Sidebar

Čas a druhy kalendárov

Delenie času

Svet, ktorý nás obklopuje, je v neustálom pohybe a všetok život ľudskej spoločnosti je spojený s cyklickým časom daným rotáciou Zeme, obehom Mesiaca okolo Zeme a Zeme okolo Slnka. Tieto tri cyklické javy vymedzili tri základné časové úseky – deň, mesiac a rok. V rôznych dobách boli vytvorené tri druhy kalendárov – lunárne, slnečné a lunisolárne. V súčasnej dobe sa takmer vo všetkých krajinách sveta používa kalendár slnečný.

Počítanie dní – 5, 10, 20 a 60

S vnímaním času súvisí vnímanie časového sledu, začiatku a konca. Prvou skutočnou jednotkou miery času bol deň. Vďaka počítaniu dní vznikli rôzne číselné systémy. Päťková sústava má najskôr pôvod v počítaní dní na prstoch jednej ruky, desiatková na počte prstov oboch rúk a dvadsiatková na počte prstov na rukách i nohách. Doteraz nie je jasné, ako vznikala šesťdesiatková sústava, prečo bolo ako základ zvolené práve číslo 60. Podľa jednej hypotézy to mohlo byť preto, že číslo 60 má mnoho deliteľov, medzi nimi aj čísla 12 a 30, ktoré hrali úlohu pri zostanovovaní kalendára. Dodnes používame šesťdesiatkovú sústavu na meranie času, uhlov i polohy. Minúta má 60 sekúnd, hodina 60 minút a kruh má 360 stupňov. V stupňoch počítame uhly, delíme nimi oblohu a meriame našu polohu. Nie je to tak dávno, keď sa počítalo na kopy (60 ks) aj veľkopy (60 kôp).

Lunárny kalendár

Lunárne kalendáre majú pevnú dĺžku roka, ktorá je daná dvanástimi obehmi Mesiaca okolo Zeme. Podstatou je čas, za ktorý sa Mesiac vráti do rovnakej fázy, a počíta sa od novu k novu. Hovorí sa mu synodický mesiac alebo aj lunácia (synodický je odvodené slovo z gréckeho slova synodos – stretnutie). Mesiace majú striedavo 29 a 30 dní podľa toho, kedy sa objaví prvý kosáčik „nového Mesiaca“ na nebi. Rok v lunárnom kalendári je o 11 až 12 dní kratší ako slnečný rok a roky mávajú striedavo 354 a 355 dní. Počas 33 rokov prejde začiatok lunárneho roku postupne všetkými ročnými obdobiami a slnečný kalendár predbehne asi o jeden rok. Existujú domnienky, že vysoký vek postáv zo Starého zákona značí vek v mesiacoch, a nie v rokoch. Adam by potom nežil 930 rokov, ale len 930 lunárnych mesiacov a Metuzalem, ktorého vek sa stal príslovečným, 969 lunárnych mesiacov, a nie rokov. Adam by tak zomrel v 75 rokoch a preslávený Metuzalem v 78 rokoch. Lunárny kalendár dodnes používajú moslimovia ako tzv. islamský kalendár, ktorý sa používa skôr na cirkevné účely, určujú sa podľa neho náboženské sviatky, napr. mesiac ramadán.

Slnečný kalendár

Základom slnečného gregoriánskeho kalendára je tropický rok – čas, ktorý ubehne medzi dvoma prechodmi Slnka cez tzv. jarný bod. Zem obehne Slnko za 365 a štvrť dňa (presne 365 dní 5 hodín 48 minút a 45 sekúnd). Rozdiel približne štvrtiny dňa spôsobí po štyroch rokoch posun o jeden deň, preto je každý štvrtý rok priestupný a má 366 dní. Stále však existuje malá chyba - odchýlka 1 dňa každých 128 rokov, to zodpovedá 3 dňom za 400 rokov. Preto je potrebné vynechať niektoré priestupné roky, aby sa dĺžka priemerného roka nepatrne skrátila. Na korekciu postačí vynechať priestupný rok každých sto rokov a raz za štyristo rokov ho ponechať. Takže roky deliteľné 100 sú priestupné len vtedy, ak sú deliteľné aj 400. Priestupnými rokmi sú preto napríklad roky 1600, 2000, 2400 a pod., zatiaľ čo roky 1700, 1800, 1900, 2100 atď., priestupné nie sú.

Lunisolárny kalendár

Ide o kombináciu kalendára mesačného a slnečného. Základom kalendára je aj synodický mesiac a podobne ako rok lunárny je tvorený dvanástimi mesiacmi, ktoré majú striedavo 29 a 30 dní, celkom teda 353 až 355 dní. Vkladaním priestupného, ​​trinásteho mesiaca sa jeho dĺžka prispôsobí dĺžke roka slnečného, ​​čím vznikne priestupný rok s dĺžkou 383 až 385 dní. Príkladom použitia lunisolárneho kalendára je čínsky a židovský kalendár. Židovský kalendár je ovplyvnený židovským náboženstvom a od 10. storočia je nezmenený. Mesiac aj rok začínajú novom, deň západom Slnka. Nový rok nesmie pripadnúť kvôli obradom na nedeľu, stredu ani piatok, preto sa môže niekedy začiatok nového roka o deň predsunúť alebo o deň oneskoriť.

Pravidlo pre vkladanie trinásteho mesiaca určili čínski astronómovia už v 14. storočí pred n. l., keď objavili, že po 19 slnečných rokoch nastanú rovnaké fázy Mesiaca v rovnakých kalendárnych dňoch. Do devätnásťročného slnečného cyklu sa doplnkový mesiac vkladá sedemkrát: k 3., 6., 8., 11., 14., 17. a 19. roku. Deň v čínskom kalendári začína o polnoci, mesiace začínajú novom a Nový rok pripadá vždy na druhý nov po zimnom slnovrate. Mesiace nemajú mená, ale poradové čísla. Kalendár sa dodnes používa na určenie významných sviatkov, ako je Čínsky nový rok. Na každodenný život sa používa gregoriánsky kalendár, ktorý bol v Číne zavedený v roku 1912, ale oficiálnym sa stal až v roku 1949.

Čínsky roľnícky kalendár

V 3. storočí pred n. l. bol vytvorený lunisolárny roľnícky kalendár, ktorý je rozdelený na 24 dvojtýždňových častí, slnečných uzlov, podľa postavenia Slnka na ekliptike. Kalendár sa dodnes používa na stanovenie času siatia, žatvy a iných poľných prác. Názvy roľníckych sezón: predjarie, dažďová voda, prebudenie hmyzu, jarná rovnodennosť, jasno a svetlo, dážď pre obilie, začiatok leta, malá hojnosť, kosenie obilia, letný slnovrat, malé teplo, veľké teplo, začiatok jesene, koniec horúčavy, biela rosa jesenná rovnodennosť, chladná rosa, padanie inovatky, začiatok zimy, malý sneh, veľký sneh, zimný slnovrat, malé mrazy, veľké mrazy. K jednotlivým termínom sa viažu riekanky, pranostiky a porekadlá. Kalendár je na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Zdroj: LK 2023