autor: Diana Mašlejová

Etikoterapia je metóda, ako rozpoznať narušené vzťahy, či už k ostatným alebo sám k sebe. Etikoterapia v narušených vzťahoch vidí príčinu nerovnováhy, ktorá človeku poškodzuje zdravie a bráni žiť spokojný život.

Zdravie má pre človeka nevyčísliteľnú hodnotu. Stačí malé zaváhanie v podobe nádchy a je ovplyvnená kvalita nášho každodenného prežívania. Telo je dokonale prepojený organizmus. Ak prestane fungovať čo i len jeho najmenšia súčasť, skôr či neskôr sa to prejaví na fungovaní celku. Žijeme v dobe informácií. Sme dokonale poučení o tom, ako telu venovať náležitú pozornosť. Zdravo sa stravujeme, cvičíme, a aj napriek nášmu zodpovednému prístupu k vlastnému zdraviu sa stane, že telo zlyhá. Každé ochorenie je signálom, ktorý by sme si mali všímať. Lieky potlačia príznaky choroby, podstatné je však odhaliť príčinu.

Etikoterapia obracia človeka do vlastného vnútra a pracuje s pocitmi, ktoré blokujú správne fungovanie jednotlivých buniek a následne aj orgánov v tele. „Etikoterapiou sa vrstvu po vrstve dostávame hlbšie a hlbšie k príčinám toho, prečo sme stratili silu tvoriť svoj život. Strata moci nad tvorbou života prináša ne-moc, z tvora sa stáva ne-tvor. Liečenie znamená hlbšie porozumenie sebe a svetu, naladenie sa na celok, ktorého sme súčasťou a znovuzaujatie miesta, v ktorom sme pre svoj svet užitoční,“ hovorí životný kouč Vladimír Červenák, ktorý s etikoterapiou pracuje.

Žijeme v dobe, ktorá praje rôznym novým prístupom. Človek akoby cítil potrebu obracať sa do seba a hľadať svoje vlastné zdroje. Zvlášť v prípade, keď mu do života vstúpi choroba. V čom a ako môže pomôcť etikoterapia človeku?

Potrebu obracať sa do seba máme v sebe odpradávna a mnoho z pre nás nových prístupov nie je v skutočnosti nových. Skôr ich znovu objavujeme. Pojem etikoterapia u nás zaviedol lekár Ctibor Bezděk. Pôsobil v Čechách aj na Slovensku v prvej polovici minulého storočia. Všimol si, že veľa jeho pacientov, ktorí sa vracajú s rovnakými diagnózami, má jednu spoločnú črtu – narušené vzťahy.

Etikoterapia je metóda, ako rozpoznať narušené vzťahy, či už k ostatným alebo sám k sebe. Etikoterapia v narušených vzťahoch vidí príčinu nerovnováhy, ktorá človeku poškodzuje zdravie a bráni žiť spokojný život.

Náchádza priame súvislosti medzi vnútorným sebaprežívaním a zdravotným stavom. Odhaľuje teda hlboké príčiny ochorení, ktoré majú psychosomatický pôvod. Odkrýva, aké sú dôsledky negatívnych emócií, ako nespokojnosť, bezmocnosť, hnev, nenávisť, ignorácia, pýcha, smútok, pohŕdanie, závisť, žiarlivosť, strach, a učí, ako zmeniť svoje postoje a zmeniť tak kvalitu svojho života.

Etikoterapia vidí príčinu ochorení v narušených vzťahoch – k sebe, k druhým ale aj celkovo k životu. Ako sa pokazené vzťahy prejavujú na fyzickej úrovni? Môžem zjednodušene povedať, že za mojou chrípkou je konflikt s partnerom a podobne?

Také jednoduché to nie je. Zjednodušene by sa dalo povedať, že veľa príčin vedie k jednému dôsledku. Konkrétne ochorenie, jeho intenzita a rozsah sa somatizuje na tele postupne a môže mať niekoľko rozličných príčin.

Je ich súhrnným výsledkom. Etikoterapia je archeológiou duše a je potrebné postupne a jemne odkrývať vrstvu po vrstve a múdro v tých vrstvách čítať kauzalitu, teda reťazec príčin a dôsledkov.

Existujú tri skupiny negatívnych emócií, ktoré sa somatizujú prevažne na tých istých orgánoch. Emócie hnevu, emócie smútku a emócie strachu.

  • Obličky ako párový orgán najviac oslabujú trvalo narušené vzťahy, konflikty.
  • Pečeň zase somatizuje bolesti duše, trápenie, krivdu.
  • Žlčník hnev a potláčanú zlosť.
  • Pľúca, srdce a štítna žľaza sú oslabované strachom.
  • Bolesti hlavy a migrény signalizujú prílišný tlak na seba, perfekcionizmus.

Všetko sa to deje na úrovni energie, ktorou sme. Ako prúdi v našom bioenergetickom poli, vytvára buď harmonické biomagnetické pole, alebo je v ňom chaos v dôsledku toho, že na mnohých miestach prúd tejto energie blokujeme negatívnymi postojmi.

Odmietame situácie, odmietame ľudí, odmietame seba, v skutočnosti odmietame vlastný život. Signál o tom dostávame cez telo. Blokovaná energia blokuje tvorbu dopamínu, endorfinu, človek sa tak dostáva do letargie, depresie, smútku.

Podľa tradičnej čínskej medicíny neexistuje ochorenie len jednej časti tela či jeho orgánu, vždy ide o chorobu celého človeka. Vidieť ochorenie v súvislostiach a vnímať seba samého vcelku je základom uzdravenia. Čo nám z pohľadu etikoterapie hovorí choroba? Či už tá, z ktorej sa dostaneme za týždeň, alebo aj tá, ktorá ohrozuje náš život?

Každé ochorenie nám našepkáva, že sme sa niekde uzavreli prúdu života. Že sme niekde život odmietli, veľmi často nevedome. Zároveň je naším spojencom, ktorý nám môže pomôcť, ak ho počúvame, nájsť stratenú rovnováhu.

Ak ochorenie vnímame ako čosi, čoho sa treba zbaviť, nerozumieme príčine toho, prečo sme ochoreli a chceme sa zbaviť iba dôsledku. To je akoby potom, ako vám v aute začala blikať kontrolka prázdnej nádrže, namiesto tankovania ste išli do servisu, aby vás zbavili blikajúcej kontrolky. Presne tak to robíme s ochorením.

Je potrebné zistiť, kde sme sa postavili prúdu vlastného života do cesty, odblokovať blokovanú energiu a obnoviť jej prúdenie. Čínska medicína má v tomto bohaté skúsenosti. Akupunktúra alebo akupresúra sú metódy, ako túto energiu odblokovať.

Etikoterapia ide ešte ďalej, hľadá kde a čím sme tú energiu zablokovali. Nachádza nízke sebavedomie, nízku sebadôveru, sebaúctu alebo sebalásku a naopak, vysokú sebanenávisť, sebaspochybňovanie a sebaodmietanie. To sú hlavné príčiny toho, že dochádza k hnevu, nenávisti, ľútosti, smútku, strachu.

Bloky v našom bioenergetickom, mentálnom, psychickom systéme sa somatizujú, prejavia sa na fyzickom tele. Zakysľuje sa vnútorné prostredie, ktoré je vhodné pre množenie vírusov a baktérií, ale nevhodné pre život človeka. Ich pôsobením vznikajú zápalové procesy, celkový rozvrat organizmu nedostatočným prenosom informácií. Orgány a bunky sú akoby oddelené od centrálneho informačného poľa a strácajú celistvosť, rozpadajú sa. Také sú aj onkologické ochorenia.

Spomínali ste tri skupiny negatívnych emócií, ktoré podľa etikoterapie ovplyvňujú fungovanie biologického tela. Hnev, smútok a strach. Rozoberme si ich na drobné z pohľadu ochorení.

K emóciám hnevu patrí agresivita, nespokojnosť, kritika, popudlivosť, rozhorčenie, nenávisť, obviňovnie, závisť. Je to skupina emócií nesúhlasu, odmietania, sebaodmietania, deštrukcie, nespokojnosti. Dôsledkom sú ťažké onkologické ochorenia, funkčné poruchy orgánov, žlčníkové a obličkové kamene, ťažké zápalové procesy, vysoký krvný tlak.

V druhej skupine sú emócie smútku. Patria sem žiaľ, pocit krivdy, zármutok, skľúčenosť, melanchólia, pocit osamelosti, zúfalstvo. Tieto pocity vedomé, ale aj neuvedomované, blokujú fyzickú energiu tela. Smútok je spojený s depresiami, nízkym tlakom, nízkou energiou a zníženou imunitou, poruchami metabolizmu.

V tretej skupine sú emócie strachu. Patria sem úzkosť, nepokoj, nervozita, obavy, zdesenie, podozrievavosť, žiarlivosť, pochybnosti, nedôvera, fóbie, panika. Práve skupina emócií strachu vedie k emocionálnym konfliktom, ktorými sú chronické, emocionálne, nevyriešené a nespracované vnútorné traumy - permanentné vnútorné napätie vyvolané vnútorným konfliktom, ktoré odoberá mnoho životnej energie.

„Zožiera" najskôr myseľ a potom i telo. Poruchy srdcovej činnosti, dýchacieho aparátu, tráviacej sústavy, psychické ochorenia. Koreňovou príčinou všetkých troch skupín je pýcha.

Pýcha patrí aj v kresťanstve medzi sedem hlavných hriechov. Ako vníma jej prejavy etikoterapia?

Pýcha nie je len pohŕdavé vyvyšovanie sa nad niekoho iného, ale je to aj opak, teda ponižovanie sa. Dokonca, akékoľvek oddeľovanie sa od iných na úrovni energie. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad.

Aký máte pocit, keď dôjde medzi vami a niekým iným k nedorozumeniu? Predpokladám, že ten pocit poznáte. Je nepríjemný, cítime slabosť, smútok, cítime sa osamotene. Je to pocit odlúčenia, oddelenia sa. Naopak, ak dôjde k porozumeniu, cítime silu, energiu, cítime radosť, porozumenie. Oddelenie sa je stavom pýchy, spojenie je priateľstvom, láskou. Je to pomerne jednoduché opísať aj pochopiť, oveľa ťažšie je to žiť.

Zmeň svoje myšlienky, zmeníš svoj život – počúvame zo všetkých strán. Nie je to však jednoduché a nie vždy človek vie, ako na to. Čím začať?

Treba začať od konca. Pozrieť a predstaviť si koniec života, aký ho človek chce mať. Pozor, nie, aký ho mať nechce. Aký ho mať chce. Zmeniť vzorce myslenia nie je jednoduché, lebo sme sa ich celý život učili. Odpozorovali sme ich a náš mozog ich automaticky opakuje.

Je treba rozvinúť bdelosť mysle, udržať nadhľad, aby sme vedome rozhodovali o svojich postojoch, myšlienkach, slovách a činoch. Aby automaticky opakované vzorce a programy podporovali našu víziu a smerovanie. Ak idú proti nim, sú to zlozvyky, niečo, čo našu cestu bojkotuje.

Musíme tohto svojho vnútorného sabotéra rozpoznať a s láskou a porozumením ukončiť neželané vzorce správania, myslenia. Je to náročná práca na sebe, vyžaduje pokoru, porozumenie, vytrvalosť, trpezlivosť. Tak ako ju musí mať rodič k svojmu dieťaťu, rovnako ju musíme rozvinúť k sebe. S porozumením si dovoliť robiť chyby, krok za krokom sa učiť nanovo chodiť, robiť správne kroky. 

Pri uzdravení je náš vlastný postoj určujúci. Aj klasická medicína uznáva, že vlastná snaha pacienta uzdraviť sa je pri liečbe dôležitá. Rôzne „zázračné uzdravenia“ sú dôkazom toho, že človek má schopnosť vrátiť sa do života opäť s čistým štítom. Liekmi môžeme opraviť to, čo je pokazené navonok, ale vo vnútri si musíme upratať každý sám. Pokiaľ neporiadok necháme v duši, ochorenia sa k nám budú vracať ako bumerang.

Etikoterapia – je liečebná metóda alternatívnej medicíny, ktorá kladie dôraz na súvislosť medzi správaním človeka a jeho zdravím a fyzickým stavom. Etikoterapia úzko súvisí s psychosomatickou medicínou. Je zameraná na sebapoznávanie.

Snaží sa nájsť v živote človeka bod, ktorý znamenal odklonenie sa od správnej životnej cesty. Vychádza z názoru, že choroby vznikajú v dôsledku nerovnováhy vnútorného stavu človeka. Zameriava sa na odhaľovanie príčin rôznych ochorení.Uznáva vedecký pokrok medicíny, dopĺňa ho pohľadom na rovnocenný duševný život človeka. Zakladateľom etikoterapie je lekár a filantrop Ctibor Bezděk. Teória, že choroba fyzického tela je prejavom porúch, ktoré nastali v duševnom svete človeka, je základom tejto liečebnej metódy.