Predstavte si, že ste tu na Zemi hologram premietaný z Nebies,  prišli ste sem naplniť  svoju misiu, poslanie.  Ako sa to prejaví  vo vašom každodennom živote?  

V krošne si nesiete zázračnú vodu, ktorej keď sa ráno  na lačno napijete  hneď  VŠETKO JE MOŽNÉ!  Čo  v tom prípade  vo Svojom Svete vytvoríte? Teším sa na zdieľanie:-):

Inšpiratívna  rozprávka pavla Dobšinského: Popolvár najväčší na svete

Zvuk, je počuteľná frekvencia energie, zvuk AUM tvorí dvojhviezda Sírius, Zornička, najjasnejšia hviezda na oblohe Sirius A a zároveň  najsilnejší zdroj rontgenového žiarenia, ktoré vyžaruje  zo Síria B,  bieleho trpaslíka. Vzájomným obehom vytvárajú zvuk OM (AUM). Tento prúd energie vytvára všetko živé na Zemi. Sme  tou energiou manifestovanou (prejavenou) v hmote tu na Zemi. Odkaz na to nájdeme  v knihe  kníh v Biblii.. na počiatku bolo slovo...

Predstavte si, že to tak je. Aké potom máte   možnosti? Aká je potom vaša misia? Akú víziu Sveta potom tvoríte?

Zdieľajme svoje myšlienky prosím, obohatcujme o ne náš Svet.

 

Rozvíjaním sily súcitu, tým najvyšším spôsobom prejavujeme lásku.

Dalajláma

Aby sme mohli porozumieť tomu, čo je súcit, zamyslime sa, aký rozdiel je medzi ľútosťou a súcitom. Veľmi často si tieto dva pojmy zamieňame. Používate ich ako synonymum? Vnímate rozdiel alebo ich považujete za rovnocenné pojmy vyjadrujúce ten istý význam?

Ako sa cítite, keď vás niekto ľutuje? Máte nepríjemný pocit?

Všimnite si, čo prečítate z tváre človeka, ktorému poviete, že ho ľutujete?

Nepríjemný pocit, ktorý cítime, keď nás ľutujú, nám ukazuje, že strácame energiu, je blokovaná. Znižuje sa nám sebaúcta, pretože sa cítime ako niekto poľutovaniahodný, obeť, chudák.

Pozitívnym zmyslom ľútosti je prejaviť, že nám na niekom záleží, že nechceme, aby trpel. V skutočnosti je ľútosť oslabovaním toho, koho ľutujeme, veď ho pokladáme za chudáka, slabocha, ktorý musí znášať niečo zlé a nevie si sám pomôcť. Ak ľutujeme seba, prejavujeme nedostatok sebaúcty, sami seba nemáme v úcte, nedôverujeme svojim zdrojom, schopnostiam, vedomostiam. Nedôverujeme tomu, že dokážeme nájsť správny postoj. Ľútosť je agresívna emócia, a preto vyvoláva agresívnu reakciu.

Ľútosťou sa v skutočnosti od človeka vzďaľujeme, oddeľujeme sa od neho, i keď naším zámerom môže byť opak. Je prejavom skrytej, neviditeľnej pýchy. Všetci to veľmi dobre poznáme, ak je nám prejavovaná ľútosť, sme poľutovania hodní, cítime sa nepríjemne, sami so svojím trápením, opustení. Necítime blízkosť, počujeme slová, ktoré nehrejú, idú spoza skla.

Ľútosť vychádza z rozumového úsudku. Poznajúc stav vecí, vyhodnotíme rozumom situáciu ako poľutovaniahodnú. Ľútosť vychádza z hlavy a vstupuje do hlavy. Preto nemôže zahriať.

Súcit je pravým opakom ľútosti.

 

Čítať ďalej...

"Malý strom" o rodine z kmeňa Čerokiov...

Stará mama sa volala Včelička. Vedel som, že keď som ho v noci začul hovoriť "sme svoji, Včelička", že vlastne hovorí " ľúbim ťa", lebo sa to dalo vycítiť z tých slov.
A keď sa zhovárali a stará mama povedala: "Si so mnou, Wales?" a on odpovedal: "som s tebou", znamenalo to "rozumiem ti". 

Pre nich bola láska a porozumenie to isté. Stará mama vravela, že nemôžeš ľúbiť niekoho, komu nerozumieš, a ani nemôžeš ľúbiť ľudí ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu.
Starý otec a stará mama mali POROZUMENIE, a tak mali aj lásku. 

Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli "sme svoji"

Ja som znamená My sme - UBUNTU

 

Jasný zámer v živote nás privedie tam, kam sa chceme dostať.

 

Povedal by si mi prosím ťa, ako sa odtiaľto dostanem,“ opýtala sa Alica?

Záleží na tom, kam sa chceš dostať,“ povedala jej mačka.

To je mi jedno,“ povedala Alica.

Potom je jedno kadiaľ pôjdeš,“ povedala Alici mačka.

(Alica v krajine zázrakov.)

 

Zamysleli ste sa niekedy nad otázkou, kam smeruje váš život?

Máte pocit, že ste vo vleku života, že život je ťažký, že je to neprestávajúci boj o prežitie či živorenie?

Potom pravdepodobne nežijete svoj život, ale necháte, aby ho za vás žil niekto iný.

Etikoterapia ako cesta k celistvosti pomáha nachádzať kľúče k tomu, ako sa pozrieť na pravdu o živote, o svojej existencii.

Prečo je dôležité mať jasný zámer života?

Ak človek nikdy nepremýšľal o tom, odkiaľ a kam smeruje, potom sa životom iba potáca alebo skôr je niekým iným životom postrkávaný tam, kde ho chce mať. Taký život sa stane reaktívnym. Človek reaguje na životné situácie, ktoré si sám nevedome vytvára. Nevie však o tom, že si ich vytvára sám. Reaguje teda s pocitom nevôle, odporu na to, čo si sám do života vytvoril, stvoril. Odmieta úrodu, ktorú sám sial.

Smutná je žatva toho, kto nevedome sial to, čo teraz žne a odmieta to.

Smutný príbeh človeka, ktorý neobjavil hodnotu vlastného života a svoj vnútorný potenciál byť strojcom vlastného naplneného šťastného života.

Dnes už je veľa literatúry a čoraz viac učiteľov, ktorí učia, že to najdôležitejšie je Láska. Teóriu už poznáme mnohí.

Ako túto pravdu aplikovať v každodennom živote?

Čítať ďalej...

Hoc žijeme v duálnom hmotnom svete, naše vedomie sa nachádza v priestore nedvojnosti, pokiaľ sme vnútorne spojení, celiství. Opačným stavom je oddelenosť nášho individuálneho vedomia, pýcha. Sme súčasťou kvantového poľa, kde každý bod tohto poľa si uvedomuje seba samého ako celok, ktorým sme.

Na týchto stánkach píšem o tom, ako kráľovná sebauzdravenia, etikoterapia nazerá na človeka a na svet. Som veľmi rád, že čoraz viac ľudí objavuje, akým užitočným nástrojom sebapoznávania je.

Napĺňa ma hlboká vďaka, že MUDr. Ctibor Bezděk, lekár, ktorý pôsobil aj na Slovensku, nám v etikoterapii zanechal posolstvo, ktoré sa dotýka duše.

Som vďačný za tento priestor, za to, že články si našli svojich čitateľov, robí mi radosť, keď dostávam na ne veľmi pozitívnu spätnú väzbu.

Etikoterapia patrí medzi kráľovské disciplíny sebapoznávania, dotýka sa nebies, nepoznaného tajomného v nás, ale zároveň je pevne ukotvená v zemi, racionálna a logická. Tak ako Tao, spája Nebo a Zem. Etikoterapeut alebo autoetikoterappeut prepája to, čo má na povrchu vo vedomí s tým, čo má hlboko v sebe. Prepája Nebesá i Zem.

 

Čítať ďalej...

LÁSKA je celistvoť – advaita.

Slovo láska čítame a počúvame už takmer všade, kam sa pohneme. Veľa ľudí o nej rozpráva, veľa duchovných vodcov ju považuje za jedinú možnosť, ako sa liečiť, veľa odborníkov na osobný rozvoj ju ponúka ako univerzálny liek na všetko.

Majú pravdu.

Porozumenie vytvára hlboké priateľstvo, je to láska.

Ponorte sa do tohto príbehu z knihy Malý strom o rodine z kmeňa Čerokiov...

Stará mama sa volala Včelička. Vedel som, že keď som ho v noci začul hovoriť: „Sme svoji, Včelička.", že vlastne hovorí: „Ľúbim ťa." Dalo sa to vycítiť z tých slov.
A keď sa zhovárali a stará mama povedala: Si so mnou, Wales?" a on odpovedal: Som s tebou.", znamenalo to Rozumiem ti."

Pre nich bola láska a porozumenie to isté. Stará mama vravela, že nemôžeš ľúbiť niekoho, komu nerozumieš. Nemôžeš ľúbiť ani ľudí, ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu.
Starý otec a stará mama mali POROZUMENIE, a tak mali aj lásku.

Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli - sme svoji.

Ako sa na Lásku pozerá etikoterapia?

Lásku vníma ako cielene zameranú, priateľskú pozornosť nasmerovanú na vytvorenie porozumenia, spojenia.

Láskou sa spájame navzájom a vytvárame väčší celok, na ktorom potom spoločne participujeme.

Láska je spojenie, ktorého plodom je na všetkých úrovniach spojenia - RADOSŤ.

Je teda opakom nenávisti alebo pýchy, ktorou sa navzájom oddeľujeme a vytvárame si osamotenosť a utrpenie.

Čítať ďalej...

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie