Všetci rodičia chceme pre svoje deti to najlepšie. Študujeme najnovšie výchovné trendy, hľadáme tých najlepších lekárov a učiteľov a snažíme sa vyhnúť chybám, ktoré robili naši rodičia. To všetko je fajn, len popri tom nezabúdajme na to, že pre každé dieťa je najdôležitejšie to, že sa cíti MILOVANÉ a v BEZPEČÍ aj v tých najťažších momentoch jeho života. Tento dar je pre vaše deti to najviac a vy máte jedinečnú možnosť im ho dávať každý deň. Etikoterapia vás v tom môže podporiť.

Aj mňa podporila a veľmi mi pomohla zlepšiť svoj vzťah so synom, hoci v čase, kedy som s etikoterapiou začínala, mal 15 rokov, ťažkú pubertu a neznášal muža, s ktorým som žila (a on vlastne tiež jeho neznášal). Pričuchol k partii, kde ho brali takého, aký je, zachutil mu alkohol a do školy chodil najmä preto, aby všetkým ukazoval, ako má všetko na háku.

Myslím, že kebyže v tom čase idem starou cestou, tak by sme dnes nemali taký pekný vzťah, ako máme a pravdepodobne by v osemnástich zdúchol z domu tak, ako som to urobila ja, keď som mala osemnásť. Etikoterapia mi pomohla zvládnuť dva naozaj ťažké roky s ním a k tomu rozchod s partnerom. Keď sme prekonali to najhoršie, veľa sme sa rozprávali. Boli to veľmi otvorené rozhovory, v ktorým sme veľa odkryli z toho, ako sme sa správali počas jeho detstva. Veľa vecí mal vytesnených – najmä rozvod svojich rodičov, ktorý prišiel v jeho šiestich rokoch. Ale prekvapivo veľa si pamätal. Hlavne to, ako sa v niektorých situáciách so mnou ako mamou cítil.

A čo bolo pre neho úplne top? Že som mu v tom jeho problémovom pubertálnom období dokázala, že ho milujem. A že môže prísť domov aj ako najväčší looser, nečaká ho tam zatratenie, ale pomoc.

Je naozaj jedno, koľko majú vaše deti rokov, keď sa rozhodnete zmeniť prístup. Funguje to vždy a veľa vecí sa dá napraviť.

Dôležité je začať. A ako pomôcka vám môže slúžiť toto ETIKOTERAPEUTICKÉ DESATORO PRE RODIČOV, ktoré dnes posúvam ďalej rodičom na Kruhoch empatického rodičovstva.

Ja osobne som mala najviac „práce“ s jednotkou – s reguláciou svojich emócií a dvojkou – s nápravami. V týchto dvoch oblastiach som mala najväčší potenciál na zlepšenie. A ako mi ukazuje môj syn, moje zrkadlo, zlepšujem sa. Rastieme spolu platí vo vzťahoch s deťmi úplne na sto percent.

Nech sa páči, želám pekné čítanie a veľa AHA-momentov, ktoré vám ukážu, kde začať.

  1. Naučte sa regulovať svoje emócie.

Naše emócie sú neskutočne hodnotné. Sú to pre nás signály, ktoré nám hovoria, čo potrebujeme. Preto je dôležité, aby im rozumeli a dôverovali. A v kontexte vzťahu je dôležité, aby sme ich vedeli prežívať a zdieľať. Deti to od nás preberú tak, ako im to ukazujeme. Už niekoľko generácií si tu odovzdávame také zaobchádzanie s emóciami, či už svojimi alebo s emóciami našich blízkych, ktoré nás vôbec nerobí spokojnými a nezlepšuje ani naše vzťahy. Odmietame ich, zľahčujeme alebo od nich odvádzame pozornosť. Ak to zmeníte u seba a namiesto týchto troch spôsobov sa rozhodnete svoje emócie regulovať, pomôžete svojim deťom urobiť aj ich pocity akceptovateľnými a zvládateľnými.

Čo presne znamená regulovať svoje emócie? Znamená to

  • postarať sa o to, aby vás nezaplavili tak, že nad sebou stratíte kontrolu a

  • naučiť sa vyjadrovať ich primeraným spôsobom tak, aby ste za ne neobviňovali a netrestali svoje deti.

Znamená to, že svoje emócie budete brať ako SIGNÁL, ktorý vám ukazuje, v akom priestore – či v priestore spojenia alebo odporu - sa nachádzate a čo nemáte naplnené. Ak ste v priestore odporu, postarajte sa o to, aby ste sa opäť spojili. Sami so sebou a aj so svojimi deťmi, ak sa emócia týkala ich. Ak to zvládnete u seba, môžete takto zvládať aj emócie svojich detí. Pretože oni to bez vás nezvládnu. Hlavne v prvých mesiacoch svojho života na to potrebujú vás.

  1. Keď niečo pokazíte, vždy to napravte.

Ak vybuchnete, nakričíte, či ináč prerušíte spojenie so svojím dieťaťom, NAPRAVTE TO. To je oveľa dôležitejšie ako to, že budete dokonalí rodičia. Svoje „zlyhanie“ využite na to, aby ste dieťaťu ukázali, ako sa zachovať dospelo a zrelo. Ospravedlňte sa, obnovte porozumenie a nájdite spôsob, ako sa znova zblížiť. Vaše dieťa sa naučí, že je v poriadku nebyť vždy dokonalým a že tak, ako aj vy máte svoje lepšie a horšie dni a vlastnosti, môžu ich mať aj oni. Myslite na to, že stačí, aby ste boli dosť dobrí rodičia, ktorí vždy majú snahu napraviť to, čo chtiac nechtiac pokazili.

  1. Buďte pre svoje dieťa bezpečný prístav,

do ktorého sa môže vždy vracať, aby si naplnilo potrebu prijatia a aby tam našlo upokojenie, útechu a podporu. Nech za vami dieťa príde s akoukoľvek emóciou, prijmite ho. To, čo robí a ako prejavuje svoje emócie, sa vám nemusí páčiť, ale to nie je podstatné. Milovať dieťa, aj keď sa necíti dobre, prežívať k nemu náklonnosť, aj keď čelí náročným emóciám, je ten najkrajší dar, ktorý mu môžete dať. Ak ste teraz o sebe zapochybovali a máte pocit, že toto sa vám vôbec nedarí, vráťte sa k bodu 2 – deti nepotrebujú dokonalých rodičov, potrebujú rodičov, ktorí ich prijímajú aj s nedokonalosťami a ktorí sú tiež nedokonalí.

  1. Buďte pre svoje dieťa bezpečná základňa,

z ktorej môže vychádzať objavovať svet a napĺňať si potrebu autonómie. Podporujte ho v tom. Buďte prítomný, tešte sa spolu s dieťaťom. Tešiť sa s dieťaťom ale neznamená, že ho budete chváliť za to, čo urobilo. Znamená to, že dieťa vo vašich očiach uvidí radosť z toho, že JE a že je vaše. Keď vaše dieťa potrebuje pomoc pri objavovaní sveta, nájde ju v bezpečnej základni. Stačí, ak dieťa vie, že ste „tam“, už to mu môže dodať odvahu siahnuť aj na hranicu svojich možností. A ak si znova hovoríte, že toto vám akosi nejde, vráťte sa k bodu 2 a skúšajte ďalej. Váš zámer vás podporí.

  1. Obmedzte hodnotenie.

Ak niečo chcete hodnotiť, nech je to konanie vášho dieťatka, nie ono samotné. Hodnotením, hlavne negatívnym, páchame najväčšie škody na sebahodnote detí, pretože ním vytvárame negatívne presvedčenia. Každé dieťa má potom tendenciu negatívne presvedčenia o sebe skryť pred svetom a nakoniec i pred sebou. Vytvorí si na to kopec rôznych stratégií, ktoré mu v konečnom dôsledku budú komplikovať život.

  1. Nechajte lásku, aby sprevádzala vaše činy

Žijeme vo svete neobmedzených možností a platí to aj o našich rozhodnutiach. Hoci tu máme každý trochu zúžený priestor, čo súvisí s tým, čo sme dostali od svojich predkov, vždy máme možnosť vedomého rozhodnutia sa, ako budeme konať. Vo výchove je dôležité mať na pamäti slovo LÁSKA. Ak cítite, že vás to ťahá do neláskavého konania, položte si otázku: Ako by to urobila láska? Ak ste to práve nezvládli a zvíťazili naučené reakcie, nevadí, každý deň prináša nové príležitosti na to, aby ste sa k svojim deťom správali lepšie a lepšie. S láskou sa dá robiť všetko. Aj nastaviť hranice a aj povedať, čo sa vám nepáči. A nezabudnite, dôležitá je náprava, nie byť dokonalý (opäť bod 2).

  1. Neberte si nič osobne

Každý jeden z nás koná vo svojom živote väčšinou s dobrým zámerom, a to urobiť si svoj svet pekným. Málokto a málokedy má zámer druhému ubližovať alebo komplikovať život. A u detí to platí ešte viac ako u dospelých. Ak dieťa urobí podľa vás niečo zlé, myslite na to, že to naozaj neurobilo preto, aby vás rozčúlilo. Dieťa si možno chcelo naplniť nejakú potrebu a možno chcelo aj pre vás urobiť niečo pekné. Ak vás to rozčúli, je to preto, lebo sa to dotklo niečoho nevyriešeného vo vás. Dieťa to len spustilo, ale nie je toho príčinou. Preto mu nikdy nehovorte, že ty teraz môžeš za môj hnev, smútok, či bolenie hlavy. Ak mu to tak budete hovoriť, alebo ináč dávať najavo, tak sa buď bude snažiť konať vždy tak, aby ste boli spokojní vy (aj za cenu popretia samého seba), alebo aj ono prevezme tento vzorec prehadzovania zodpovednosti na druhých.

  1. Nemajte od svojho dieťaťa prílišné očakávania.

Dieťa svojich rodičov miluje a chce, aby aj rodičia milovali jeho. Preto s vami v mnohom aj spolupracuje a snaží sa vaše očakávania napĺňať. Čím viac očakávaní však na svoje dieťa projektujete, tým menej je dieťa samo sebou. Mnohé očakávania v ňom spôsobujú tlak na dokonalosť a vytvárajú v dieťati strach zo zlyhania. Ten ho potom môže sprevádzať celý život a tlačiť ho do stratégií ako je perfekcionizmus, workoholizmus, ale aj prokrastinácia, či neschopnosť dokončovať veci.

  1. Vždy keď je to možné, naplňte potreby dieťaťa.

Mnohokrát nenapĺňame potreby našich detí z rôznych falošných dôvodov, za ktorými je strach. Najčastejšie je to strach z toho, že dieťa rozmaznáme alebo strach z toho, že nám bude skákať po hlave (oba tieto strachy sú strachy z nedostatku – konkrétne autority). A je tu ešte jeden strach, ktorý však vedie k tomu, že napĺňame všetky potreby dieťaťa absolútne zabúdame na tie svoje – strach z toho, že dieťa nás nebude mať rado (to je strach z odmietnutia) alebo strach z toho, že dieťa zažije nejaký nedostatok, ak mu napĺňať nebudeme (a tu zase úraduje strach z nedostatku). Napĺňať potreby dieťaťa vždy, keď je to možné, znamená napĺňať ich bez strachu a bez toho, že niekto bude kvôli tomu trpieť. Čiže treba si odpovedať na otázku: Ako by som sa zachoval, keby som v sebe nemal žiadny strach?

  1. Ak nie je možné potreby dieťaťa naplniť, prevezmite láskavé vedenie

Sú situácie, kedy potreby dieťaťa nemôžete naplniť a máte na to objektívne príčiny. Vtedy prevezmite LÁSKAVÉ VEDENIE a povedzte NIE. Ak vo vás bude istota, že svoje nie myslíte vážne a že zvládnete aj negatívnu reakciu vášho dieťaťa, naučíte ho EMPATII a EMOČNEJ ODOLNOSTI, s ktorou bude v živote zvládať mnohé NIE, ktoré ho ešte čakajú.

A ešte jedna vec. Je dôležité vedieť, ktoré potreby sú tie, ktoré máte deťom napĺňať. Okrem základných fyzických potrieb ako jedlo, spánok, teplo, sú to štyri univerzálne psychické potreby: potreba vzťahovej väzby (podpora, prijatie, láska), potreba bezpečia a istoty, potreba ocenenia a uznania a potreba autonómie. Tieto sa skrývajú za všetkými potrebami, ktoré s vami dieťa komunikuje. Chce to prax naučiť sa neostať pri tom viditeľnom, ale ísť hlbšie. Lebo vy možno vidíte, že dieťa chce lízatko, ale ono si vlastne napĺňa potrebu autonómie. A tá sa dá naplniť mnohými spôsobmi, ktoré vy ako rodičia dokážete dieťaťu ukázať, keď nebudete vidieť iba lízatko.

Milí rodičia, toto desatoro je cesta, na ktorej bude postupne narastať sebadôvera a sebahodnota vašich detí až sa z toho stane ich celoživotné vnímanie seba ako dôverujúceho a sebaistého dospelého, ktorý dokáže vnímať nielen seba, ale aj celok, v ktorom sa nachádza. Na začiatku je to jeho primárna rodina a neskôr aj celé spoločenstvo.

A je nádherné vidieť ako to naberá silu. A je nádherné žiť etikoterapiou. 

Jana Mladá