Byla jednou jedna Malinká duše, která řekla Bohu: „Já vím, kdo jsem!“ A Bůh řekl: „To je skvělé! Kdo tedy jsi?“ Malinká duše vykřikla: „Jsem světlo!“ Bůh se zeširoka usmál „To je pravda!“ zvolal. „Ty jsi světlo.“

Malinká duše byla velmi šťastná, protože zjistila to, co měly zjistit všechny duše v Království. „Oh,“ řekla Malinká duše: „to je vážně paráda!“

Ale brzy, když už věděla, kým je, jí to nestačilo. Malinká duše uvnitř sebe cítila touhu, že chce skutečně být tím, čím je. Šla zpět k Bohu (což není špatný nápad pro všechny duše, které chtějí vědět, kým skutečně jsou) a řekla: „Ahoj Bože! Teď, když vím kdo jsem, mohu tím také být?“

Bůh řekl: „Chceš říct, že toužíš být tím, kým už jsi?“ „No,“ řekla Malinká duše, „jedna věc je vědět, kým jsem a úplně jiná věc je tím skutečně být. Chci cítit, jaké to je být Světlem!“ „Ale ty už jsi Světlo.“ Zopakoval Bůh a znovu se usmál. „Ano, ale chci zjistit, jaký je to pocit,“ křičela Malinká duše. „Dobrá,“ řekl Bůh a smál se pro sebe, „předpokládám, že jsem to měl vědět. Ty jsi byla vždy dobrodružná.“

 

Čítať ďalej...

Ak sa človek pozerá na svoj život z priestoru, kde sa vníma od ostatného života, prírody, ľudí oddelený, vytvára si duálny pohľad - Ja a ostatný svet. Celostný pohľad, naopak, je priestorom vedomia, že som súčasťou prepojeného a všadeprítomného života. Predstavte si, že by sa ktorákoľvek vaša bunka vo vašom tele vnímala ako oddelená od buniek orgánu, ktorého je súčasťou a od celého tela. Priestor advaity – nie-dvojnosti je priestorom, kde nevnímame antagonistické (nezmieriteľné) protiklady, ale naopak symbiózu, synergiu a spoluprácu, teda harmóniu, ktorá je opakom rozorvanosti a boja.

Duálny pohľad na život vyvolá vnútorný nezmieriteľný konflikt

Ilúzia oddelenosti vytvára vzťah. Ja a ostatní ľudia, veci, javy. Kvalita tohto vzťahu ovplyvňuje kvalitu života. Narušené vzťahy vedú k bezmocnosti a chorobám. Tu je základ psychosomatického prístupu k sebaliečeniu. V tomto vzťahu v dôsledku mylného kontextu dochádza k porovnávaniu. Z porovnávania súťaženie, súperenie. Dieťa tieto vzory preberá od rodičov a bezprostredného okolia. Nadobúda presvedčenie, že život je večné súperenie. Dokonca súperenie dobra a zla. A tak kým mu sily stačia, stavia na dobro a bojuje so zlom. Všetko, čo v sebe odmietame, s tým začíname bojovať.

 

Čítať ďalej...

Všetko v Univerze sa deje v cykloch. Veci, javy vznikajú, prebiehajú a ukončujú sa, aby mohli vzniknúť nové, prebiehať a znova boli ukončené...

Ako a čo ukončovať?

Táto technika má korene v starovekej Védyckej tradícii a dodnes ju učia majstry jogy ako klenot na ceste za sebapoznaním.

 

Inšpirovaný som bol predovšetkým Sri Swami Nithyanandom, tak ako  techniku ukončovania učí. 

- ukončenie by sme mali robiť vždy súčasne s „Hopponoppono“ (Technika odpstenia a sebaodpustenia).

  • vždy formulovať v prítomnom čase

Ukončujeme :

  1. koreňové vzorce – sú to vzorce správania, ktoré vznikli nesprávnym, nezrelým, (detským) porozumením situácií alebo seba samého. Mylné presvedčenia. Dieťa si obnovuje, vytvára koreňový vzorec do 6 rokov života. Zažíva nejakú situáciu, kde prvý krát cíti strach, bezmocnosť, opustenosť, hnev, smútok.

    Dôležité je tento vzorec si uvedomiť, opäť ho potom aj naplno znovu prežiť (nechať emócie plne prejsť a vyplaviť z tela von, nepotláčať. Pritom – neupadnúť do bezmocnosti, len ich nechať prejsť opätovne fyzickým telom, aby sa rozpamätalo, ale tento proces pozorovať už z nadhľadu). Toto je vzorec duše, ktorý sa môže tiahnuť niekoľko životov a vždy sa obnoví vo fyzickom tele pomocou podobnej situácie do 6. rokov. Sú to neukončenia z minulosti, ktoré sa obnovujú, aby boli ukončené. Pokiaľ nájdem a ukončím koreňový vzorec, program, ukončím ho. Kým sa tak stane, vnímam životné situácie a pocity, emócie. Vždy keď sa objaví negatívna emócia, pocit (strach, bezmocnosť, pocit osamotenia, strach z opustenia... tak hneď ukončím negatívne presvedčenia a postoje, ktoré sú za týmito pocitmi alebo s nimi spojené.

  2. negatívne presvedčenia / postoje – mylné presvedčenia, ktoré sme si vytvorili alebo prevzali (najčastejšie od najbližších v rodine) počas nášho života. Tieto vzorce nám bránia v ďalšom rozvoji alebo môžu byť príčinou narušených vzťahov alebo vzájomných nedorozumení. Dôležité je si ich uvedomiť a ukončiť, príp. nahradiť pozitívnymi vyhláseniami na mentálnej rovine. Vo svojej podstate, opäť upozorňujú na neukončené koreňové vzorce. Príklad: peniaze sú zlé, moji rodičia sa pre ne hádali a rozviedli...

  3. narušené vzťahy – dôsledkom narušených vzťahov, čo je vzájomné oddelenie sa. Potom je naša pozornosť priťahovaná k objektu od ktorého sme oddelení, máme s ním narušený vzťah. Preto sa cítime nepríjemne, osamotene, trpíme negatívnymi emóciami a ich dôsledkami. Na znovuobnovenie spojenia, porozumenia, priateľstva ukončujeme s inými ľudmi, zvieratami, rastlinami, vecami, prírodou, kozmom, s Bohom ak v Neho veríme, so Sebou samým. Narušený vzťah máme s každým voči komu cítime výhrady, odpor, negatívne emócie alebo myšlienky. Koho kritizujeme, hodnotíme, posudzujeme, o kom akokoľvek negatívne pramýšľame alebo hovoríme a to vrátane seba.

Čítať ďalej...

Aby šťastné a veselé mohli byť šťastné a veselé, naučme sa byť šťastní a veselí.

Prežívame predvianočný čas. Všimli ste si, akoby sa v tomto období čas zrýchľoval?

Je toho toľko, čo chceme, potrebujeme vybaviť, stihnúť...

Žijete autentický alebo je to šablóna, opakovaná rutina, presne nacvičené rituály? Je ich výsledkom radosť alebo únava a nuda?

Mozog zobrazuje len to, čo pozná

Neurónovú sieť, neocortex, máme každý jedinečnú. Vďaka nej vidím každý z nás svet jedinečným spôsobom. Tento obraz sveta zobrazuje náš mozog unikátnym spôsobom, teda taký, aký sme cez skúsenosť spoznali, a tak sme vyformovali jedinečnú neopakovateľnú sieť neurónov a tie vytvárajú náš obraz sveta a postoje k nemu.

Veľmi naivná a nereálna je predstava, že ak sme prevažne zachmúrení, smutní, rozčúlení, podráždení, vo sviatočné dni to bude inak. Náš mozog opakuje naučené vzorce správania, nerozlišuje, či vás nimi podporuje v zámere žiť celistvý, naplnený, šťastný život, alebo život v napätí, nervozite, bolesti. Vy, vaše Vedomie potrebujete prevziať zodpovednosť za to, aké postoje zaujímate, aké myšlienky myslíte, aké pocity si vo vašom tele vytvárate.

Prevzatie zodpovednosti za to, s akým postojom tvoríte svoj vnútorný svet, ktorý sa potom manifestuje navonok ako vaše vzťahy k svetu, sebe, ľuďom, prírode, Bohu.

Spomienka na detstvo, na chvíle, keď sme boli šťastní, pomáha udržať v nás naladenie na príjemné pocity. Kotvičky, ktorými sa zachytávame v týchto sviatočných pocitoch, dobre poznáme. Vôňa vianočného pečiva. Určite každému z nás navodí príjemný pocit vôňa škorice, klinčekov, vanilky, kapustnice. Predstava pohody pri vianočnom stromčeku, pri tradičných jedlách, vzájomnom obdarovaní sa darčekmi v nás automaticky vyvoláva príjemný pocit. Tešíme sa, že sa zas budeme cítiť príjemne.

Cítite to? Už sa v duši usmievate:-)

Čítať ďalej...

Všetkým čitateľom a priatznivcom Advaity aj etikoterapie prajem požehnané, láskyplné, šťastné a pokojom naplnené  Vianočné  a Novoročné sviatky.

Žehnám Vám.

Od 15.12.2014 do 15. 01. 2015 som na študijnom pobyte v Indii. V tomto čase Vám nebudem môcť odpovedať na maily ani telefonáty.

Teším sa na stretnutie  v novom roku.

S úctou VladiMír Červenák

Dostal som od čitateľky otázku, ktorú dostávam často.

Ako utiecť pred kritikou a nespokojnosťou?


 

Čítam vaše články a pozrela som si zopár vašich prednášok na videu, veľmi ma zaujali. Mnoho z toho, čo hovoríte, poznám z prednášok – mám predsa len jednu otázku. Týka se kritiky.
Rozumiem tomu, že keď ma niekto kritizuje a hovorí, čo mám, čo nemám, čo som urobila, neurobila - dáva najavo nejakú nespokojnosť so sebou. Rozumiem i tomu, že to, že sa s takým človekom stretnem, je tým, že to odráža, zrkadlí nejakú moju vlastnú nespokojnosť. A zároveň vnútorný konflikt, pretože dôsledkom dlhodobo trvajúcej kritiky sú nevyhnutne konflikty.
No, som aspoň tak ďaleko, že toto všetkom už viem, a preto sa snažím robiť veci tak, aby som bola so sebou spokojná. S tou druhou nespokojnou osobou som však zviazaná viac než s niekým, koho stretnem na priechode cestou do práce a on vynadá mi, že som mu stúpila na palec. Sme spolu každý deň. Jeho nespokojnosť s ním samým vyriešiť nemôžem. V praxi to teda vyzerá tak, že sa 10-krát cez kritiku prenesiem ľahko, ale potom stačí málo, únava, oslabenie, podráždenie.. a vráti ma to späť. Zase mi to prekáža a ešte mi k tomu napadá, kto už by chcel stále počúvať výčitky, rady, kázne a podobne? Vznikne začarovaný kruh, ťažko se vnútorne z neho uniká. Moja otázka preto znie: Ako konkrétne sa dá vnútorne z tohoto kruhu vystúpiť? Byť so sebou spokojná - to predsa nie je taká jednoduchá záležitosť. Ľahko sa to môže zvrtnúť v sebectvo. Klásť si iba otázku, komu to pomôže, prospeje... tiež nič nerieši, pretože často je to tak vyhrotené, že možnosť A prospieva mne a možnosť B by prospela niekomu inému alebo dokonca mnohým iným. Musím si vybrať len jednu možnosť - obe zrealizovať nejde. Ako sú všade okolo tie jemné línie, je nesmierne ťažké udržať si vnútornú spokojnosť - a teda vystríhať sa kritiky.
Ďakujem za odpoveď a pozdravujem, vaša čitateľka Katarína.

 

Povedzme si na úvod, čo je kritika?

Kritika je hodnotenie a odhaľovanie nedostatkov, negatívny úsudok. Je jedným z plodov pýchy. Ľudia, ktorí stále kritizujú, sú nespokojní sami so sebou a svetom, v ktorom žijú. Chcú ho zmeniť tak, že sa zmení svet okolo nich, teda chcú, aby ostatní zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, živote. Myslia si, že ich mienka je najsprávnejšia. Takí ľudia jednoducho zabúdajú alebo nevedia, že žijú iba vo svojom vlastnom svete. A svojimi kritickými myšlienkami vyjadrujú síce nesúhlas so svetom iného človeka, v skutočnosti je to nesúhlas so svojím vlastným životom. Neexituje náš život a život niekoho iného. Život je v integrite, prepojený a celistvý. Jeho prejavom je pohyb a inteligencia. Kritika je mimoriadne agresívne zmýšľanie, ktoré má negatívne dôsledky na zdravie.

Ako premýšľa nespokojný človek?
Kde sú korene jeho nespokojnosti?

Nespokojný človek je s máločím skutočne spokojný. Na všetkom mimo seba vidí chyby, nedostatky. Kritikou sa usiluje zvrátiť tento stav a upozorňovať na to, ako by veci mali vyzerať, ako by mali ľudia premýšľať, konať. Človek sa usiluje zmeniť svet na svoj obraz tak, ako ho on považuje za správny. Má vytvorený obraz sveta, akoby mal vyzerať a robí všetko preto, aby dosiahol taký obraz svojho sveta, ako si praje. Používa na to silu, manipuláciu, svoju inteligenciu. Takáto životná stratégia môže pretrvať celý život. Takto zmýšľajúci a konajúci človek odchádza z tohoto sveta nespokojný, nenaplnený, ukrivdený. Odchádza v bolesti, svoje peklo života si berie so sebou do večnosti.

 

Čítať ďalej...

Osobný a múdry tieň, ktorý je súčasťou nás samých, ponúka možnosti na rast

More má pre mňa aj v zime svoje čaro. Pláže sú prázdne, na vyvýšených hrádzach sa len sem-tam objaví nejaký bežec či cyklista. Slnko vstáva neskôr ako v strede Európy, a tak si v pološere vykračujem ráno bosá k majáku. Nohy si nechám omývať nepravidelnými čipkami morských vĺn. Mám meditatívnu náladu a len občas zazriem, ako domáci zababušení v mikinách na mňa nechápavo pozerajú. Tuším, že aj slnko už vstalo, no mračná ho clonia. Nie celkom. Wau, vykuklo, ale tak zvláštne. Svojím svetlom preťalo oblohu akoby na polovice. Jedna ostala v tmavom šere, druhá sa leskne ranným svetlom. Okamžite nastavujem v mobile fotoaparát a zachytávam prítomný okamžik. Raz, dvakrát, desaťkrát.

Obloha mení intenzitu jasu, ale v podstate ostáva v polarite svetla a tieňa. Pokračujem k majáku, občas sledujem oblohu. Nemení sa. Nebeský obraz ide so mnou. Pri majáku od úžasu nechám otvorené ústa: svetlo a tieň dokráčali so mnou k môjmu cieľu. Sú výrazne čierno-svetlo oddelené a hoci do svetla už svieti maják, tieň ostáva tieňom. Posadím sa na skaly a uvedomujem si – obloha mi hrá divadlo života.

Možno mi vraví: „Pozri sa, dievča, na svetlo a tieň vo svojom živote. Uvažuj, medituje, odpoveď máš vo svojom vnútri.“ A tak sedím, počúvam more, počúvam seba a svietim si na svetlo i tieň v živote. Vo svojom aj v príbehoch ľudí, s ktorými sme šli chvíľu týmto svetom. Hoci impulz na vnímanie svetla a tieňa prišiel zvonku, svetlo aj tieň máme v sebe.

Čítať ďalej...

 Milí priatelia etikoterapie, 

 

v týchto dňoch s tímom intenzívne pracujem na príprave vydania knihy Etikoterapia, archeológia duše.

 

Kniha bude nadväzovať na dielo Ctibora Bezděka, autora pojmu etikoterapia. Chcem posunúť túto metódu smerom k poznaniu hlbokýchpríčin sebaodmietania. Zároveň otvoriť cestu k porozumeniu myšlienkových vzorcov a emócií, ktoré zdravie, celistvosť, spokojnosť a šťastie podporujú. A tiež inšpirovať ako svoj život žiť múdro s integritou, autenticky, s plnouzodpovednosťou a tak, aby ten, kto ju aplikuje obohacoval nielen svoj, ale aj svet iných.

S vďačnosťou naplnením srdcom ju chcem predložiť čitateľom so zámerom, aby priniesla im hlboké porozumenie vlastného života. Aby sa tak mohlo stať, potrebujem Vašu pomoc prostredníctvom darovania 2% z Vašich už zaplatených daní.

Vaše 2% môžete poukázať prostredníctvom týchto predvyplnených tlačív na stiahnutie v editovateľnom pdf formáte, v závislosti od toho, kto poukazuje:

 Zamestnanec,používa vyhlásenie a potvrdenie o zaplatení dane.

Fyzická osoba, ktorá podáva daňové priznanie, používa:

Právnická osoba, používa daňové priznanie právnickýchosôb.

Čítať ďalej...

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie