Sidebar

Vzťahy, vzťahy, vzťahy. Kam sa pohneme, tam riešime, liečime, vnímame, vidíme... vzťahy. Vzťahy iných k nám, vzťahy nás k iným, my vo vzťahu k svetu, svet vo vzťahoch k nám, výrazne svitá aj na časy vzťahu k sebe samému. 

Ako súvisia naše vzťahy s etikoterapiou? Veľmi intenzívne. MUDr. Ctibor Bezděk, zakladateľ etikoterapie, v 30. rokoch minulého storočia definoval etikoterapiu ako metódu, ktorá vidí príčinnú súvislosť medzi ochoreniami ľudí a kvalitou ich vzťahov. Všetkých. V tom čase hovoril, že príčinou chorôb sú narušené vzťahy a udržanie si zdravia podmieňoval životom v súlade s etickým žitím, v súlade s božími zákonmi. Čo zadefinoval v minulosti, rozkódovávame aj v prítomnosti.

Otázky okolo vzťahov sú všade okolo nás, odpovede tiež hľadáme vo vonkajšom svete. Je to v poriadku. Najmä dovtedy, kým sa naučíme stíšiť a dovolíme odpovedi, aby sa vynorila v nás. Otázky sú však vynikajúcou možnosťou, aby sme cez ich zadefinovanie, uvedomenie či vyslovenie nahlas našli odpoveď sami v sebe. Často totiž vyslovená otázka už nesie v sebe aj odpoveď, prípadne nahlas vyslovená otázka je kľúčom pre ďalšieho človeka k jeho ďalším otázkam i odpovediam.

Takže sa pýtam, pýtaš, pýtame, pýtajú... a do tohto textu som vybrala najčastejšie otázky, ktoré zaznievajú na rôznych našich stretnutia s etikoterapiou, odpovede píšem tak, ako sa vynorili.

Ako byť ženou?

- Otázka zaznieva najmä z úst žien, ktoré vnímajú, že majú mužské spôsoby myslenia, hovorenia i konania, že sú nastavené okamžite riešiť situácie, že sú generálmi vo svojich rodinách, že rýchlo vedia nájsť východiská, že potrebujú opraty vzniknutej situácie držať v rukách, že potrebujú kontrolovať, konať, rozhodovať, že všetko alebo skoro všetko vedia vyriešiť samé bez pomoci svojho partnera, lebo on nevie, nemôže, aj tak by to neurobil, je lenivý a vidí len gauč a televízor. V jednom prípade. V ďalšom kamarátov, v ďalšom závislosti, v inom frajerky... Ako byť v tejto situácií ženou, keď to neviem? Nepomáhajú dlhé či krátke sukne, dlhé vlasy – aj tak sa v nich necítim komfortne, radšej mám nohavice. Pritom už vnímam, že potrebujem niečo zmeniť. Vnímam, že táto situácia mi už nevyhovuje, ale ako ju zmeniť. Veď ešte aj to, že z každej strany počúvam, že musím byť ženou, vílou, kňažkou, kráľovnou... ma deprimuje. Ako však byť ženou?

Milá žienka, môžem ťa na ceste k objavom tvojej ženskosti inšpirovať, konkrétne kroky v súlade s tým, ako ich budeš vedieť slobodne urobiť, urobíš ty. Už však vieš, že nespokojnosť s danou situáciou, bezmocnosť, dokonca ani hnev či tlak na seba ti  nepomáhajú. Poďme spolu urobiť malé kroky, ktoré ťa môžu podporiť. Veľké budeš robiť sama.

Ak si doteraz sledovala  naše rozhovory s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom, už vieš, že na situácie sa môžeš pozerať z dvoch priestorov. Z priestoru odporu alebo z priestoru spojenia. Teda máš na výber, či sa na svoj príbeh  pozrieš z priestoru odporu, teda z priestoru nedôvery, s ktorou sú spojené strachy, negatívne pocity, bezmocnosť, ľútosť, bludy či prázdnota a závislosti alebo sa pozrieš naň z priestoru spojenia, teda dôvery, s ktorou sú spojené sebavedomie, radosť, sila, pokoj, múdrosť, pocit celistvosti. Toto máš vo svojich rukách výhradne ty. TY!

Ak si v nedôvere v priestore odporu, potom vidíš problémy, trápenia, ťažkosti, dôvody na sťažnosti, zamotávaš sa do negativity, život je ťažký, osud neprajný. Nádych, výdych, zastav sa a uvoľni. Potom môžeš zmeniť priestor nedôvery a malými krokmi v sebe prejsť do priestoru dôvery. Ako? Napríklad: spočítaj si svoje požehnania. Obrovským požehnaním je to, že si sa narodila, že ty a tvoji predkovia ste zvládli mnohé nástrahy, epidémie, morové obdobia, že ste to dali a ty si tu. Predstav si, koľkí predkovia stoja za tvojím dnešným životom. Sila, však. Poďakuj teda predkom, rodičom i sebe. Žiješ a máš vôľu konať. Ďakujem. Ospravedlň sa predkom, rodičom i sebe za všetko, čo si vedome alebo nevedome im i sebe spôsobila svojou nespokojnosťou, neprijatím seba takej, aká si, a popros o odpustenie ich i seba. Pre tvoj pokoj, pre tvoju spokojnosť a cestu do dôvery je to dôležité. Odpúšťam, a tak sa púšťam potreby trestať nedôverou seba aj iných.

Cítiš, ako rastie tvoja sila?  Bingo. Máš prvé kroky k prijatiu seba samej v priestore dôvery za sebou. Z času na čas si zopakuj toto cvičenie. Najmä vtedy, ak sa budeš opúšťať, ak pôjdeš s energiou dole a budeš sa cítiť odpojená od výživy svojho rodu, od zdroja. Napojením na predkov cez vďaku a odpustenie sa napájaš znovu na všetko, čo je v tvojom rode výživné, liečivé, správne, silné. Napojením na ženy svojho rodu cez odpustenie a vďaku ideš do svojej ženskej sily a získavaš ich podporu. Tieto kroky však potrebuješ urobiť sama. Do určitého kroku ťa síce môžem viesť ja, ale aj terapeut, lektor, dula, ktokoľvek, komu dôveruješ, ale nakoniec nájdeš tie najsprávnejšie odpovede, ten najsprávnejší smer v sebe. Tvoje objavy s wau, cvak, aha v stíšení, v samote, v rozhovore s priateľkou či na seminároch sú tie najsilnejšie. Sú tvoje.

Keďže si sa pýtala, ako byť ženou a prvé kroky do ženskej polarity už máme za sebou v predchádzajúcich vetách, teraz odpoviem slovami Vladimíra Červenáka – svieť a hrej. Nič viac a nič menej. Uvedom si svetlo, ktoré máš v sebe. Máš ho, dôveruj. Ak si ho chceš ešte viac uvedomiť, nacíť sa na svoj solárny plexus, slnečný pletenec v oblasti bruška a predstav si, ak si vizuálny typ, alebo precíť, ak ti zatiaľ predstavivosť nefunguje, ako sa zo slnečného pletenca svetlo rozlieva do celého tvojho tela a ty žiariš. Žiariš v sebe a vôbec sa nepotrebuješ starať o ostatné. Si svetlo. Si teplo. Užívaj.

Užívaj. Netlač na seba, že musíš byť ženou, vílou, kňažkou, kráľovnou...  No a čo, že si iná. Si svoja! Prijmi sa v tejto chvíli taká, aká si aj so svetlom a teplom vo svojom vnútri a dovoľ si plynúť. Ženská sila je v prijatí, svetle a teple.

Ako byť mužom?

- Otázka zaznieva najmä z úst mužov, ktorí cítia, že majú ženské spôsoby myslenia, hovorenia i konania, že sú nastavení skôr na nerozhodnosť, že sa boja jasne a pritom láskavo nastavovať hranice. V tomto prípade dôverujem mužovi a doplním odpoveď na otázku – ako byť mužom - slovami Vladimíra Červenáka: „Naše telá sú vytvorené z vibrujúcej energie tak, ako je z energie všetko hmotné. Celý hmotný vesmír je rotujúca vzájomne prepojená energia. Energia rotujúca v špirále do nekonečna. Toto energetické pole zároveň je nositeľom informácie, je živým energoinformačným poľom.

Veľmi dobre rozumieme fyzikálnym zákonom a tým, ktoré sa týkajú z nášho pohľadu neživej prírody. Zákon zachovania energie, rezonančný zákon, zákon príťažlivosti... Zabúdame však, že sme súčasťou týchto zákonitostí, a teda na hmotnej úrovni sme z tej istej energie a platia na nás tie isté zákony.

V duálnom svete má energia dva póly, označujeme ich ako + kladný a – záporný pól. Ak si predstavíme špirálu, jej pravotočivá časť sa bude zaťahovať a vytvorí lúč, v ktorom je energia vysoko koncentrovanou silou. Na tomto princípe funguje napríklad gama nôž alebo rezanie vodou. V prírode poznáme tornáda alebo vodné víry. Týmto spôsobom sa energia pohybuje v našej ľavej (mužskej) hemisfére. Preto ľavá hemisféra umožňuje lineárne myslenie, sledovať reťazec logických následností, umožňuje jednobodové sústredenie. Muži prevažne myslia touto hemisférou. Energia v mužskom tele podlieha pravotočivej rotácii, preto sú aj svalové tkanivá muža pevnejšie. Má väčšiu fyzickú silu. Muž sa dokáže sústrediť na jeden bod ľahšie, jeho energia je zameraná na dávanie. Pri pohlavnom akte, keď má dôjsť k splodeniu a pokračovaniu života, telo tuhne a dáva.

Opačná, ľavotočivá polarita sa stále otvára, rozširuje. Zodpovedá jej pravá, ženská hemisféra, ktorá umožňuje vnímať veci z nadhľadu, myslenie prebieha asociatívne, kreatívne. Umožňuje uvoľnenie. Vďaka nej sme schopní nadhľadu, empatie, vytvárať sociálne vzťahy. Telo ženy je vytvorené ľavotočivou energiou, preto je hebké, jemné. Aby žena ľahko otehotnela, musí byť otvorená, uvoľnená. Pôrod tiež prebieha ľahšie, ak je telo ženy uvoľnené.

Muž a žena, ľudské bytosti, ktoré sa narodili do duálneho sveta polarít, predstavujú dve polarity jednej energie. Špirálu života, ktorej jedna strana sa zatáča do lúča  (mužská polarita) a druhá sa otvára ako kotúč do nekonečna (ženská polarita).“

Keďže si sa pýtal, ako byť mužom, odpovedala som ti slovami muža. Z môjho ženského pohľadu, aby som sa pri tebe cítila ako pri mužovi bezpečne a príjemne, potrebujem ti dôverovať, zároveň cítiť, že aj ty dôveruješ mne, že mi vytváraš bezpečný priestor, aby som mohla byť ženou a dovolila si pri tebe nielen žensky rásť, ale robiť možno aj chyby, aj hlúposti, aj byť roztopašná, aj chrápajúca, nielen chápajúca,  aj vážna, aj tichá, aj nevrelá so svojimi cyklami, aj prítulná a odovzdaná. Pre mňa je vzťah muža a ženy koleso spojenia v radosti, dôvere, láske a múdrosti a keďže sme stále v duálnom svete, jeden z nás dáva, druhá prijíma, jeden drží hranice, vytvára ochranu, druhá svieti a hreje. S radosťou ti budem svietiť, aby si nás mohol viesť. Som kráľovná a ty si kráľ. Až teraz.

Rozumieš, milá žena, milý muž, že kráľovnou a kráľom sa stávame až vtedy, keď pochopíme, odpustíme, poďakujeme, dozrieme a vyrastieme spolu do spojenia. Jednoduché, však?

A čo dotyky, objatia vo vzťahoch?

- Dosť často počúvam na seminároch či sedeniach,  že si nepamätáme z detstva objatia a dotyky od svojich rodičov. Potom ako dospelí konštatujeme, že v detstve sme boli odmietaní, že nás rodičia nemilovali, nechceli, že si pamätáme len chlad medzi rodičmi... Znovu sa zastav, človeče. Nádych, výdych a uvedom si, že nič nie je náhoda. Ani ty si sa nenarodil svojim rodičom náhodou.

Skúsme všetko otočiť. Čo keď si ty prišiel na  svet s koreňovým vzorcom strachu z odmietnutia a ten sa potreboval aktivovať v detstve? Čo ak rodičia mali snahu sa k tebe aj priblížiť, no ty si vystavil zo strachu z odmietnutia stenu a radšej si ty ich nepustil k sebe bližšie, odmietal si ich? Nedovolil si rodičom natiahnuť k sebe ruky, nedovolil si objatia. Že sa ti to stále ešte deje aj v dospeláckom živote? Si celkom ako tvoja mama, si celkom ako tvoj otec.  Vylieč svoj koreňový vzorec zo strachu z odmietnutia, alebo zo zlyhania, alebo z opustenia. V rozhovoroch s Vladimírom Červenákom sme mnohokrát hovorili o strachoch a o ich spracovaní v sebe. Nájdeš v mojich textoch na blogu či na web stránke Advaity.

Momentálne mi v súvislostí s objatím napadá meno jednej terapeutky, s ktorou som absolvovala nielen sériu rozhovorov, ale aj jej semináre. Jiřina Prekopová, česká psychologička, ktorá dlho žila so slovenským manželom v Nemecku, momentálne je jej domovom Praha. Je autorkou teórie pevným objatím, autorkou mnohých kníh. Prvú vydala vo svojich 59 rokoch s názvom Malý tyran, poslednú vlani na svoju deväťdesiatku.  V nej napísala: „Som stále v pohybe a neustále nádejeplná. Stále niečo robím, pretože mi to robí radosť. Ale tiež rada odpočívam a užívam si život. Učím sa pokore.“ Rozumieš? Deväťdesiatročná žena. Ešte pridám slová, ktoré mi povedala v jednom rozhovore: „Prvým dôležitým krokom  je uvedomiť si situáciu, ktorá nás bolí. Druhým - treba vybudovať mostík od bolesti, ktorá zostala v človeku. Bolesť totiž nejde zabudnúť alebo vygumovať. To sa nedá. Treba ju transformovať do zmieru a do radosti. Len tak môžeš veci vyriešiť." Už len dodávam – rastieme spolu.

 
BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie - spriatelené stránky rodiny Advaita