze som mala moznost vidiet svoju buducnost a zistit, ze vysnivane povolanie a dobra zivotna uroven neznamena stastie a naplnenie. Dakujem za tento zivy priklad, ktory mi ukazal, za cim by som sa hnala a do akeho stavu by ma to doviedlo. Ako velmi ovplyvnuju hodnoty cely nas zivot a udalosti v nom, ako dokazu znicit zdravie, vztahy. Vedomie, ze zmenou ich poradia dokazem usmernit ohromnu energiu, uzdravit sa. Aka dolezita je vedoma praca na sebe smerom k laske a spojeniu s druhymi. Lebo v tomto zivote na nicom inom nezalezi, iba na jednom - neustale milovat. Dospievam k tomuto poznaniu kazdy den. Chcete vediet co rozprava moja dusa, intuicia, moj vnutorny hlas? Je to asi takyto hovor. "Neustale sa ti prihovara vsetko okolo teba, aby ta naucilo viac a hlbsie milovat. Jasne slnko rano, rozkvinuta zahrada na okne, auto, ktore na teba caka. Vsetko, co nevie hovorit vravi: "Milujem ta." Dusa nepristupnych ludi okolo vravi: "Prosim, miluj ma, tak velmi tuzim po tom konecne citit lasku k sebe a zivotu, rovnako aj k tebe"...ale zatial to kvoli zablokovanemu vedomiu neviem..nauc ma to. Pripomen mi to, lebo som zabudol. Dusa cloveka, ktory do nas huci alebo sa povysuje vravi: Velmi mi na tebe zalezi, preto ti venujem tolko mojej energie a pozornosti len ta velmi, velmi prosim - miluj sa, zostan si verny. Trenujem ta, aby si konecne prestala verit klamstvam tvojej mysle o svojej nedostatocnosti, tomu, ze ti chcem zle. Inak trenovat neviem iba touto formou..Lebo taketo mam vedomie v tomto zivote. Velmi ma to mrzi. Si uzasna bytost, len si na to zabudla. Preto ti takto hlucne pripominam, aby si si spomenula, ze to svetlo mas v sebe, nie vonku. Prosim, miluj ma." Toto hovori vnutorna mudrost. Vsetky zivotne situacie sa tocia LEN okolo lasky. Vsetko ostatne su nase vymyslene domnienky a sebaklamy.
    Z lasky cerpame energiu a silu robit posilnujuce rozhodnutia na veci, ktore su pre nas urcene. Neplytvat ju na to co nas oslabuje - izolaciu a oddelenost. Je to vedome rozhodnutie na kazdy den. Prave teraz placem a kolegyna nechape...placem z tohto precitnutia...z tohto nahladu na buducnost, co by sa dialo, keby som na sebe nepracovala, ale zotrvala v podvedomych navykoch a sklonoch. Z radosti ze to este mozem zmenit, ze to uz menim. Takto mozem vidiet a citit viac nez predtym...Dakujem, ze som sa v tomto zivote vydala touto cestou. A vesmiru ze mi to bolo umoznene....ako aj vam...... Dakujem.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:10 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    CATWOMAN ( EVA.NOVAKOVA1@YAHOO.COM ): DOKONALOST A ORIGINALITA V NEDOKONALOSTI
    Posielam vám 2 krásne zážitky. Vnuknutie, aby som sa o to s vami podelila som dostala dnes ráno. Raňajšie slnko zakaždým svieti na moju mini záhradku na okne v byte. Mám tam už 3 orchidey. Táto bola prvou obyvateľkou parapety. Pri kúpe bola maličká s 1 výhonkom a párom kvetov. Po prihováraní sa k nej a komplimentoch aká je zlatá a akú mi robí radosť čoskoro vyrašila 2 nové výhonky. Symbolicky chcela potešiť jedným mňa a druhým môjho frajera, aby mal každý ten svoj:) Teraz je na oboch bohato obsypaná kvetmi. Ale to podstatné k téme - prekvapila ma 2ma odlišnými kvetmi od ostatných. Jeden vpredu je čisto biely bez fialového okvetia a druhému tiež chýba fialový okvetný lístok. Dnes ma pritom napadlo, aké je to originálne. Isto, podľa klasického myslenia to ževraj nie je dokonalé. No podľa božského to dokonalé je:) Ďakujem jej za každodennú pripomienku o tejto dokonalosti všetkého. Vás aj mňa samej. Všetkého, čo na prvý pohľad nevyzerá podľa akýchsi naučených šablón dobre, ale v skutočnosti je to milovania hodné.
    Druhý obrázok mi darovalo jedno 4 ročné dievčatko, ktoré som mala aj s inými deťmi vo výtvarnom krúžku v centre voľného času. Dochádzala som tam 5 mesiacov až som definitívne dozrela do štádia, kedy som sa rozhodla, že s tým končím. Skúsenosť to bola na nezaplatenie. Najcennejšia bola tá, že všetko mi vychádza, keď to pustím, uvoľním, prestanem bojovať. Keď prestanem lipnúť na svojich predstavách, ako by mal krúžok prebiehať, ako by sa tie deti mali podľa mňa správať. Liečilo ma to z pýchy a učilo pružnosti, tolerancii. Odvtedy, čo som bola rozhodnutá odísť kvôli "zlým" podmienkam a prestala sa snažiť to všetko zmeniť sa zrazu všetko zmenilo samé od seba. Deti boli zrazu ako anjeli. Pokojné, milé, úctivé. Podpis Aničky sme si natrénovali, keďže ešte nevie písať. Bolo pre mňa fascinujúce sledovať každú jej čiarku, ktorým smerom sa nakoniec vydá:) Výsledok prekvapivý a znova - originálny. Potom ma objala okolo nôh asi prvýkrát odkedy som s ňou mala ten krúžok a ja som ju pohladila po jemnučkých kučeravých vláskoch. Ďakujem jej za ten zážitok. Po dojednaní odchodu s vedúcou centra mi ostalo smutno až som mala slzy v očiach. Zistila som, že púšťanie je pre mňa citlivá téma. Čohokoľvek. Ak sa človek drží istoty, zvyku, svojich predstáv, prejaví sa to slabým krátkym výdychom, tráviacimi ťažkosťami.
    Riešim aj inú tému: neustále si pripomínam ako každý žije svoj sen (4 dohody). Každý vidí realitu svojím pohľadom. To, čo mi radia druhí, nemusí byť vhodné pre mňa samú. V tomto stále dostávam usilovných učiteľov, ktorí ma trénujú v tom, aby som konečne verila sebe samej bez ohľadu na reakcie okolia. Týka sa to aj mojich obrazov, ktoré samozrejme vyvolajú vždy nejakú odozvu. A tá býva rôzna. Často podľa naučených schém a nie srdca. Ale ja to cítim inak. Moje srdce mi hovorí, že to má byť presne takto a nie podľa rád druhých typu "nemala si tam dať toto, stráca to teraz hodnotu na trhu". Pre mňa to hodnotu má a bude mať. Lebo to bolo robené srdcom, intuíciou. Nie z rozumu. Takže posudzovanie a rozumné "rady" dostávam v hojnej miere často, najmä čo sa týka mojich plánov, môjho života, kariéry, mojej povahy. Štýl: Druhí najlepšie vedia, čo potrebujem a aká by som mala byť, čo som mohla spraviť inak. No je to priestor oddelenosti a to, že mám takýchto ľudí okolo seba hovorí o tom, ako ja sama pristupujem k sebe a k druhým. Som si toho vedomá. Ešte stále na to neviem zareagovať pohotovo, byť s tým OK, ale učím sa rešpektovaniu jedinečnosti seba aj druhých. Uvedomila som si, že v rozhovore namiesto automatického vzorca - popretie svojich pocitov (pretože by bolo slabosťou si pripustiť, že sa ma niečo dotklo) chcem ísť cestou autentickosti, odvahy a vyjadrovať na mieste dotyčnému, ako sa cítim. Bez ohľadu na to, že sa stanem zraniteľnou. Vždy je to lepšie ako sa tváriť, že sa nič nedeje, že je všetko OK, keď to cítim inak. Preto mám v zámerníčku od včera napísané: Vyjadrovať úprimne svoje pocity druhým.
    Ďakujem za maličkosti v každodennom živote, ktoré mi ukazujú milovania hodnú dokonalosť "nedokonalosti" a že láska k tejto "nedokonalosti" lieči a potom sa dejú zázraky. Ďakujem ♥

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:10 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    CATWOMAN ( EVA.NOVAKOVA1@YAHOO.COM ): PRIJÍMAM SVOJU CITLIVOSŤ, JEDINEČNOSŤ....
    Ahojte. Dnešná téma, ktorá sa vynorila v mojom (a už aj vo vašom živote) je potláčanie emócií, citlivosti. AKOU CESTOU SA PRÁVE TERAZ UBERÁTE? Cestou odvahy, alebo strachu? K sebe, alebo od seba? Uvedomila som si, aký je trend v spoločnosti, akou cestou sa uberá čoraz viac ľudí. Reklama ukazuje stále vysmiatych, spokojných ľudí...dnešná maska, ktorá sa nosí je byť úplne BEZ emócií, alebo aspoň byť bez tých negatívnych. Dôraz sa kladie na zovňajšok, čistotu, dokonalosť, ideál....Takisto sa pristupuje k našej psychike, k duši. V snahe byť dokonalý podľa NEJAKÉHO ideálu, vysnenej predstavy vlastnej dokonalosti (ako by sme mali vyzerať alebo sa cítiť v danej situácii, aký image prezentovať svetu) POTLÁČAME a umrtvujeme pre nás "nehodiace sa" emócie. Stávame sa kópiami, uniformovanými ľudskými robotmi s prevažne rovnakým výrazom v tvári, rovnako kŕčovitým úsmevom, rovnako zloženými rukami. Lenže emócie, to čo automaticky naskočí nemôžem len tak odhodiť do koša, ako v PC. Klientka mi vraví, mladá, krásna žena....že sa nechce pri filmoch rozplakať alebo že v strese sa jej začali strašne potiť ruky. Hanbí sa za to a chce byť "nad vecou". Chcela by to vnímať len tak akoby zdiaľky, BYŤ V POHODE. Z diaľky....od seba...odpojená. Povedala som jej, že odmieta samú seba, svoju citlivosť. Svoju prirodzenosť. Práve to krásne, čo je v nej. To je náš paradox. Z krásy môže ísť strach...panika. Unesiem toľko citu, toľko emócií naraz? Tlačia sa s takou istou silou, s akou sme ich roky potláčali a snažili sa ich zavrieť do tmavej pivnice nech ich nikto nevidí...Potom kdesi v nás deň čo deň hlodá sebapochybnosť, sebanenávisť za sebatýranie. Len sami kdesi v hĺbke vieme a tajíme pred celým svetom s dokonale namaľovanou tvárou, dokonale nalakovanými nechtami, alebo s vyžehleným limcom na košeli a pritesnou kravatou... že vlastne v pivnici držíme vyhladovaného zajatca. Je nám to ľúto ale sme zaseknutí v tom strachu, v tom automatizme potláčania...celé to vedie k tomu, že sa nechceme vidieť, počuť, no najlepšie vlastne nebyť....len byť takým nenápadným pozorovateľom. O divadlo nech sa starajú iní........Ak chcem prerušiť kruh sebaodmietania a pochybností o sebe, hľadania návodov, autorít (našich spasiteľov), rád na úspešný a šťastný život...jediné čo zostáva je VYKROČIŤ. Dávam si zámer, že každý deň spravím aspoň jeden krok po schodoch do pivnice....Áno, do tej temnoty. Že napriek strachu a klepaniu celého tela poviem niečo, čo nezvyknem...priamo pomenujem svoje pocity. Že napriek odporu a strachu objímem človeka, ktorého v skutočnosti ľúbim, mám rada. Že sa uzmierim s rodinou, začnem si vážiť, že vďaka nim som na tomto svete a začnem im prejavovať viac lásky a úcty. Že začnem komunikovať priamo a zo srdca. Použijem nové slová, na ktoré nie som zvyknutá. Že zareagujem inak, než obvykle automaticky. SMEROM K SEBE SAMÉMU. Smerom do pivnice. Napriek strachu rastie s každým ďalším schodom dole moja sebadôvera, moja radosť...emócie sú čoraz intenzívnejšie a hlbšie....krajšie. Začnem sa cítiť úplne inak. V súlade so sebou. A zrazu sa pristihnem, že som prestala hľadať návody, prestala som hľadať rady v rozhodovaní. Zrazu sa rozhodujem sama za seba v každej situácii. Prevzala som zodpovednosť za svoje zdravie, rozhodnutia, prejavenie svojich emócií ak to tak cítim, za svoje slová k druhým aj k sebe....Precítim pokoj, odľahčenie. A nekonečnú SLOBODU. Žijem svoj život a nie život okolia. Našla som svoj poklad v pivnici. SEBA SAMÚ a pokladnicu pestrých emócií. Teším sa z prijatia svojej citlivosti. Vďaka nej viem, že život nie je iba čiernobiely. Že sa nemám ako na začiatku iba zle alebo iba dobre...ale že UŽ JE TO LEPŠIE NEŽ PREDTÝM... ĎAKUJEM

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:08 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    NEFERET ( LUKI80@CENTRUM.SK ): MILUJTE SVOJU VNUTORNU RODINU
    ... a este jedno poznanie.

    vdaka zazitkovemu seminari a sile nasho kruhu som spoznala a prijala mojho vnutorneho muza. Bolo to uzasne spojenie - najskor s mojimi dvoma vnutornymi zenami - archetypom knazky (ako liecivy a materinsky aspekt) a amazonky (ako aktivny a ochranitelsky aspekt). So svojimi dvoma vnutornymi zenami som sa skamaratila uz na druhom stupni ale akosi ten chlap sa nejako nechcel objavit. Dnes uz chapem, ze ani nemohol, lebo moje vnutorne zeny mu nedali priestor. A tak prave na tomto seminari sme si ho pekne pozvali k sebe. A pocity: nuz amazonke sa ulavilo, ze sa moze podelit a nie si vsetko "sama odmakat", knazke improvizovalo, ze je tu zrazu niekto, kto ju obdivuje a chce si ju "ofukovat" a vnutorny chlap? Tak ten sa tesil najviac, lebo konecne mal svoje miesto v ramci svojej vnutornej rodiny. Zaujimave bolo pre mna tiez poznanie, ze on je prave ten, co ma ma naucit a vediet k: rozvaha, pokoj a trpezlivost - alebo inak povedane - najskor v pokoji zvaz svoju sucasnu situaciu a moznosti, potom to este zo dva krat predychaj a az potom konaj :o)

    Vladko nam vzdy hovoril ze v spojeni je sila a jeho plodom je radost - az teraz som mala tu moznost to naplno precitit a bolo to uzasne - ta sila, laska, radost, sunalezitost a ano aj prival sexualnej a tvorivej energie - az teraz som uplna cela sama sebou so svojou stastnou vnutornou rodinou, ktora si navzajom prejavuje uctu, kde kadzy clen vie kde je jeho miesto a ze je milovany. Vnutorne dieta - tak to sa nemusi niekde v strachu krcit ale vie, ze moze vsetko nechat na svojich dospelych - takze naozaj SPOLU v SPAJANI a vo vzajomnej UCTE rastieme a mozeme byt statni :o)



    DAKUJEM a dnes sa uz aj TESIM so zivota :o)



    Lubka

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:08 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    NEFERET ( LUKI80@CENTRUM.SK ): NAVRAT DOMOV
    Ahojte,

    rada by som zdielala so vstekymi co som zazila a citila na poslednom seminari s Vladkom v krasnej prirode Lesnej Zahrady.

    Na etikoterapiu ma priviedli napate vztahy - najskor v praconej a neskor aj v rodinnom kruhu. A najma vdaka tymto narusenym vztahom som zistila, ze nemozem riesit inych ani ich menit ale len seba a svoje postoje.

    Najskor to bola cesta narocna, lebo ved kto by si tak lahko priznal ze vsetko co sa mi deje je vlastne dosledok mojich vlastnych cinov? A ktomu cela ta skala emocii - od neochoty priznat si, po potlacanie, unik az habnu a smutok, hnev....

    Co mi ale najviac pomohlo? Uvedomit si, ze v poznani je uzasna sila slobody a zaroven zodpovednosti. Ze to kde som dnes je DNES a zajtra znamena, ze mozem rozvijat svoj potencial a zistit ze som sucastou uzastnej, laskavej a milujucej tvorivej sily vesmiru, spojena so vsetkym.

    Najtahsie bolo uvedomit si - a to sa mi prave stalo na poslednom seminari - aka hlboka bola moja sebanenavist - kotuha jedna mala, schovana za ruskom bezmocnosti (a prave v tychto konkretnych situaciach som si uvedomila tu zlost a chut si "nafackovat" ked uz som nemohla inemu, resp. nic ine) a navonok prejavovana strachmi za maskou potlacania alebo ako som si to sama nazvala "zamrznutia" kedy som nevidela ani obraz ani zvuk. Aka to carovna technika "hoponono" a "ukoncovania" - vdaka jednej cistite srdiceko a vdaka druhej mentalne a prip. az korenove vzorce a zrazu uprostred toho vsetkeho zistite, ze svetlo nebyva len na konci tunela ale v nas samych, len ho staci najst a opat rozsvietit, aby sme sa ocitli znovu doma a zaroven objavili ten uzas, ze sme vlastne nikdy ani neodisli :o)

    A najnovsia skusenost, opat ako inak v pracovnej oblasti - ked som citila zaciatok napatia medzi mnou a novou kolegynkou v novej praci - namiesto toho, aby som sa hnevala alebo opat zacala sebatrestat - uvedomila som si, ze mi opat ukazuje: "tak ako si na tom so seba laskou?" a opat ponorenie do seba - a odpustanie a ukoncovanie najskor s nou a potom aj so sebou a s nami oboma. Vdaka nej som si jasne uvedomila co som mohla spravit inak a zaroven preco jednala tak ako jednala - to bolo potom velmi lahke ukoncovanie a najma citit k nej velku lasku a vdacnost - za to poznanie a opatovnu inventuru seba samej. Hoponono uz nie je pre mna len "slova" ale sposob ako sa s inymi aj sam so sebou spajat a prostriedok ako vdaka tomuto spojeniu citit lasku a prival tepla - p.s. na druhy den sa ospravedlnila aj ona mne a to napatie sa uvolnilo :o)

    A vdaka ukoncovaniu som danu lekciu pochopila a s laskou nechala odist :o) a samozrejme uz aj pokonej bez vycitiek ci viny mohla ist spinkat.

    Etikoterapia a jej techniky su uzasnou mapou, vdaka ktorej mozem objavovat svoj vlastny bohaty vnutorny svet a zaroven vsetky farby a vone ostatnych - dakujem.

    DAKUJEM sebe, Vladkovi aj vsetkym, s ktorymi som mohla toto moje uzasne poznanie zdielat. NAMASTE



    Lubka

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:07 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANKA21 ( JANKA.KUSNIROVA21@GMAIL.COM ): UHOL POHLADU
    Ahojte rada, by som s vami zdielala clanok ktory som napisala do jedneho casopisu.. Je to taky moj uhol pohladu na niektore veci, postoje, myslienky a som vdacna, ze som dostala moznost takto zdielat moje pocity a postoje o Etikoterapii ci Waldorfskej pedagogike s ludmi cez casopis ci tu a teraz cez advaitu. Prajem Vam krasny slnecny dnicek ...





    RODINA A ZDRAVIE



    ETIKOTERAPIA 1)



    KĽÚČ K ZDRAVIU JE V NÁS







    Etikoterapia je už niekoľko rokov súčasťou môjho života a to aj vďaka mojej milovanej maminke, ktorá mi odporučila prednášku o etikoterapii. Prednáška ma nadchla a vnútorne som cítila, že toto je smer, ktorým sa mám vybrať. Článkov o etikoterapii je v súčasnosti mnoho, preto som sa rozhodla chodiť do školy etikoterapie, ktorú vedie Vladimír Červenák. Prešla som rôznymi kurzami či školami, no kurz etikoterapie mi ukázal cestu, i keď neľahkú, k tomu aby som našla vnútorný pokoj, spokojnosť, teda ako duševné, tak i fyzické zdravie. Táto liečebná metóda mi otvorila nielen oči, cestu životom, ale aj dušu.







    Etikoterapia sa zaoberá pocitmi, emóciami, ktoré človek v sebe má. Je to cesta poznávania seba samého. Prostredníctvom etikoterapie sa pozeráme na človeka ako celok – telo, duša a duch. Ak ste už o etikoterapii niečo čítali alebo sa jej venujete, potom viete, že jej základom je rozpoznanie skutočnosti, ako to „v sebe máme“, ako reagujeme emotívne na svet a ľudí okolo seba. Dobre vieme, že emócie môžu byť nielen zdraviu prospešné, ale i také, ktoré zdravie oslabujú. Niektorí ich zjednodušene označujú aj ako dobré alebo zlé emócie, no ja som sa naučila i cez cestu Toltékov, že veci jednoducho sú a netreba ich rozlišovať, či dávať im nálepku čierneho alebo bieleho. Nesúdim ich, či sú dobré či zlé, správne či nesprávne – jednoducho sú a dejú sa – a my môžeme len prísť na to, prečo sa nám dejú, čo nás majú naučiť, či čím sme si ich k sebe pritiahli.







    AK OCHORIE DUŠA, OCHORIE AJ TELO



    ● Zdravie podporujúce myšlienky: láska, šťastie, radosť, pokoj, odpustenie, úcta, rešpekt, vďačnosť, prajnosť, dôvera...



    ● Zdravie poškodzujúce myšlienky: hnev, agresivita, nenávisť, pohŕdanie, krivda, ľútosť, pýcha, ignorácia, závisť, strach...



    Ak niektorý z týchto (a nielen z týchto) pocitov ľudia „vpustia do svojho vnútra“, tak by si potom mali uvedomiť, že za všetky následky, ktoré z toho vyplynú, musia niesť zodpovednosť. Už Sokrates povedal, že telo je iba obalom duše. Ak ochorie duša, ochorie aj telo.



    Skoro všetky choroby ktoré poznáme, vznikajú, keď sa nabúra ľudská duša. Lebo duša a telo sú navzájom prepojené ako celý vesmír. Všetko tvorí jednotu. Keď si človek uvedomí, že nie je oddelený od celku, ľahšie pochopí i situácie, do ktorých sa dostáva, ako aj to, že tvorcom svojho života je on sám. Každý sme vo svojom živote scenáristom, režisérom a zároveň hercom. Najdôležitejšie je, že hlavnou postavou vo svojom živote sme my sami. Nie sú to naši rodičia či súrodenci, partneri, kamaráti. Sme to my sami, lebo tieto všetky roly máme v sebe.



    Ak pochopíme túto skutočnosť, potom už nebudeme hádzať zodpovednosť na druhú osobu (napr. keď pôjdeme k lekárovi s očakávaním, že nás vylieči bez nášho pričinenia). Bez toho, aby sme sa zastavili a zamysleli sa nad tým, čo môže byť príčinou nášho zhoršeného zdravotného stavu nie je možné úplné vyliečenie. Lekár je ten, kto vie, ako funguje telo. No momentálne sa len veľmi málo lekárov zaoberá tým, ako funguje duša i telo ako celok. Už aj u nás a v Čechách sa však nájdu lekári ako napríklad MUDr. Ivan Rusnák a MUDr. Jan Hnízdil, ktorí sa na človeka pozerajú ako na celok.



    Pomôžem si jedným vtipom, ktorý by som rada uviedla ako krásny príklad. Chlapec príde spolu s mamičkou k lekárovi s tým, že ho bolí brucho. Lekár mu dá nejaké tabletky a povie, že keby bolesť neprešla, nech príde na kontrolu. Po týždni príde mamička s dieťaťom opäť k lekárovi s tým, že ho neustále bolí brucho. A tak lekár dieťaťu predpíše sirup. Keby sa to však nezlepšilo, bude musieť zostať v nemocnici na pozorovanie. V ten deň ide dieťa k babke a hovorí jej: „Starká, každý deň ma bolí brucho.“ A stará mama sa ho pýta: „A bolí ťa hneď od rána, ako vstaneš alebo po jedle? Kedy tá bolesť začína?“ Vnuk jej odpovedá: „Hneď ako ma môj brat do neho celou silou každé ráno udrie.“ Na tomto jednoduchom vtipe môžeme poukázať, že treba hľadať príčinu nielen vo vonkajších príznakoch, ale treba ísť hlbšie do svojho vnútra. A etikoterapia ide ešte hlbšie. Zistili sme, že bolesť brucha začína po údere do brucha, no treba ešte zistiť, prečo. Prečo brat svojho brata každé ráno búcha do brucha. Aké sú tam emócie, pohnútky...



    Naše telo nie je len to, čo vidíme, či vieme ohmatať: je to i duša, v ktorej sa skrývajú emócie, pocity a city, ktoré naše telo ovplyvňujú. Predstavte si auto. V aute sú na ovládacom panely rôzne kontrolky, ktoré sa rozsvietia iba vtedy, keď riadne nepracuje niektorá dôležitá súčiastka či funkcia v automobile. Keď sa rozsvieti kontrolka počas jazdy, určite nás to nepoteší a považujeme tento signál za výzvu na zastavenie, sme znepokojení. Bolo by však detinské hnevať sa na kontrolku, že sa rozsvietila, lebo tá nás len upozorňuje na poruchu v aute, ktorú by sme si asi s najväčšou pravdepodobnosťou nevšimli – napríklad, ak by signalizovala práve poruchu v tej časti automobilu, do ktorej nevidíme. Tým, že sa nám kontrolka rozsvietila, dala nám podnet na to, aby sme navštívili automechanika, ktorý môže zistiť príčinu jej rozsvietenia, odstrániť ju a my budeme môcť spokojne jazdiť ďalej s autom, ktoré je v poriadku. Ak by si však automechanik chcel uľahčiť prácu a nehľadal by príčinu poruchy, jednoducho by kontrolku vybral, tiež by sme mohli jazdiť ďalej, no iba dovtedy, pokiaľ by sa nám auto nepokazilo. To, čo v aute predstavuje kontrolka – v ľudskom tele znázorňujú rôzne symptómy. Už od Hippokratovej školskej medicíny sa nás školská medicína snaží presvedčiť o tom, že symptóm je viac-menej len náhodná udalosť. Rieši momentálne len rozsvietenie kontrolky, nie príčinu, prečo sa rozsvietila. A tak, keď odstránime svietiacu kontrolku, neodstránime príčinu jej rozsvietenia.







    VŠETKO SO VŠETKÝM SÚVISÍ



    Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo. A toto je základ etikoterapie – aspoň ja to tak vnímam.



    I podľa čínskej medicíny všetko so všetkým súvisí. Orgány sú prepojené a aj emócie sú prepojené s orgánmi. Napríklad cez meridián hrubého čreva nás môže bolieť rameno. Pôjdeme k lekárovi s bolesťou ramena a on nám pichne injekciu, tým sa otupí bolesť, ktorá je rečou tela, ale hlavný problém sa tým nevyriešil. Umlčíme prejav tela a skôr či neskôr sa bolesť ramena môže prejaviť ako ochorenie inej časti tela, iného orgánu. (Podľa teórie piatich elementov hrubé črevo vyživuje obličky a jeho párový orgán, močový mechúr.)



    Obličky sa energeticky najčastejšie oslabia neusporiadanými medziľudskými vzťahmi. Nejde vždy o to, či ste s niekým pohádaný. Ide o to, koho si „nosíme“ v sebe, koho nemôžeme spracovať, kto nám vadí. Nevyrovnaný medziľudský vzťah zapríčiňuje vnútornú agresiu, a to spôsobuje nadprodukcii adrenalínu, ktorý sa usadzuje v obličkách. Z toho vznikajú obličkové kamene. To ale pokračuje cez meridián obličiek – opúchajú členky alebo je problém s dýchaním, bolesťou za hrudnou kosťou.



    Ak máme takto oslabené obličky a do toho sa stretneme s bacilom, podľahneme infekcii. Normálne sme schopní spracovať kdečo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan zvonku a dostaneme napríklad chrípku.



    Samozrejme sa to nedá len tak ľahko a jednoducho špecifikovať, prečo ma niekto hoci len nádchu. U každého z nás môže napríklad nádcha poukázať na niečo iné, čo nemá v sebe vyrovnané. O nádche sa hovorí i to, že sú to nevyplakané slzy – ak vám tečie z nosa a neviete to zastaviť. Ale nádchu môžeme mať i takú, že nám z nosa nekvapká a nevieme dýchať. Vtedy nedokážeme ani cítiť vôňu, pachy. Tu sa môžeme sami seba opýtať, čo v našom živote nemôžeme už ani cítiť alebo koho? Ktorú situáciu? A, samozrejme, ďalej a ďalej sa pýtať a zisťovať vo svojom vnútri príčiny a vidieť i následky, ktoré nám spôsobili vonkajšie postoje.



    Ja som vďaka etikoterapii zvládla rôzne príznaky chorôb, rôzne choroby počas tehotenstva. Tehotenstvo som nemala ľahké a s odstupom času viem aj prečo. Mala som nábeh na tehotenskú cukrovku a doktorka mi chcela predpísať tabletky. Vždy som pri zdravotných ťažkostiach poprosila lekára, nech mi dá aspoň mesiac – dva na pozorovanie a ak sa mi nepodarí zvládnuť to bez tabletiek, potom sa môžeme poradiť o prípadnej liečbe. Po dvoch mesiacoch som mala krásne výsledky krvi. Vďaka etikoterapii som vedela rozpoznať emócie a postoje, ktoré mi zasvietili kontrolku: cukrovka.



    Moja mama mala celý život problémy s anémiou a vďaka etikoterapii, bez užívania akýchkoľvek liekov, sa jej hodnoty upravili. Tiež často trpela bolesťou hlavy či chrbtice. Zmenila svoj spôsob života, postoje a hlava ju prestala bolieť.







    BOĽAVÉ NÁSLEDKY POHODLNÉHO ŽIVOTA



    Minulý rok som v jednom hoteli masírovala lekárov, ktorí tam mali konferenciu. Bola som milo prekvapená, že asi 80 percent z nich mi potvrdilo, že každá choroba i rakovina má pôvod v psychike. 90 percent psychika a 10 percent životospráva – bol záverečný verdikt lekárov z mojich rozhovorov s nimi pri masážach.



    Veľmi ma potešilo, že i lekári, aj keď nie ešte všetci, si uvedomujú, že psychika má veľký vplyv na zdravie. A tu vám tabletky nepomôžu. Tabletky vám chorobu pozastavia, na chvíľu vám uľavia, no ak nebudete riešiť príčinu ochorenia, vráti sa späť v tej istej podobe alebo v inej. Viem, že je uponáhľaná doba, doba, keď preferujeme čo najväčšie pohodlie. Najlepšie je dostať všetko na tanieri, veď načo variť. Načo chodiť do hôr, venovať sa deťom, keď sú počítače, načo im čítať knihy keď sú televízory... No ak chceme takto žiť, musíme niesť za takýto život aj následky. Keď nám nevyhovuje partner, vymeníme ho. Nevyhovuje nám práca, zmeníme ju. Dieťa upokojíme rozprávkami či množstvom hračiek... a zodpovednosť prenášame na druhých. Nehľadáme v sebe a očakávame, že to, čo si my pokazíme niekto iný opraví.



    Doma mám krásne, zdravé dieťa, ktoré si veľmi vážim a milujem ho. A pri každom náznaku jeho choroby hľadám možné príčiny v prvom rade v sebe. Dieťa je veľmi úzko späté s matkou. Najmenšie deti ešte nemajú vyvinuté emócie, ako sú nenávisť, závisť, krivda, pochopenie... Organizmus im z tohto pohľadu oslabujú predovšetkým matka a otec. (Samozrejme, toto neplatí u detí, ktoré sú staršie, napríklad 5 až 6 rokov. Môj syn bude mať ešte len dva roky.) Pri starších deťoch si treba uvedomiť, že len odzrkadľujú správanie rodičov a najbližšieho okolia. Deti sa učia správaniu od rodičov, kopírujú ich postoje, ich zmýšľanie a napodobňujú aj emocionálne postoje rodičov. Je veľmi dôležité si toto uvedomiť, pretože detstvo ovplyvňuje i ďalší život detí. Pri mnohých sedeniach s klientmi sme riešili práve detstvo, krivdy z detstva, bolesti, očakávania, rôzne postoje, ktoré prebrali od rodičov či starých rodičov. Poznáte napríklad vyjadrenia typu: Chlapi neplačú... alebo Keď budeš jesť sladké, priberieš... či Keď nebudeš dobrý a nebudeš robiť to, čo ti povieme, nikto ťa nebude mať rád. I tieto pre nás možno frázy ovplyvňujú aj naše životy, postoje a naše konania, ktoré zas ovplyvňujú naše zdravie či životné situácie, ktoré sa nám v živote dejú.



    Jana Kušnírová

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:07 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    IVKA299: HESLO NA ŽIVOT
    V piatok som sa balila na etikoterapiu. Ešte pred odchodom bolo treba stihnúť pár vecí, okrem iného nastaviť preinštalovaný počítač. Išlo to celkom rýchlo. Taaaak a ešte nové heslo. Hodila som do počítača staré známe číselká, ktoré vždy používam. Zrazu som sa zarazila. Veď keď to heslo budem používať každý deň, nech je to niečo, čo má pre mňa význam, taký malý osobný odkaz, osobná mantra. A hneď mi aj napadlo, čo tam dám. Zapíšem si to? Nieeee. Veď to je predsa jasné. Toto v živote predsa chcem. Je to pre mňa dôležité. Naťukala som si svoju novú osobnú mantru a spokojná sama so sebou som vypla počítač, zbalila si veci a odcestovala na víkend s etikoterapiou. Dnes je pondelok. Od 6:00 ráno som sa snažila dostať do svojho počítača. Najprv som len chaoticky ťukala slová, ale počítač tvrdošijne odmietal každé jedno. Potom som si ich začala písať, nech neopakujem stále tie isté. Výsledok rovnaký. Boooože. Čo to bolo???? Veď som si hovorila, že to je niečo pre mňa dôležité. To, čo v živote chcem. ??? Dám si sprchu, pustím hudbu... nech trochu odľahčím hlavu, zmením myšlienky, uvoľním sa...potom znovu ťukám heslá... nič. V duchu prosím o pomoc anjelov, zvažujem, či zavolám nejakého technického experta ... Ale veď ja na to prídem. Tá absurdnosť situácie. Znovu a znovu ťukám do počítača ďalšie slová, hľadám svoje heslo na život, svoju tak dôležitú mantru... Čo to len bolo, čo to od toho života chcem?!! Zabudla som.... Začínam sa smiať nad týmto všetkým. Nad touto lekciou od života, ktorá mi ukazuje, akú malú váhu prikladám svojim zámerom a svojim slovám. Tak takouto hrou s heslom do počítača ma život znovu dostáva do rovnováhy, stavia oboma nohami na zem a ukazuje mi samú seba v skutočnom svetle. Smejem sa. A znova skúšam ďalšie heslo. Len tak, bez rozmýšľania. Rovnováha. Už ani nečakám, či obrazovka počítača naskočí a rozmýšľam nad ďalším svojim veľkolepým cieľom v živote, ktorý sa ale zmenil na prázdne, zabudnuté slovo. Zrazu sa čierna obrazovka zmení na známy desktop s ikonami... Huráááááá! Ešte stále tomu neverím. Takže takto to je. Rovnováha..... Zrazu to všetko dostáva zmysel. Až teraz si uvedomujem skutočnú váhu toho slova, čo je za ním a čo práve tá nerovnováha, v ktorej žijem, u mňa spôsobila. Ďakujem ti život, za túto krásnu lekciu. Spomeniem si odteraz na ňu vždy, keď budem na klávesnici vyťukávať svoju osobnú mantru. Jej význam som si dnes skutočne uvedomila a veci mi docvakli, aj vďaka škole etikoterapie. Rastieme spolu. Ďakujem.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:06 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ZUZSU ( ZSUCHOVA@GMAIL.COM ): UKONČOVANIE
    Ahojte, rada by som sa vami niečo pozdieľala. Chodím do etiko skupiny aj raz do týždňa. Predtým som celý mesiac vynechala kvôli rôznym okolnostiam. Dokonca jeden krat som na etiko uplne zabudla. Už niekoľkto týždňov mám doma ťažke obdobie, rozumejte nedorozumenia s partnerom. Minulý vikend som bola taká zufalá, že som od VladiMíra, chcela individuálne sedenie. Mala som stav, kedy som sa na striedačku šialene rehotala, plakala a pritom mi ústa krivilo do grimasy. Nešlo to zastaviť 2 hodiny. VladiMír mi navrhol, aby som to tom porozpravala v skupine ak budem chcieť. Nabrala som odvahu a spravila som to. Chcem srdečne poďakovať kruhu, že ma vypočul. Prišli sme veľmi k dôležitému záveru: Ak niekto o tebe hovorí aký si, je to len jeho obraz o tebe. Okrem toho som zistila, že mnohé veci, ktoré sa mi dejú majú príčinu v mojej sebanenávisti, ktorá má veľa podôb napr. sebaspochybňovanie, sebaobviňovanie, sebaľutosť. Ďalšie uvedomenie bolo, že to učím svoju dcéru (5) a ona sa naozaj sebaspochybňuje. Tiež som si uvedomila, že ak mi môj muž priznal resp. vykričal, že je plný nenávisti a zlosti je tiež moje zrkadlo. VladiMír mi navrhol, aby som robila ukončenie sebanenávisti a sebaspochybňovania vždy večer pred spaním spolu s dcérkou. Dnes som to s ňou urobila. Povedala som jej, že som si všimla, že sa spochybňuje, a že za tým je sebanenávisť. Pri mojich slovách veľmi spozornela a pozerala mi do očí. Navrhla som jej, že si to spolu ukončíme, lebo tieto emócie mám aj ja. Chytila som ju za rúčky a povedala našu zázračnú ukončovaciu formulku. Stisla mi ruky zavrela oči a rozplakala sa a ja som porozumela ešte viac. Naskočilo mi hneď Ho´oponopono, aj sme si ho spolu urobili. Potom som vedľa nej ležala na zemi, kým nezaspala urobila som si v duchu ešte s ňou CUNA a ukončovala som rad radom: vyššie spomenuté emócie a tiež ešte Ho´oponopono sama so sebou, s mužom aj CUNA s mužom. Potom mi prišlo vnuknutie, že keď vyjdem z jej izby opýtam sa muža, či chce ukončiť nenávisť a zlosť, ktorú má v sebe. Najprv mi odvrkol, že celé to je o mne a ja si to najprv musím ukončiť. Tak vravím, že pracujem na tom, a že keď si to rozmyslí som tu a môžeme to spolu ukončit. Prešiel sa ku chladničke, potom sa otočil, pozeral na mňa a spolu sme ukončili jeho zlosť a nenávisť. Potom som mu povedala, že ak by mal potrebu ukončovať, som tu. Namaste.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:06 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    BOŽKA: ABY ŠŤASTNÉ A VESELÉ BOLI ŠŤASTNÉ A VESELÉ....
    Krásne...

    Dovoľ mi, Vladko pripojiť moje vyznanie. Pre mňa osobne sú Vianoce tiež bytostne spojené s Tichom. Moje prvé silné spomienky z detstva sa nesú presne v tomto duchu. Na dedine ešte po celý štedrý deň vládol ruch, bolo treba všetko pripraviť, nielen pre ľudí, ale aj pre dobytok a hydinu. S príchodom večera sa život akoby spomaľoval a až keď mama odložila zásteru a vyumývaná a čisto oblečená prišla za nami netrpezlivými ku stolu začal sa predvečer Vianoc. Lampa sa zhasla, zostala len blikotajúca sviečka a ticho. Otcova modlitba. Spoločná večera. Pokoj. Rozdali sa darčeky, najčastejšie knihy. Do večerného ticha znela otcova každovečerná spievaná modlitba pred spaním. Ticho. Ešte aj kvapky vody stíchli a padali potichučky na zem v snehových chumáčikoch. Preto k Vianociam neodmysliteľne patrí sneh. Tichá noc pred najväčším sviatkom roka. Ráno len najnevyhnutnejšie úkony okolo gazdovstva. Sviatočné oblečenie do kostola. Žiadna práca, ani len vyšívanie, iba veľa, veľa piesní na slávu Bohu. Na slávu Ježišovi, ktorý sa narodil, aby nás naučil žiť. Takto sú uložené Vianoce v mojom srdci. Život mi priniesol poznanie, ktoré toto všetko potvrdilo. Ježiš sa narodil, aby nás naučil žiť, nie aby zomrel - za naše hriechy? Prečítala som veľa kníh a nakoniec zistila, že všetko nájdem v novom zákone z úst Ježiša jednou vetou zhrnuté. Môj milovaný etikoterapeut. Milujem ticho Vianoc, v ktorom je prítomný On, oslávenec. Nie sú podstatné umyté okná, nie sú podstatné darčeky. Sú to drobnosti, ktoré dopĺňajú moju radosť, ktorú som v živote našla až keď som sa Jeho radami nechala viesť .Učí ma byť tichý a pokorný srdcom. Učí ma milovať a odpúšťať. A nemá to so mnou ľahké, ja viem, ale verím, že sa ešte veľa naučím. Ďakujem, učiteľ môj. Božka

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:06 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    MARIANA ( MARIANA.VAN23@GMAIL.COM ): PRIJATIE A SILA KOLEKTÍVU




    Počas meditácie zameranej na 3. čakru sa vo mne niečo vzoprelo a začalo kričať „Nie, nie, ja to nechcem. Prečo ma nútite. Nie, nechajte ma, nenúťte ma. Nie!“ Začala som pozorovať tú negatívnu energiu a v tom sa predo mnou objavil môj brat, s ktorým som mala počas puberty napätý vzťah. Po vydaji som sa s ním stretávala len počas rodinných stretnutí. Asi pred 10 rokmi sa mi objavil záblesk jedného zo životov, v ktorom som bola v partnerskom vzťahu s dušou, ktorá je v súčasnosti mojím bratom. Potom neskôr sa mi objavovali určité fragmenty ťažkej energie z toho života. Preto, keď sa mi objavil v meditácii, začala som spôsobom, ktorý som sa naučila na etikoterapii ukončovať tento vzťah a v závere som poďakovala duši, ktorá je v súčasnosti v roli môjho brata, že mi umožnila prežiť ten život taký aký bol. Taktiež som poďakovala Božstvu za možnosť nadobúdať tieto skúsenosti. Ukončením a poďakovaním som cítila ako sa začína ťažká energia rozplývať a ako vo vnútri mňa, vo vnútornom priestore sa niečo začína rozširovať. Cítila som ako rastiem a rozpínam sa. Všetko sa začalo strácať - obrazy, telo, emócie, zážitky, myšlienky ... Cítila som, že som priestor, nekonečný bezhraničný, bez ničoho. Len som. Nekonečno, bez hraníc. Ako keby som bola nekonečným Vesmírom. Tento pocit začal uvoľnením odporu voči zážitku, ktorý sa odohral v minulosti a ktorý vo mne pretrvával. Prijatím skúsenosti, ktorú často označujeme, nálepkujeme "negatívnou", sa rozplynula vo mne energia, ktorá ma blokovala. Aj táto skúsenosť potvrdila moje poznanie, že neexistuje dobro a zlo. Existuje len skúsenosť.Bytie také aké je. Bez nálepok a označovania na dobré a zlé. Viem, že všetko, čo mi príde na ceste poznania je také aké je a ja to mám prijať. Pochopila som na tomto prežitku, resp. opätovne sa mi potvrdilo, že mám nechať niektoré záležitosti plynúť tak ako idú, pretože v počiatkoch sebapoznávania a podstaty vnútorných javov, som mala tendenciu urýchľovania. Prejavovala sa vo mne pýcha vo forme netrpezlivosti. Taktiež sa mi opätovne potvrdilo, akú má moc sila kolektívu, lebo práve tá mi pomohla počas meditácie vytiahnuť ťažkú energiu, ktorá vo mne pretrvávala. Tento zážitok potvrdil správnosť môjho rozhodnutia navštevovať školu etikoterapie. Ďakujem Ti Vladko a ďakujem celému kolektívu. Mariana

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:05 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    BOBO ( ANDREJBOBAK@GMAIL.COM ): CESTA K SEBAPOZNANIU :) - POKRAČOVANIE
    najskôr sa veľmi silno ozval starý vzorec nasratosti, nepochopenia a hnevu (išlo to od brucha smerom k hrdlu a hlave), že čo tým myslí, že to musí vziať, že dala prednosť mobilu predo mnou, že nie som dôležitý a podobne....a VTEDY TO PRIŠLO, zámer a nový vzorec prevzal taktovku a automaticky ukončil hnev a agresivitu a prišla láska, pochopenie a vďačnosť a že ja sa môžem rozhodnúť ako odídem na celý víkend ( či v hneve, alebo v láske) a rozhodol som sa odísť v láske a tak som dal Katke krásnu pusu počas hovoru a rozlúčil sa zamávaním a ešte jednou pusou poslanou odo dverí a odišiel som. Bol som plný energie a radosti (vôbec som necítil hnev a nasratosť) a vedel som, že Katka cíti odo mňa obrovskú podporu a toto je správny postoj...a takto to má byť....a takto to chcem....



    Chcel by som sa aj týmto príbehom POĎAKOVAŤ všetkým, ktorý idú s nami touto prekrásnou cestou sebapoznávania.... ĎAKUJEM .....

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:05 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    BOBO ( ANDREJBOBAK@GMAIL.COM ): CESTA K SEBAPOZNANIU :)
    Od kedy sa mi do života dostala informácia, že nikto a nič nemá a ani nemôže mať vplyv na to ako sa cítim, že nikto a nič na svete nemá tú moc ovplyvniť to ako v danej chvíli konám, že za všetko som si v živote zodpovedný ja sám a že iba ja rozhodujem ako sa v danej chvíli cítim, resp. čo cítim a ako sa rozhodnem konať...., som to začal pozorovať a skúmať....videl a zažil som veľa situácií za ten čas kedy som sa na to sústredil (dal som si zámer, že to chcem vo svojom živote vidieť, kedy sa to deje mne aj ostatným, aby som to mohol čo najviac rozpoznať) a zrazu som videl ako vo mne funguje presne ten program, že veľmi jednoducho bolo moje cítenie a správanie ovplyvnené druhými, a že tým pádom mali nado mnou obrovskú moc (to nie je sranda, však keď si uvedomíte, že ostatní vás vedia vyviesť z miery, v okamihu zmeniť vašu super náladu na nahnevanosť a agresivitu, to je predsa veľká moc nad vami samotnými....). A tak som si uvedomil, že toto nechcem....a teraz ešte bolo treba nájsť, že keď už viem, čo nechcem, čo vlastne chcem a správne to povedať a sformulovať si zámer (pomohol Vladko a knižka od Sinelnikova „Sila zámeru“) a tak sa stalo. Zároveň sme sa práve v tom čase učili ukončovať a učiť sa byť v celistvosti – takže som ukončoval a ukončoval a ukončoval a stále pozoroval a bol bdelý (ďakujem Roman za úžasný dar – úžasnú knižku od Anthonyho de Mella „Bdelosť“, ktorá prišla v úplne správnej chvíli a zadarmo...pred pár rokmi by som tomu absolútne neveril, ale teraz verím a viem, že všetko je presne tak ako má byť- ĎAKUJEM) na všetky možné situácie, ktoré mi život prinášal a dával do daru, aby som mohol otestovať svoje postoje, a či zámer funguje a ako sa mi teda darí byť pánom situácií a nebyť len bábka v rukách iných, ale ja rozhodovať a vidieť všetky možnosti, čo v tej chvíli mám. Život prináša kopec rôznych situácií a raz to vyšlo a potom zase nie a potom zase áno a chvíľu som bol na nahnevaný, že mi to nejde a bol som netrpezlivý, (že kedy teda už to bude a že už by to aj mohlo byť)...., až som pochopil a hneď aj ukončil tento nesprávny vzorec hnevu, netrpezlivosti a nespokojnosti....a našiel, že správna je vďačnosť....a tak som stále a stále dookola po krôčikoch učil moje telo a myseľ tomu, čo chcem, a že takto nie a takto zase áno......a začali sa diať zázraky.... pomaly som videl ako sa nesprávny vzorec slabšie a slabšie hlási a nový vzorec a zámer začal preberať taktovku. Toľko „krátke“ J vysvetlenie a úvod toho príbehu, čo som vlastne chcel napísať a zdielať....

    V piatok som odchádzal s kamarátmi na celý víkend do Tatier a už som prišiel s práce domov a spravil posledné prípravy a teda očakával veľké rozlúčenie s Katkou ( žena, ktorej som sa pred rokom dal J ), ale Katka čakala na pre ňu dôležitý telefonát ( niečo kvôli práci ) a práve v tej chvíli, keď mi už kamaráti volali, že čakajú pod barakom a teda prišla tá veľká chvíľa lúčenia, Katke zazvonil mobil...samozrejme to bol ten dôležitý hovor, tak sa na mňa iba letmo a smutne pozrela a povedala „ sorry, ale musím to vziať“ a v tej chvíli...celá ta radosť z očakávaneho krásneho víkendu v Tatrách, očakávania veľkej rozlúčky, objímania a bozkov sa pomaly začala rozplývať, lebo zazvonil mobil...vtedy to prišlo najskôr

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:04 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    LUDKAJ ( LUDECKO@MDBDESIGN.SK ): "USPECH
    sa sklada zo serie nezdarov, ktore clovek prekona." Vzdy mi tento citat od p.Merleho prisiel velmi blizky. A prave v pondelok uplne cerstvo po ETT3 v Kosickej Belej som si na neho spomenula, kedze som si vychutnala naplno pocit svoho osobneho uspechu. Bolo to tak uzasne pre mna, ze sa odhodlavam zdielat ho dalej. Na kurze som sa naucila, ze kazda obrana je zaciatkom vojny. A bolestne som si uvedomila, ze v podslednych rokoch ani inak nezijem. Teda, ze zijem v sustavnom braneni sa voci kazdemu a vsetkemu, cize vlastne som bola vo vojnovom tazeni :O)))

    V pondelok rano som si v praci otvorila postu a padol mi do oka neprecitny mail, bol este z piatku, ked som uz ja cela nadsena cestovala do Belej na ETT3.

    Hned po prvej vete sa mi stiahol zaludok, zaliala ma horucava - zase som nieco prehliadla, urobila zle. Juuuj, uz som dopredu "namalovala certika na stenu". No proste panika v priamom prenose. Este som si predstavila kolegu aj vizualne, ako prisne hovori, že som to "zase" pobabrala. Chvilku som este v starom presvedceni zivila tieto "nepomahajuce" pocity, ked tu zrazu sa mi v hlavicke - makovicke ozval slabucky hlasok. "No, moja zlata, kde si bola cez vikend? A hlavne, naco si tam bola?" Oprela som sa, zavrela oci a niekolko krat som sa nadychla poriadne zhlboka, ukoncila presvedcenie, ze to "ja" a "zase" som nieco zle urobila. S kolegom som si spravila Hoop (ako to ja volam). Mailovu odpoved som zacala zosiroka, vysvetlujuco - teda vlastne v obrane. Ked som to po sebe precitala, hovorim si - hop hop, tesne vedla - este raz. Druhy pokus bol strucny, vecny, podakovala som sa za upozornenie, uviedla spravne udaje a na chodbe sme sa este stretli a potvrdili info z mailu. Rozhovor bol pre mna uplne pohodovy, ziadne negativne emocie, dohodli sme sa velmi rychlo. Pre mna to bolo tak uzasne v tom momente, celym telom mi presla vlna ulavy a pokoja. Este hodnu chvilku som sa zosiroka usmievala na vsetky vykresy na monitore. Bol to velmi povzbudzujuci zazitok. Teraz viem, ze uz to dokazem.

    Prajem Vam vsetkym vela povzbudzujucich zazitkov.

    Ma

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:04 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ZUZSU ( ZSUCHOVA@GMAIL.COM ): MOJI MUŽI
    Ahojte, chcem s Vami zdielať jeden zážitok z víkendu (6. stupeň, skupina B+C). Pri jednej z meditácií (myslím, že to bola bubnovacia) na harmonizáciu 2. čakry ma boleli vaječníky. Naskočilo mi, ...urob Ho´oponopono a ukončenie (CUNA) s mužmi s ktorými si bola. Začala som to robiť, hneď počas meditácie a prišla veľká úľava a kľud. Bol medzi nimi aj môj muž, ktorému som, potom večer bola schopná povedať, že chcem s nim urobiť odpustenie a ukončenie osobne, no doteraz som mala strach a nebola som toho schopná. Dokázala som mu bez vyhrotených emócií (obrany a útoky) povedať ako sa cítim a čo chcem. Cítila som sa pri tom ako pokojná plynúca rieka a bolo to úplne prirodzené a ženské. Dostalo sa mi z jeho strany podpory v tom zmysle, že ma neodmietol a súhlasil, že urobíme face to face odpustenie a ukončenie. Dnes som si, vďaka Vladimírovi, prečítala tento článokhttp://www.inspirala.cz/index.php?det=616... citujem z neho (pre pochopenie kontextu je potrebné si ho prečítať celý) ...Proto je teď na vás, abyste poctivě posoudily své chování a odprosily konkrétní muže i život, že jste je ničily. Pocítíte vzplanutí svého ženství a lásky, jež jste kdysi prožívaly. Som dostala potvrdenie, že odpustenie a ukončenie s "mojími" mužmi bolo veľmi správne a som veľmi vďačná, že mi táto inšpirácia, vnuknutie či intuícia ukázala smer.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:03 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): STOPY STRETNUTÍ
    Zdieľam poslednú skúsenosť z večerného stretnutia v etikoterapeutickom minikruhu :-) v súkromí. Jeden z priateľov mi položil otázku, či cítim nejaký rukolapný dôkaz toho, že chodím na etikoterapiu, prípadne na iné podujatia, ktoré smerujú k sebapoznávaniu. Vraj ju položil aj ďalšiemu nášmu priateľovi a on nevedel odpovedať, hoci pravidelne maká na sebe práve cez sebapoznávanie. Možno som ani ja v ten večer neuspokojila jeho zvedavosť, ale otázka "pracovala". Zaradila som na chvíľu spätný chod a predstavila si seba v čase, keď som nežila etikoterapiou, keď som nežila jogou. To dievča sa mi strácalo v minulosti a z môjho terajšieho pohľadu bolo úplne iné, ako som ja teraz. Podstatné však je, že to, aká som teraz - ako mám RAda RAdosť, úsmevy, pohodu, ako som získala zručnosti pre nové možnosti, som nabaľovala za roky s jogou a etikoterapiou takmer nebadane, ale systematicky s jasným cieľom cez osvojené techniky či cvičenia MENIŤ SEBA tak, aby som bola šťastná a plná života. A predpokladám, že v tom je odpoveď môjmu priateľovi, všetkým, ktorí podobne ako on uvažujú - ide o nebadané, systematické, nenásilné, priateľské kroky k sebe, svojmu vnútru. Step by step. Rukolapný dôkaz prichádza v situáciách bežného života, v malých príbehoch každého dňa, ktoré viem zvládať v súlade so svojím vnútrom tak, aby vo mne rástli šťastie. krásne pocity spokojnosti a slobody. Tat has tu. Howgh :-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:03 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    HANKAT ( HTURNEROVA@GMAIL.COM ): MÔJ NAJSILNEJŠÍ ZÁŽITOK Z HVARU ALEBO „MÔJ HADÍ PRÍBEH...“
    Väčšinou mám problém vyjadriť to čo cítim slovami a písmom ešte menej, takže veľmi málo používam tento nástroj. Ale prežívanie ktorým som ukončovala svoju 10 dennú prácu so sebou na seminári na Hvare bolo pre mňa také mimoriadne, že sa pokúsim dať ho na papier.

    2 dni pred odchodom nám Vladko Červenák pustil večer meditáciu na „Priestor všetko je možné“... Mne však hneď na začiatku namiesto príjemných obrázkov naskočil hologram ako sa zlostne zvíjam ako had (musím povedať že som vždy mala panický strach a odpor z hadov..). Ten obraz bol veľmi jasný a zlosť bola taká intenzívna, že som mala problém v meditácii zotrvať. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi bolestné až hnusné. Obraz pokračoval počas celej meditácie a ja som len vysielala myšlienku aby to už konečne skončilo.. Spať som šla s veľmi nepríjemným pocitom, pretože obraz mi zvnútra nezmizol ani po skončení meditácie.

    Ráno sme pred jogou pozorovali východ slnka a počas toho ako som mala zavreté oči som si uvedomila, že obraz z večera sa zmenil.. Už som mala v sebe veľkého plaziaceho sa hada, ktorý však v okamihu, keď si moje ustráchané JA ten obraz so strachom a odporom uvedomilo, had sa vymrštil a zlostne zasyčal. Ale plazil sa už pokojne... Úľava... Počas jogy sme si mali zopakovať cvik, ktorý sa nám robil najťažšie – a ja som si pri ňom uvedomila, že cvik mi pripomína hada... A vzápätí to naši kouči začali rozoberať... Opäť bolestivé a nepríjemné pocity pre moje rozdvojené JA... Z rannej jogy som odchádzala s vedomím, že ten obraz plaziaceho sa – občas syčiaceho hada vidím už stále bez ohľadu na to, či mám, alebo nemám zatvorené oči a neviem čo s tým... Nebolo to pre mňa vôbec príjemné a len tak mimovoľne som si vzdychla „Ach Ty moja hadica..“ A niečo sa zmenilo, ešte som však nevedela čo.

    Na raňajkách som si uvedomila, že obraz vo mne je zase iný – kobra (už ju môžem pomenovať) bola ovinutá okolo môjho krku a potmehútsky pozorovala čo moje vnútorné JA na to. Pri predstave pocitu dotyku hada na mojom tele ma striasalo a kobra sa vtedy vždy zamračila - ale zlosť v tom už nebola.

    A s týmto obrazom som žila až do večera, kedy mi pred zdieľaním Vlado povedal že kobra vo mne sa sťažuje, že ju vôbec nepočúvam. Nepočúvam, čo mi chce povedať???... rozmýšľala som. A obraz sa opäť zmenil. Kobra a moje vnútorné JA boli spojené a prepletené – moje rozdvojené JA sa spojilo... Pocity, ktoré za týmto obrazom boli som si uvedomila až neskôr....Tento obraz harmonického prepletenia tých dvoch bytostí, už nezmizol, a ja som úplne jasne pocítila, že som sa dostala do stavu celistvosti a JA som konečne v harmónii. Ten nádherný pocit celistvosti cítim stále.

    A teraz aj viem, že si túto celistvosť – advaitu aj udržím, pretože som konečne pochopila a začala naozaj počúvať samu seba. Ten nádherný nástroj, ktorý mám v sebe, ma totiž vnútorným rozkmitaním hneď upozorní že niečo nie je v poriadku a JA ho konečne počujem a počúvam...



    NAMASTÉ. ĎAKUJEM.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:03 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ANDREA ( DOLETINOVCI@GMAIL.COM ): ETIKOTERAPIA - KRÁĽOVNÁ SEBAUZDRAVENIA
    Ak by niekto pochyboval Smile

    Milí priatelia, včerajší deň som dostala nádhernú odmenu a zároveň potvrdenie, že moja cesta, ktorou som sa vybrala je naozaj cesta liečenia nielen vzťahov ale aj liečenia na fyzickom tele. Ako som už spomínala v mojom predchádzajúcom príspevku, v roku 2011 mi bola diagnostikovaná rakovina prsníka . V jednom prsníku bol zhubný nádor ale aj v druhom som mala viacero cýst a ďalších vecí , ktoré by tam nemali byť Smile . Od vtedy na sebe tvrdo pracujem a včerajšia návšteva na onkológii a sonografické vyšetrenie mi len potvrdilo, že sa to všetko oplatilo.

    Ja som si už zvykla, že keď tam ležím, tak ten prístroj si občas zapípa a pán doktor tam niečo meria a porovnáva a fotí. Ženy, ktoré chodia na tieto prehliadky to určite dobre poznajú a ten pocit , kedy čakáte čo lekár povie - no nič moc .

    A včerajšok bol iný. Lekár sa z hlavicou vôbec nezastavoval , celé vyšetrenie prebiehalo úplne hladko a ja som len čakala a NIČ . A potom to raz zapípalo a lekár mi vraví - neľ akajte sa, je tam len jedna malá cysta . Vaše prsníky sú čisté ! A bol to ten istý lekár , ktorý ma vyšetroval minule.

    Viete si to vôbec predstaviť ? Po toľkych rokoch !

    Stále mám v očiach slzy dojatia a hlavne vďačnosti .

    Do celého sveta kričím ĎAKUJEM ĎAKUJEM ĎAKUJEM

    ĎAKUJEM VESMÍRU

    ĎAKUJEM SEBE

    VLADÍK POSIELAM TI OBROVSKÉ ĎAKUJEM Smile



    ANDREA



    P.S.Teším sa na ďalšie sebaspoznávanie a ja dám aj tú malú cystu čo tam zostala Wink

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:02 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ANDREA ( DOLETINOVCI@GMAIL.COM ): MÚDROSŤ DETÍ
    Môj 8 ročný syn ma zvykane prekvapiť svojimi múdrosťami.

    A naposledy to bolo tento týždeň . Myslím si, že je to správa pre nás "dospelákov" , preto sa chcem s Vami o ňu podeliť.

    Pri pozeraní dokumentu o čiernych dierach ( miluje dokumenty a hlavne tie o vesmíre) sa ma spýtal , že keby našu zem pohltila čierna diera, či by sme zomreli. Povedala som, že ja neviem, ale asi áno. Reagoval " Ale mami, veď Ty dobre vieš, že to zomrú len naše telá, ale naša duša je večná - tá nikdy nezomrie." Spýtala som sa ho , že odkiaľ to vie. Povedal , že pre neho to je úplne logické. Tak som mu povedala , že ako mi potom vysvetlí, že niektorí ľudia veria tomu, že keď zomrú ,tak zomrú navždy.

    A odpovedal ( stále bol zaujatý dokumentom a popritom sa krmiaci jogurtom ) :

    " VIEŠ ĽUDIA SA LEN HÁDAJÚ A ROBIA SI ZLE . ONI VOBEC NEPOCHOPILI, ŽE SA MAJÚ LEN ÚČIŤ . "

    Pre mňa to bolo neuveriteľne silné , že to dieťa to povedalo úplne samozrejme a s takým porozumením .....

    Podotýkam, že doma sa o týchto veciach nerozprávame .

    A ako 6 ročný sa pýtal o 10 rokov staršieho brata - aké je jeho životné krédo. Starší brat povedal že on nemá žiadne a Oliver povedal , že on samozrejme má a je : "AJ TAK BUDE VŠETKO INAK "

    Tak veľakrát len počúvam a nestačím sa čudovať , že akých učiteľov máme v našich deťochSmile

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:02 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ANDREA ( DOLETINOVCI@GMAIL.COM ): LIEČENIE CEZ PREDKOV
    Milí priatelia, chcem sa s Vami podeliť o veľmi silný zážitok, ktorý som mala pri meditácii na 1.koreňovú čakru. A toto moje zdieľanie by som nazvala RAKOVINA, PREDKOVIA, POCHOPENIE.

    Všetci moji predkovia sú mŕtvi a s vačšinou mojich predkov som sa ani nikdy nestretla, az do včera Smile .

    Pri meditácii na koreňovú čakru si najskôr predstavujete, že ste strom, s konármi, lístkami a koreňmi. Bola som nádherný silný strom Smile s bohatou korunou a moje korene boli neuveriteľne silné a až fyzicky som cítila ako sa predierajú hlbšie a hlbšie do zeme a nasávajú do seba živiny. Cítila som miazgu ako tečie mojim "telom ". Bola som silná ! A ako som vnímala tú silu mojich koreňov, mala som veľkú túžbu ich spoznať - spoznať mojich predkov. Tak som si najskôr pozvala môjho tatina a poprosila som ho, aby mi ukázal moju rodinu z jeho strany. A zrazu som bola v nejakej starej obývačke, kde v kresle sedel môj starý otec a stará mama tam niečo robila. Keď sme vošli do miestnosti, tatino povedal: "Pozrite sa, koho som Vám priviedol." S veľkou láskou a radosťou sme sa zvítali. Ani asi nemusím opisovať ten úžaný pocit. Bolo to nádherné. Potom som ich poprosila, či by boli takí láskaví a ukázali mi mojich prastarých rodičov a tak som sa postupne zoznamovala s mojimi praprastarými rodičmi aj zo strany starého otca a aj starej mami. Cítila som neuveriteľnú silu, lásku a podporu. Potom som si pozvala maminu a aj tú som poprosila aby ma zoznámila s mojimi predkami z jej strany. Scenár sa opakoval. Ale určite to nebolo také silné ako z tatinovej strany. Bolo to také "rozpačitejšie". A keď sme skončili, tak čo bolo pre mňa veľmi prekvapujúce, že celá moja pravá strana tela bola plná sily, ale moje ľavé rameno bolo úplne ochabnuté a v ľavom prsníku som cítila obrovskú bolesť.

    Pred 2 rokmi som prekonala rakovinu ľavého prsníka.

    Nerozumela som tomu a začala som sa pýtať mojich predkov z maminej strany, ze čo sa deje ? Prečo som z ich strany taká slabá ? Ale neodpovedali mi a boli úplne stiahnutí do seba a bolesť sa stupňovala .... A začali sme robiť Ho oponopono na rod a vtedy bolesť začala postupne miznúť a moje rameno sa postupne "dvíhalo" na úroveň pravého. Vtedy som pochopila, že z maminej strany sme si museli niečo niesť, lebo aj moja mamina, moja teta, môj dedko a o ostatných neviem, zomreli na rakovinu.

    A moja meditácia končila tým, že obaja moji rodičia ma držali za rameno a ich držali za ramená ich rodičia a do mňa prúdila silná čistá energia plná lásky a zmierenia.

    ĎAKUJEM !

    JE MI CŤOU BYŤ !

    Vladík ďakujem za všetko Smile

    S láskou a úctou

    Andrea

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:01 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    KRYŠTÁLOVÉ SRDCE: UKONČOVANIE




    Milí moji priatelia.

    Veľmi rada sa s Vami podelím o mojich zážitkoch s ukončovaním, o tom, ako to naozaj funguje.

    Na poslednom stupni etikoterapie, som si opäť vytiahla anjelskú kartu – odpusti sebe a druhým. Ale čo mám ešte odpustiť, veď som už každému odpustila. To moje ego sa ozvalo, že už je každému odpustené. No prečo potom táto karta? Ešte tam bude určite niečo neukončené.

    No čo to je? Ako na to prísť. Povedala som si veď, keď budem mať čas, tak to urobím, budem sa tomu viac venovať. Prešlo pár dní a prisnil sa mi sen. Pripomenul mi moje chyby mladosti.. A nie jednu chybu, bolo ich tam viac. Tak toto si ešte musím odpustiť. No opäť som si povedala trošku neskôr, teraz mám iné na práci. Avšak na tretí deň sa ozvalo moje telo, môj sluch. Ráno mi v ušiach zvonilo tisíce zvonov, šumel oceán a ľudské slovo bolo počuť z veľkej, veľmi veľkej diaľky. Vedela som, že už treba konať. Venovať sa sebe, všetko ostatné posunúť, teraz som dôležitá ja. Sadla som si a pohrúžila sa do seba. A v pohrúžení, v tichu som si spomenula na moje dve nenarodené deti. Prosila som ich o odpustenie, prišlo na rad Ho oponopono. V tej chvíli sa mi do očí tisli slzy bolesti, smútku, hnevu, nenávisti, pohŕdania..... voči sebe. Tak toto treba ukončiť, toto si musím ešte odpustiť. Ale veď i toto som si odpustila, a nie jeden krát. No bolo treba ukončiť nesprávne vzorce správania sebanenávisti, sebaodmietania. Hneď prišli na um ďaľšie vzorce neukončení: sebaspochybňovanie, sebaľútosti, bezmocnosti, slabosti. Pri horiacej sviečke a počúvaní upokojujúcej hudby, v návale veľkého žiaľu sa postupne uvoľňovali všetky neukončenia na ktoré som si spomenula. V mojej dušičke nastal veľký pokoj. Začala som sa vznášať, cítila som ľahkosť svojej duše i tela. A čo môj sluch? Do rána som na pravé ucho počula. V ľavom ešte šumí, takže ešte mám na čom pracovať.

    Tak, aj toto mi dáva škola etikoterapie. Ďakujem Vladmírovi za všetko čo nás učí, aby sme sa na tejto našej krásnej ZEMI mali stále lepšie a lepšie, aby sme splnili úlohy kvôli ktorým sme sem prišli. S láskou a úctou.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 20:01 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MÁM ŤA RADA
    Môj vzťah s maminkou bol - čo si len pamätám - s terajším pochopením a láskou povedané - dosť napätý. Často sa mi v mysli vynárali spomienky na nepríjemné chvíle v detstve, často som mala pocit, že maminka ma nemá rada. Keď som bola tínedžerka, bola som presvedčená, že na mňa žiarli, lebo s ockom sme si veľmi dobre rozumeli, veľa času som s ním trávila najmä na stavbe sklární, zasvätil ma nielen do výroby skla, ale zobudil u mňa hrdosť na našu rodinnú tradíciu po meči - sklárstvo. Po ockovej smrti náš vzťah s maminkou trolilinku oteplel. Akoby nás ockova smrť a smrť môjho manžela zblížili. No aj tak som cítila, že tento vzťah nie je OK, a tak keď som sa na kurzoch etikoterapie naučila Ho pono pono, poslala som ho k maminke. Dnes 22. decembra 2013 som od nej po prvýkrát počula - mám Ťa rada. Dnes 22. decembra 2013 som jej po prvýkrát nahlas dokázala povedať - mám Ťa rada. Obe sme plakali. Ďakujem.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:59 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    KEPESOVA ( ZUZANAKEPES@GMAIL.COM ): PRIANIA SA PLNIA - A TO VŽDY PODĽA OBJEDNÁVKY ČASŤ 2.
    Ten kto si to vyskúšal aspoň raz tak vie, že etikoterapia funguje a naozaj pomáha, keď si zadáte jasný zámer pomôcť sám sebe. Je to už celkom pekný kus cesty a predsa... SPÍM! a predsa som sa veľa krát cítila ako ukrivdená obeť (presne toto leto keď som zmenila prácu), či plná smútku a bolesti (keď umrel môj vtedajší priateľ). A ten hnev... stupňujúci sa takou silou ako keď vyletí korková zátka od šampanského. Pohŕdanie ... VŠETKO TOTO SOM JA. Otázka od jednej mojej spolužiačky znela: Z akého dôvodu potrebuješ toto všetko prežiť? a zrazu mi všetko bolo celkom jasné. Všetko do seba zapadlo ako puzzle - Vladkova poznámka, kniha, text v nej, krčná čakra. Všetky tie pre mňa "fatálne situácie", ktoré som si kedy do svojho života pritiahla viedli k jednému bodu: "DOKÁŽETE SI PREDSTAVIŤ ČLOVEKA, KTORÉHO NEOVLPYVŇUJÚ SLOVÁ? Môžete mu hovoriť čo chcete, on sa k vám bude správať stále rovnako. BUDE VÁS VIDIEŤ, AKÍ STE." Tento moment prišiel preto, aby som pochopila, že práve TOTO SOM SI PREDSA SAMA PRIALA. Želala som si žiť život, v ktorom ma nebudú ovplyvňovať slová druhých. No takýmto človekom sa môžem stať len vtedy ak sa vyliečim. Druhých môžem vidieť akí naozaj sú ,keď sama pochopím vlastné masky a ich funkciu vo svojom živote. Sama som ich kedysi stvorila a to s pozitívnym zámerom. Takže čo som si to naozaj želala? Priala som si zvýšiť si sebaúctu a narásť do celistvosti, pretože len keď pochopím a prijmem všetky svoje "JA" tak sa stanem celistvou. A ako dôsledok týchto činov príde pochopenie s druhými. A vtedy keď máte plné srdce lásky a súcitu ten kto stojí vedľa vás môže naozaj hovoriť čokoľvek nemôže vás uraziť, zraniť, ponížiť a vy k nemu necítite ani smútok ani hnev ani pohŕdanie a ani krivdu za to čo robí či hovorí. Cítite lásku pretože chápete... pretože tie pocity poznáte - prežili ste ich. Zrazu nesúdite, nechávate veci plynúť samé, odkladáte okamihy bez výrazného ovplyvnenia. Rozumiete lebo vidíte jasne a bdelo. Všetko je tak ako má byť, všetky tie "fatálne" situácie ma učili skutočnému prijatiu a skutočnej láske k samej sebe a okoliu a aj keď sa ešte dokážem nahnevať tak sa opäť - tentoraz už ľahko vraciam do svojho stredu k pochopeniu.

    Ďakujem všetkým v našom kruhu že s nimi môžem chodiť do školy, Vladkovi a všetkým ľuďom, ktorí mi dali a dávajú príležitosť rásť ďalej. Všetkým ľuďom, na ktorých som sa kedy hnevala sa ospravedlňujem a s hlbokou úctou v srdci všetkým ďakujem za príležitosť vyliečiť si svoje vlastné vnútorné zranenia. Na záver vám chcem povedať, že ešte stále SPÍM, no som šťastná, že momentov kedy som naozaj bdelá je čoraz viac, sú dlhšie a zažívam ich čoraz častejšie. Majte sa všetci krásne. PRIANIA SA PLNIA A PRETO VÁM PRAJEM, ABY SA VÁM SPLNILI TIE VAŠE TAK AKO SA KAŽDÝM DŇOM PLNÍ TO MOJE. Krásne vianoce :-)))

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:59 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    KEPESOVA ( ZUZANAKEPES@GMAIL.COM ): PRIANIA SA PLNIA - A TO VŽDY PODĽA OBJEDNÁVKY
    Ahojte všetkým vám prajem krásne veselé vianoce plné pohody, šťastný Nový rok 2014 a splnenie všetkých vašich prianí. Keďže je čas vianoc a Nového roku zvykneme si my ľudia priať rôzne väščinou pozitívne priania. Aj to moje bolo pozitívne a aj keď som si ho nepriala na vianoce pravé pochopenie prišlo práve teraz.

    Pred troma rokmi na prvom letnom seminári v Belušských Slatinách na mňa z pomedzi knižiek na predaj svietila jedna malá knižka s názvom Bdelosť a kedže som som vtedy bola veľmi odhodlaná zobudiť sa tak som si ju kúpila. Dodnes je to moja obľúbená knižka, ktorá má pre mňa veľkú hodnotu. Autor v nej popisuje rôzne situácie, ktoré sa učíme v škole etikoterapie. Prečítala som ju už 3 krát, pretože ako vravím mám ju veľmi rada a s obľubou ju nazývam - kniha, ktorá mení život. Na mikuláša tohto roku sme mali 9 stupeň školy etikoterapie, ktorého témou bola krčná čakra. Všetko bolo nádherne modré a synchronne. Vždycky veľa rozprávam triedim si tak myšlienky a tým, že veci rozprávam nahlas, sama zisťujem kde ešte stále vkladám do rozhovorov svoje staré vzorce a neukončenia. Samozrejme všetko má svoje dôsledky... Vladko sa ma tentoraz opýtal otázku, ktorá zmenila môj uhol pohľadu. "Pýtaš si od ľudí spätnú väzbu, keď im niečo hovoríš?" moja spontánna odpoveď znela "Nie." alebo " možno občas a to otázkou - Som dosť zrozumiteľná?" v konečnom dôsledku záver bol tak či tak rovnaký, pretože ak mi aj niekto odpovedal - áno si zrozumiteľná tak ja už som po hlbšom zmysle nepátrala. No Vladko šiel hlbšie a dodal - " Každý máme vo svojom živote len to čo si vieme predstaviť a ak ten komu vysvetľuješ funkcie kuchynského robota takého doma (teda vo svojom svete) nemá tak je dosť možné že ti nerozumie. A ak ešte stojí v obývačke (teda v celkom inom priestore) namiesto kuchyne tak je možné že vôbec netuší o čom ty hovoríš. Každý svet vníma po svojom. Vníma ho svojimi symbolmi a je ovplyvnený svojimi koreňovými vzorcami a tak vôbec nemusí pre teba zdanlivo jednoduchú vec pochopiť tak ako mu ju ty interpretuješ"

    SLOVÁ... aj keď toto všetko som už počula veľa krát tentoraz to zarezonovalo a začala som premýšľať ako nás všetkých ovplyvňujú slová... Sú okolo nás , sú úplne všade. TV, rádio, rozhovory, piesne, noviny... zamýšĺali ste sa niekedy nadtým čo hovoríte? Ako hovoríte? To sa na etikoterapii učíme - rozprávať slová, ktoré nás podporujú v zámere byť šťastní. Milion krát sa pomýlite... a kto má dosť vytrvalosti ten vstane, opraví sa a ide ďalej pretože práve to sú tie mini uvedomenia. Naozaj to vyžaduje veľa BDELOSTI. Knižka o ktorej som vám hovorila obsahuje text, ktorý ma pred rokmi zaujal:" Naučte sa to, čomu sa hovorí prežívať naplno daný okamih a potom ten okamih nechajte odísť a prejdite do ďaľšieho bez toho, aby vás výrazne ovplyvnil ten predchádzajúci. Pochopíte čo je to večnosť pretože večný život je teraz v okamihu mimo čas. Lenže my toho so sebou toĺko vláčime! Ani nás nenapadne oslobodiť sa, odložiť všetkú tú batožinu a byť iba sami sebou. DOKÁŽETE SI PREDSTAVIŤ ČLOVEKA, KTORÉHO NEOVPLYVŇUJÚ SLOVÁ? Môžete mu hovoriť čo chcete on sa k vám bude správať rovnako. BUDE VÁS VIDIEŤ TAKÝCH, AKÍ STE" tu končí kapitola a pod textom poslednej vety som pred troma rokmi napísala malú no za to veľmi trefnú poznámku: "TAKTO CHCEM ŽIŤ." Pár týždňov pred 9 stupňom školy som ju darovala jednému priateľovi k narodeninám a tak som ju začala čítať štvrtý krát. Nikdy predtým som si tú poznámku nevšimla alebo ak aj nedávala odpovede na moje otázky. Chodím na etikoterapiu viac ako 3 rok, dennodenne sa učím aplikovať nové vzorce do svojho života ako asi každý z nás kto vidí zmysel tejto cesty. Ten kto si

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:57 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): ČO SOM OBJAVILA
    Chcem zdieľať s Vami, moji milí etikoterapeutici, čo mi priniesol ôsmy a deviaty stupeň etikoterapie: Na ôsmom seminári v októbri som objavila svoj silný koreňový vzorec, no chvíľu som ho nevedela pri koreni uchopiť. Len som s údivom niekoľko týždňov pozorovala, ako veľmi ovplyvňval celý môj doterajší život. Vždy, vždy išlo o sebadeštrukčné programy, ktoré som si vyberala z množstva možností.

    Pomenovať tento koreňový vzorec sa mi podarilo až s pomocou VladiMÍRa a vďaka jeho presne miereným otázkam. Bola to bezmocnosť, ktorú som ako koreňový vzorec našla a ktorej som dovolila ovplyvňovať tento život, a som presvedčená, že časť aj z tých minulých. Keď sa teraz spätne pozriem na roky tohto života, vidím veľmi zreteľne, ako som sa v premnohých situáciách cítila bezmocná, ako som bezmocnosť schovávala v sebe, ako ona vo mne následne budila agresivitu, ktorú som zas len potláčala v sebe. Uzavretý kruh deštrukčných programov, konkrétnych malých či veľkých situácií, rozhodnutí, ktoré roky poškodzovali moje zdravie.

    Dokonca som si aj z regresnej terapie vybavila jasné obrazy, keď som tiež bola bezmocná. Napríklad jeden z nich: muž na koni mi vzal malé dieťa, ja som ležala v prachu na zemi, šaty roztrhnuté, cítila som, že som dostala bitku a, navyše, ten muž ma dal uväzniť. Strašná bezmocnosť.

    Ukončila som ju až na deviatom seminári v kruhu teraz na Mikuláša v Mikuláši. Tu som však objavila v sebe - tiež s Vladkovou pomocou - ďalšieho sebapoškodzujúceho záškodníka. Strach. A to som si v sebe aj navonok prezentovala, že sa nebojím. Takmer ničoho. Stačilo však v kruhu povedať, že mojím zámerom je šťastne zomrieť, Vladko len s úsmevom na mňa pozrel s otázkou: "Čoho sa bojíš?" Ja? Chvíľu som sa chcela hádať, že ja predsa ničoho. Presné otázky a hľa - objavila som v sebe strach z bolesti a utrpenia pri umieraní. Prežila som totiž pred niekoľkými rokmi nielen smrť mojej dcéry, ale aj smrť niekoľkých ďalších detí na detskej onkológii.

    Ukončila som aj tento strach v kruhu. Práve nášmu kruhu som veľmi vďačná za podporu a silu, ktorú mi dáva a dával.

    Vzápätí po ukončení, uzavretí strachu zo smrti mi svitlo, že som si vlastne týmto strachom blokovala aj šťastie, a tak som si nevedomo v celom živote vyberala situácie, v ktorých som sa cítila bezmocná. Poriadny kruh sebapoškodzujúcich pocitov. Práve preto predpokladám, že som objavila systematickými krokmi, ktoré som zo seminára na seminár dokázala s podporou Vladka a kruhu robiť, našla svoj životný koreňový vzorec.

    Je zaujímavé, že okrem riešení na seminároch etikoterapie, mi do života prichádzali aj iné situácie, v ktorých som mala najprv možnosť prežiť a následne čistiť svoj silný osobný príbeh, napríklad aj v šamanských tancoch.


    A, samozrejme, prichádzajú mi teraz veľmi intenzívne do života situácie, v ktorých viem, že ide o taký môj postoj, v ktorom sa budem cítiť mocná :-)

    S hlbokou úctou a láskou k Vám všetkým, ktorí ste so mnou, ktorí ste súčasťou mňa a ja Vás, Sarita

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:57 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ELYS ( ELISKA.PALKOVICOVA@GMAIL.COM ): DARČEKY A ČAKRY 28.11.2013
    Na Béčkový víkendový seminárv Bratislave som sa tešila.Hneď prvý deň pri zdielaní som povedala, že pre mňa z neznámeho dôvodu všetko odmietam.A ako sa neskôr ukážepráve tieto veci,možnosti aj noví ľudiasa s odstupom času javia ako prospešné.Vladko zaregoval tak, že požiadal kruh aby mi niečo darovali.Mám sa učiť príjimať.Ani vo sne som netušilaakú lavínu udalostí to v mojom živote spustí.Všetky darčeky boli pekné,prišli v pravý čas a každý jeden mi mal čo povedať.

    zápisník-je najvyšší čas,aby som si pre moju nepozornosť začala robiť poznámky v pracovných postupoch.

    zeleno-žltá pyramída ma učí, že Otec a Boh sú jedno.ženský a mužský princíp má byť v rovnováhe.

    svietnik-deň sa strieda s nocou. rovnováha.

    anjjel- v každom z nás je dobro aj zlo.tiež je prospešná rovnováha.

    krásny pozdra Uvolni sa a konaj spontánne.na opačnej strane kartičky bola poznámka Tajomstvo myšlienok. Prebuď ich a pošli ďalej.konám,prebúdzam a posielam.

    mramorové srdiečko- kráne,tvrdé ako to moje

    Seminár v príjemnej atmosfére ubiehal rýchlo.Veľa som sa naučila a pochopila.Prišla nedeľa.Ráno som si vytiahla kartičku na tému dňa:Dôveruj svojim pocitom.pred obebom v meditácii sa mi cez 5. čakru ohlásila línia mužských predkov.Zmocnil sa ma pocit,že To sama nezvládam. Moje vysielanie lásky nie dostatočné. Po obednej prestávke som vytiahla ešte jednu z anjelských kariet.Odpoveď:POŽIADAJ O POMOC ...anjeli sú pripravení a čakajú kedy ich zavoláš.Seminár skončil.Rozlúčili sme sa a rozišli domov.Moje pocity boli veľmi silné a myšlienky čoraz najliehavejšie upozorňovali Zavolaj.Po príchode domov som zavolala na To správne číslo.Z druhej strany sa ozval príjemný ženský hlas.Rozpovedala som o mojom zážitku z meditácie. Ešte v ten večer si moja sprievodkyňa urobila automatickú kresbu čakier. Stretli sma sa o pár dní v útulnej cukrárni.Pri sladučkom čaji sme pomaly začali rozmotávať jeden veľký uzol. Blok na 5.čakre sa ukázal ako veľmi silná bolesť a utrpenie našich mužských predkov.Potom sme prešli na 1. čakru.Blok v ženskej línii,ktorý som si nevedomo vytvorila v tomto živote.A tým som zablokovala ženskú energiu aj mojim dcéram.Správnymi slovami povzbudenia som Ivonke vyrozprávala jeden príbeh. O láscě, o zradě,o světě .A o všech lidech na této planetě.(Kometa J.Nohavica A o všetkých následkoch a dôsledkoch.úplne zatvorená v ulite, a nabaľovala na seba ďalšie nánosy nesprávnych presvedčení a názorov iných ľudí na moju osobu. Týmto chorým vzťahom k sebe som si zablokovala aj srdcovú čakru. Po krátkej odmlke v rozprávaní sa moja sprievodkyňa spýtala:Tak čo urobíme stým boľavým srdiečkom? čistíme

    vzala som do rúk svetloa prestúpila pred Tú čiernu guľu.Počula som hlas. Vojdi dnu,choď ďalej,ďalej Nezastavuj, už si na konci?Povedz,čo vidíš? Uvidela som čistú, zelenúk lúku amodrú oblohu.A čo ešte vidíš? Pod stomom sedelo malé dieťa so žltými kučeravými vláskami a hralosi na píšťalku.Premol ma plač. Keď ustal Ivonka sa ma spýtala. Poznáš obraz Ježiša Krista ako mu vyžaruje svetlo zo srdca?-áno. Presne také istésvetlo teraz žiari okolo Teba. Po návrate domov môj zrak zablúbil do katolíckeho kalendára .A čo som uvidela?Obraz Ježiša so žiariacim srdcom.

    Bol to pre mňa niesmierne silný zážitok. Napriek tomu mi stále chýbalo akési logické vysvetlenie. Z akého dôvodu sa mi tie zrady od ľudí, ktorí sú mi najbližší dejú a opakujú?čo mi chcú povedať? čo sa mám z nich naučiť?Odpoveď prišla v sne.Mám sa učiť pokore a prímaniu.Kruh sa uzatvára.Veď túto vetu som počula v piatok na seminári.Hlboká vďaka Pán učiteľ.

    Zároveň mám rozpoznanú ďaľšiu tému s ktorou moja dušička prišlana t

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): OBROVSKÝ OBJAV
    V dňoch 11. až 13. 10. som bola na ôsmom stretnutí vysokej školy etikoterapie v Martine a zažila som niečo, čo, predpokladám, je môj životný objav alebo možno povedať, že som spoznala úlohu, ktorú som si doniesla na tento svet pri narodení. No tuším, že to bola pravdepodobne úloha viacerých životov. Čo je to za obrovský objav? Našla som v sebe veľmi silný koreňový vzorec, ktorý akoby zozadu režíroval celý môj doterajší život - takmer šesťdesiat rokov! Vnímam ho ťahať sa so mnou asi od dvoch - troch rokov môjho života. Keď si teraz spomeniem na akúkoľvek udalosť či situáciu od útleho detstva, vidím tam jasne tento silný-silný koreňový vzorec. Zatiaľ to, čo som objavila, ešte odkrývam a spracovávam v sebe. Určite budem zdieľať, teraz som pozorovateľom. Zároveň som si po tomto objave uvedomila, že akoby "malé kroky" na všetkých stretnutiach školy sú stavebným materiálom obrovských vecí, je to systematická a veľmi presne vedená práca na sebe samom. Informácie, zážitky, úlohy, nové postoje, prevzatie úplnej zodpovednosti za seba sa počas ôsmich stupňov etikoterapie na mňa (a predpokladám, že nielen na mňa) nabaľovali a hľa! alebo wau!, životný objav je tu. Momentálne som ohromená - ako Alenka v ríši divov - a zároveň úžasnutá silou poznania, ktorá prišla ku mne vďaka VladiMÍRovej etikoterapeutickej škole. Vysoká škola etikoterapie v tejto chvíli práve mne doniesla svoj plod - jeden veľmi silný a do môjho života hlboko zasahujúci koreňový vzorec. Vďaka, vďaka, vďaka. S láskou a vo veľkej pokore sa skláňam.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANA0201 ( POLIAKOVA@EKON.SK ): ALICA V KRAJINE ZAZRAKOV


    Chcela by som sa ti podakovat za odporucanie pozriet si tuto krasnu rozpavku. Pekne boli vykreslene negativne a pozitivne ludske vlastnosti. Uvedomila som si, ze krajinu zazrakov ma kazdy clovek vlastne v sebe, vo svojom vnutri, v nasej dusi, ktora je ta, ktora nas vedie smerom k spravnemu rozhodovaniu. Tak ako aj Alica sa potrebovala dostat do kralicej nory, cize do svojho vnutra, aby sa vedela sama za seba spravne rozhodnut a nenechat sa manipulovat druhymi, aby plnila ich priane a nie tie svoje. Cize sa ponorila do svojho vnutra, kde zazila vsetko co potrebovala na spravne rozhodovanie o sebe :o).Pekne bolo ukazane dobro v podobe Bielej kralovnej a zlo v podobe Cervenej kralovnej, ktroa sa riadila egoizmom, sebectvom, nedostatkom lasky a pochopenia pre druhych a falosnym vynucovanim si svojej pozornosti voci svojim dvoranom a sama bola nestastna. Biela kralovna bola jej presnym opakom.

    Pekne bolo poukazane, ako sa snazili Alicu zmanipulovat sobosom s chlapcom, o ktoreho nemala zaujem. Nastastie si Alice uvedomila, ze ona je ta, ktora rozhoduje o tom, co bude pre nu nasledovat a nemoze zit svoj zivot pre radost druhych. Zachranila modru husenicu, ktora liezla po ramene chlapcovi,nezabila ju a pootm sa stretli, ked sa premenila v modreho motyla. Pacilo sa mi, ked plameniak, predtym nez nim Cervena kralovna odpalila jezka, sa mu ospravedlnil, ze ho to mrzi. Sympaticky bola vykreslena aj oddanost mysky ku klobucnikovi, ked v momente, ked mal byt klobucnik popraveny isla aj ona s nim na popravu.

    Tym ze Alica dokazala zabit draka a vyslobodila krajinu spod nadvlady Cervenej kralovnej pre mna symbolizuje ukoncenie hnevu a zla v kaznom z nas.



    Rozpoznala som v tejto rozpavke to, co kazdy clovek riesi sam so sebou a tato mila rozpravaka ma obohatila, dakujem :o)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    VALIKA: PREMENA


    Milí priatelia.
    Rada by som sa s Vami podelila o moje skúsenosti s etikoterapiou.
    Moja dcéra si založila rodinku, žije od nás pár kilometrov. Na začiatku bol vzťah medzi mnou a mojim zaťom veľmi dobrý. Ako sa len dalo, tak sme sa navštevovali a rozprávali sa o rôznych veciach zo života. Po čase sa vzťah medzi nami začal narušovať. Hoci čo som povedala alebo urobila, nič nebolo dobré. Na všetko sa vždy sypala len a len kritika. Po dlhšom čase, keď som môjho zaťa videla v televíznych novinách, sa vo mne niečo veľmi veľké zlomilo. V žalúdku som cítila veľký kameň, ktorý ma tlačil, nedal pokoja. V mysli sa objavili škaredé myšlienky. Jednoducho povedané, vzkypela vo mne žlč. Cítila som veľmi veľký hnev a nenávisť. Hovorím si, kde sa toto v Tebe zobralo, Ty si predsa taká nikdy nebola. Muselo to byť vo mne veľmi, veľmi hlboko ukryté, veľmi som to potláčala do svojho vnútra. Nechcela som si vôbec pripustiť, že mám v sebe toľko veľa negatívnych emócií, že viem vysielať voči druhým ľuďom ostré, ohnivé šípy hnevu. Hneď som si spomenula na liečivú havajskú techniku „HO´OPONOPONO“. Zopakovala som si ju nie raz, nie dva krát, ale viac ako sto krát. Kameň v žalúdku sa začal uvoľňovať, myseľ sa upokojila. Veľký hnev a nenávisť voči zaťovi sa rozplynuli. Stretnutie so zaťom po pár týždňoch bolo pokojné. Na svojej vlastnej koži som sa presvedčila o zázračnej sile lásky a odpúšťania. A od vtedy, keď sa v mojom živote objaví hoci aká nepríjemná udalosť, príde na rad „HO´OPONOPONO“.
    Touto cestou zasielam môjmu učiteľovi Vladkovi vrelú vďaku za všetko čo robí, za jeho trpezlivosť, ochotu a lásku, ktorú rozdáva okolo seba, za to že ma, nás všetkých, učí ako nájsť samých seba a pracovať na sebe.
    S láskou a úctou Smile

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:55 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JULO ( BUGAR@POST.SK ): OZNAM
    Cital som raz tuto vetu: Zazraky sa deju, ak sa nedeju, nieco nie je v poriadku.
    Dnes som na vchodovych dverach nasiel oznam, kde susedia nas informuju o planovanej rekonstrukcii bytu.
    Ako som cital tento oznam napadlo mi, ze na oznam pripisem moje prianie, aby im rekonstrukcia prebehla podla ich predstav.
    Aj som tak urobil. Oznam bol z vnutornej strany dveri. Ked som sa siel pozriet z opacnej stany, ci som to napisal spravne, vsimol som si na zemi skrutku. Spomenul som si, ze pred par dnami nam vypadla a stratila sa skrutka z drziaka odpadkoveho kosa. Zodvihol som ju a siel domov vyskusat. Bola taka, ako som potreboval (aj dlzka aj jej priemer) - az ma udivilo ako presne pasovala.
    Myslim, ze zacinam chapat ako to s tymi zazrakmi je ... ;-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:54 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    NEFERET ( LUKI80@CENTRUM.SK ): NEUSTALE VZDELAVANIE
    Navrat k textom Advaity je vzdy skvely napad. Pripominaju mi mimo ineho aj to, ze "chyby ostatnych" su vlastne potencialom na neustale zlepsovanie nas samotnych. A tak kazdy cloviecik, ktory mi vstupi do zivota je mojim ucitelom a temou na zamyslenie v com mam potencial. Je to tazka ale zaroven zaujimava praca - ako nikdy nekonciace dobrodruzstvo na ceste sebapoznavania.

    Dakujem Vladkovi aj vsetkym, ktori mi na tejto ceste pomahaju a tesim sa na osobne stretnutie na letnom seminari :o)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:54 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): REAKCIE TELA
    Po čase som sa vrátila k čítaniu textov v ADVAITE. Tento návrat som brala akosi rutinne - veď čo, už som absolvovala sedem stupňov vysokej školy etikoterapie (žeby pýcha?) Spočiatku v pohode. Keď som však prichádzala k niektorým zdraviu poškodzujúcim vlastnostiam a myšlienkam, zareagovalo telo. Obliala ma horúčava. To bolo signálom, aby som pozorne text prečítala napriek tomu, že sa mi doň veľmi nechcelo. Znovu som našla miesta, kde mám potenciál na svoj rast, na ďalšie kroky k svojmu hlbokému šťastiu a pokoju. Odporúčam. A vďaka, Vladko, za nápad vrátiť ma k textom na ADVAITE. Prijala som ho s radosťou a teraz chápem prečo.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:53 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JULO: PRIJATIE
    V praci som vytvoril cast textu (pocitacovy program). Medzicasom som sa venoval niecomu dalsiemu. Ked som sa chcel k nemu vratit spat, zistil som, ze uz ho nemam – asi som ho omylom zavrel/zmazal. Trvalo mi isty cas, kym som ho napisal a teraz ho uz nemam ... Vnimal som neprijemny pocit - neostava mi nic ine, len ho musim napisat druhykrat.

    Uvedomil som si, ze tuto situaciu vnutorne neprijimam – chcem aby nenastala, nebola. Rozhodol som sa, ze skor ako sa pustim do pisania textu druhykrat, najskor tuto situaciu prijmem. Kedze som sedel v kancelarii so svojimi kolegami, tak som techniku prijimania spravil len na urovni myslienok. Citil som ulahu a napatie zo vzniknutej sitaucie sa pretransformovala do pocitu hlbokeho pokoja. Prekvapilo ma, ako rychlo som dokazal “vymenit” spociatku neprijemny pocit za vnutorny pokoj.

    Ako som sa pustal do prace, podvedome som prisiel na jedno z viacero prave otvorenych okien a stlacil ctrl-Z. A strateny text bol spat … ;-)

Najnovšie zdielania