Enneada (starogr. Εννεάς – „deviatka“, „devätoro“) je grécke označenie pre skupinu božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov. Pôvodné egyptské pomenovanie bolo pesedžet. Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a pesedžet bol ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci.

Stvoriteľský mýtus

Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný Nun (Nu). Z neho povstal Atum, božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku benben vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu Hewet-benben (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského Šova (vzduch alebo sucho) a ženskú Tefnut (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania, stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili Geb (zem) a Nut (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, Eset, Sutech a Nebtet – ktorí završujú Veľkú Enneadu.
 
 
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (staroeg. rˁ, podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže Mesto Slnka.
Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami.

 

 

Horus, ten ktorý rozpoznal dôsledky svojich postojov, myšlienok a činov.

Dosiahol stav vnútornej blaženosti bez vonkajšej príčiny.

Reharachtej