Bola raz jedna koza, ktorá vychovávala sedem kozliatok. Mala ich rada, ako len matka vie ľúbiť svoje deti. Jedného dňa sa zberala do hory zaobstarať pre deti jedlo. Zavolala si ich a takto im prikázala: „Milé deti, idem do hory a vy si dávajte pozor pred vlkom. Keby sa dostal dnu, zožral by vás. Ten zloduch sa vie pretvarovať, ale ľahko ho spoznáte po hrubom hlase a čiernych nohách.“ „Milá mamka, netráp sa, my si dáme pozor. Ty len choď do hory a čím skôr sa vráť,“ sľubovali kozliatka. Koza spokojne zamékala a odišla. Netrvalo dlho, niekto zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte mi, milé deti, prišla vaša mamka a každému z vás niečo dobré priniesla.“ Ale kozliatka podľa hrubého hlasu poznali, že je to vlk. „Neotvoríme ti,“ povedali,  „ty nie si naša mamka. Naša mamka má milý a tenký hlas, a ty máš hlas hrubý. Ty si vlk.“

Stop o koze a kozliatkach, otvárame sa diskusii v etikoterapeutickom kruhu, ktorá smeruje k predčasne ukončenej rozprávke z úvodu. Má to svoj zámer. Rozvinieme s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom.

Inak, slovenské rozprávky majú v symboloch veľa múdrosti, veľa návodov i inšpirácií, ako žiť, aby sme šťastne žili až do smrti. Veď to poznáme. Z rozprávok. Ako na to v živote? Ako v rozprávke. Začnime citátom „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ Pokračujeme rozhovorom, ktorý nás k tým kozliatkam dovedie. Veď čítajme:

Milan: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“  To znamená otvorme im srdcia, prijmime ich v sebe. Buďme s nimi v súcite a tým ich pozdvihneme, čiže aj seba pozdvihujeme. Modlime sa aj za tých, ktorí nás prenasledujú. Prečo? ... lebo sú silno v odpore a keďže sú v našom svete, ich odpor sa týka aj nás. Máme ho v sebe, preto naň reagujeme. Sú našou súčasťou, a tak modlite sa za tých, ktorí nás prenasledujú. Beriem to. Treba robiť preto všetko, aby sme ich pozdvihli.

Vladimír Červenák: Si v pýche. Vieš prečo?

Milan: ... lebo sa oddeľujem?

Už je to niekoľko rokov, ako mi MUDr. Ivan Rusnák, lekár, ktorý videl psychosomatické príčiny chorôb a ktorý už odišiel na druhý breh, v súvislosti s mojou štítnou žľazou povedal: „Zaštítili ste sa a nevypovedali nejaké veci. Nehovorili ste najmä o svojich emóciách, však? Hoci tlak z vnútra bol, nezdôverili ste sa nikomu. Štítna žľaza nevypovedané slová aj tlak z nich zachytávala, dokiaľ vládala. Jej upozornenia ste nevnímali, a tak sa ozvala cez únavu tela a priberanie.“ Mal pravdu. Hneď mi pamäť priniesla niekoľko situácií, keď som sa bála niečo povedať. Prečo? ... lebo poslušné dievčatko vo mne, lebo budem nemilovaná, budem odmietnutá...

Niekoľkokrát sme v našich textoch hovorili o tom, že rozoznávame podľa polarity štyri typy ľudí: maskulínny muž – muž s mužským egom, feminínny muž – muž so ženským egom, feminínna žena – žena so ženským egom a maskulínna žena – žena s mužským egom. Každý z nich má základné znaky rovnaké a prejavy v živote podobné. Pozerali sme sa na ne najmä cez partnerské vzťahy, keď sa stretnú muž a žena s rovnakou polaritou, alebo s rozdielnou, alebo s opačnou. Niekde v pozadí mi často šla otázka – a čo deti? Ako sa im žije s otcom, ktorý má ženskú polaritu, či s maminou, ktorá je v mužskej polarite?

Určite poznáme rodiny, keď otec je mužom na správnom mieste a vytvára bezpečné rodinné prostredie, v ktorom je pre deti i partnerku oporou. Poznáme aj takých oteckov, ktorí idú v ženskej energii a vytvárajú nechtiac pre deti neisté prostredie. Poznáme aj takých oteckov, ktorí si svoju ženskú polaritu uvedomujú a cez mužské kruhy či iné aktivity idú do svojej sily.

Etikoterapeutický kruh presne túto tému otvoril. Dozrel na ňu čas, a tak je čas, aby sme sa na tému cez prvý príbeh pozreli aj my. A nielen cezeň – rozprávanie otca o synovom návrhu pootváral totiž ďalšie príbehy.

Rok 2023 začíname etikopríbehom o cibuľke a v nasledujúcich mesiacoch budeme pokračovať ďalšími príbehmi. Všetky boli vyrozprávané v priestore etikoterapeutického kruhu a my ich podáme tak, aby všetko to, čo sme doteraz v našich článkoch opisovali, ďalej inšpirovalo.

Článok začíname citátom súvisiacim s príbehom: Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka. (Matúš 6,3) a príbehom o malej cibuľke, ku ktorému etikoterapeut Vladimír Červenák povedal: „Príbeh je o cibuľke a dôvere, ktorú žena stratila, a tak stratila aj svoju silu. Ak by bola dôverovala, boh by svoj sľub splnil.“

Príbeh prerozprávala Bibiana tak, ako ho v detstve často počula od svojej babičky. Pre detskú dušu bol taký silný, že si naň aj v dospelosti hneď spomenula, keď sme v kruhu prečítali citát.   Príbeh o malej cibuľke je príbehom o lakomej žene, ktorá zomrela a dostala sa do pekla.