Sebaregulácia - Prirodzené rodičovstvo (2) K prameňom etikoterapie
Premiéra 03. 04. 2024 o 20.00
PRIRODZENÉ RODIČOVSTVO, rozhovory vysielané v rámci cyklu K prameňom Etikoterapie - škola Advaita. Séria rozhovorov Jany Mladej (www.koucmed.sk) a Vladimíra Červenáka (www.advaita.sk) (nie len) pre rodičov na tému, ako sa spojiť s prirodzeným rodičovstvom, ktoré máme v sebe. Výchova detí je dnes pre mnohých rodičov náročná a často aj frustrujúca.
Má to tak byť? Zamýšľala to takto príroda? Určite nie, ak si uvedomíme, že možno ešte jednu dve generácie dozadu mali rodičia na svoje deti oveľa väčší vplyv, než majú rodičia dnes. To, že sa niečo v rodičovstve a spoločnosti zmenilo, sa prejavuje aj na deťoch – v školách narastá šikana a agresivita a stále viac detí prežíva úzkosti, ktoré prechádzajú až do sebapoškodzovania.
Naše rozhovory budú o tom, ako sme sa dostali do krízy rodičovstva a ako z nej von. Ako sa poučiť, neopakovať znova a opäť výchovné chyby a získanú skúsenosť pretaviť do novej kvality vzťahov v rodinách. Rozhovory sú vysielané v rámci cyklu k prameňom etikoterapie.
Téma 2. rozhovoru: Sebaregulácia
SEBAREGULÁCIA ako cesta k nadhľadu
- Vyrásť a dospieť do samostatného dospelého, ktorý vie regulovať samého seba, je jeden zo základných cieľov ľudského vývoja. Na to, aby sa tak stalo, potrebujeme rodičov, ktorí túto schopnosť majú. Pretože rodič môže odovzdať dieťaťu iba to, čo má v sebe.
- Čo sebaregulácia je a čo nie je, hoci to znie podobne?
- Dá sa sebaregulácii naučiť?
- Čím môžeme sebareguláciu v sebe prirodzene podporiť? Sebaregulácia ako schopnosť, ktorá nás vedie k empatii a nadhľadu.
Pripojte sa k tomuto kanálu a získajte prístup k výhodám:
https://www.youtube.com/channel/UCZZ7RsHeEqceFjVNB7rBOlA/join
- Podrobnosti
- Jana Mladá By
Prirodzenosť? - Prirodzené rodičovstvo (1) K prameňom etikoterapie
Premiéra 21.02. 2024 o 20.00
PRIRODZENÉ RODIČOVSTVO, rozhovory vysielané v rámci cyklu K prameňom Etikoterapie - škola Advaita. Séria rozhovorov Jany Mladej (www.koucmed.sk) a Vladimíra Červenáka (www.advaita.sk) (nie len) pre rodičov na tému, ako sa spojiť s prirodzeným rodičovstvom, ktoré máme v sebe. Výchova detí je dnes pre mnohých rodičov náročná a často aj frustrujúca.
Má to tak byť? Zamýšľala to takto príroda? Určite nie, ak si uvedomíme, že možno ešte jednu dve generácie dozadu mali rodičia na svoje deti oveľa väčší vplyv, než majú rodičia dnes. To, že sa niečo v rodičovstve a spoločnosti zmenilo, sa prejavuje aj na deťoch – v školách narastá šikana a agresivita a stále viac detí prežíva úzkosti, ktoré prechádzajú až do sebapoškodzovania.
Naše rozhovory budú o tom, ako sme sa dostali do krízy rodičovstva a ako z nej von. Ako sa poučiť, neopakovať znova a opäť výchovné chyby a získanú skúsenosť pretaviť do novej kvality vzťahov v rodinách. Rozhovory sú vysielané v rámci cyklu k prameňom etikoterapie.
Téma 1. rozhovoru: Prirodzenosť
- Sme sociálne bytosti a prichádzame na svet s vnútorným vývinovým programom.
- Nie všetko, čo je normálne, je aj prirodzené.
- Spoločnosť má vplyv na to, ako bude rodina vyzerať, ale aj my máme vplyv na to, ako bude vyzerať spoločnosť.
- Štyri hodnoty, ktoré sú bránou k návratu k prirodzenému rodičovstvu.
Pripojte sa k tomuto kanálu a získajte prístup k výhodám:
https://www.youtube.com/channel/UCZZ7RsHeEqceFjVNB7rBOlA/join
- Podrobnosti
- Jana Mladá By
Hranice – rodičia a deti 2. časť.
- Podrobnosti
- Jana Mladá By
Hranice
Sníval sa mi sen.
Stála som na vlakovej stanici s kufrom a vedľa mňa bol muž tiež s kufrom. Ten muž bol jeden môj bývalý kolega, s ktorým bolo v práci dosť ťažko vyjsť, pretože sa často správal neohľaduplne. Prišiel vlak a on sa chystal nastúpiť, ale dával mi prednosť. Ja som povedala, že nemôžem ísť. Hľadala som vhodnú výhovorku. Napadlo mi, že poviem, že som si niečo zabudla. Silno som cítila, že ísť nechcem, ale vnímala som aj strach z odmietnutia a bála som sa povedať jednoduché Nejdem.
Zrazu som si v tom sne uvedomila, že predsa nemusím s ním ísť, keď nechcem. Vošlo do mňa odhodlanie a istota a povedala som mu, že mne sa s ním nechce ísť. On sa na mňa veľmi nahnevane pozrel, spýtal sa ma, či naozaj nechcem, že si to mám rozmyslieť a hlavne, že mám myslieť na následky. A ja som pokojne povedala, že naozaj nie. Nastúpil do toho vlaku, ešte sa ohliadol s nahnevaným výrazom v tvári, či som si to nerozmyslela a potom vlak odišiel. A s tým odchádzajúcim vlakom a mojim silným nie prišiel pocit úľavy. Zo stanice som ľahkým krokom odišla preč a vnímala som v sebe jasné odhodlanie hovoriť nie vtedy, keď ho povedať chcem.
- Podrobnosti
- Jana Mladá By
Hranice - rodičia a deti
O strachu, ktorý bráni rodičom nastavovať u detí hranice bez znižovania ich sebahodnoty.
Keď v stredoveku dochádzalo k posunutiu hranice, boli k novému hraničnému kameňu zvolaní všetci ľudia z obce a deti tam dostali výprask. Prečo? Vraj aby si vďaka bolesti, ktorú prežili, pamätali, kde presne sa hranica nachádza.
Zdá sa, že nejako podobne to máme dodnes s nastavovaním hraníc u detí. Hoci už bez výprasku, ale stále cez bolesť, svoje deti manipulujeme a znižujeme ich sebahodnotu, aby sme ich vtesnali do nami vytvorených hraníc.
Hranice sú v poriadku, deti ich potrebujú. Ak sú nastavené jasne, s istotou a láskou, dávajú deťom pocit istoty a bezpečia, učia ich sebaovládaniu, empatii a sebadôvere.
Vieme ich však takto nastavovať?
- Podrobnosti
- Jana Mladá By