Sidebar

Pri dnešnom etikoterapeutickom rozhovore s Vladkom Červenákom som si žensky uvedomila, „... aký je vesmír jednoduchý a my sme zložití, aký je vesmír zložitý a my sme jednoduchí...“.  

Slová v úvodzovkách sú slová z piesne liptovského pesničkára Janka Svetlana Majerčíka a sedia mi k téme hojnosť, múdrosť, zdravie, ktorú otvárame v jesennom čase. Tiež v symbolickom čase, keď po našej múdrosti v starostlivosti o záhradku, pole prichádza hojnosť plodov a s nimi podpora nášho zdravia. Všetko so všetkým súvisí.

Povedz mi, Vladko, ako rastie hojnosť?                            

-  Teda hojnosť. Počúvaj: Čím viac sa zameriavaš na to, aby rástla miera tvojej užitočnosti pre iných, tým viac rastie hojnosť, dostatok, blahobyt v tvojom živote. Čím je miera tvojej užitočnosti vyššia, tým viac hojnosti ti v živote prichádza bez toho, aby si sa na ňu zameriavala. Udržať si však treba vďačnosť za to, čo prichádza a zamerať sa stále vo väčšej miere na to, ako byť viac a viac užitočným človekom pre tento svet, ako viac a viac robiť bohatším tento svet, ako viac dávať životu, ktorého si súčasťou, ako sa deliť so svetom aj o svoje talenty, svoje zručnosti. Nešetriť ich pre seba, ale odovzdávať. Čím viac sa zameriavaš na odovzdávanie, vytváraš podmienky pre to, aby si práve to, čo robíš, mohla robiť, teda miera tvojej užitočnosti rastie. Potom ti viac hojnosti  prichádza a ty ju vítaš slovkom – ĎAKUJEM.

Vítaš ju vďačnosťou, nie falošnou skromnosťou, napríklad tým, že povieš – a to nie, a to nemuselo byť, a načo – tieto tance si treba odpustiť, lebo vytvárajú blok hojnosti. Tými slovami, falošnou skromnosťou si blokuješ energiu. Jednak to nie sú pravdivé slová, jednak je to blud, klamstvo. Je to spoločenské klišé, ktoré máme naučené, ale v podstate za tým je strach z nedostatku, nízka sebahodnota, nízka sebadôvera. Nie je v nich vedomie vlastnej hodnoty, keď odmietaš hojnosť. Hojnosť prichádza na základe zákona zachovania energie, čím viac energie odovzdáš svetu, tým viac ti jej svet vracia,  tým že obohacuješ, svet obohacuje teba. Ak by si sa zameriavala len na to, ako mať viac bohatstva, majetku, peňazí s pocitom, že máš málo, nikdy nebudeš mať dosť.

To isté platí aj pre múdrosť?

- Je to ten istý  princíp. Ak chceš byť múdra, je múdre namiesto zbierania titulov a hromadenia encyklopedických vedomosti, zamerať sa na rozvíjanie  cností. Múdry človek je vždy predovšetkým cnostný človek. Ak takým nie je, jeho múdrosť je povrchná. Múdrosť rastie priamoúmerne s tým, ako rozvíjaš dve základné cnosti – láskavosť a úctu k životu. Čím viac sa zameriavaš na to, aby láskavosť a úcta k životu vo všetkých jeho prejavoch rástla, tým viac bude rásť múdrosť ako vedľajší produkt rastu týchto cností. 

Fokusuješ sa na cnosti tak, ako pri hojnosti na mieru tvojej užitočnosti. Pri múdrosti sa zameriavaš na to, aby rástla tvoja schopnosť prejavovať, cítiť základné cnosti,  byť láskavá najmä k slabostiam iných, a úctivá aj tam, kde to iným môže pripadať malicherné. Dodržiavaš pravidlá, ale pritom pamätáš aj na to, že nad princípmi má múdry človek láskavosť. Ak je to opačne, teda princíp je na prvom mieste, ak si zásadne principiálna, môžeš sa stať tvrdou a bezcitnou, vytváraš peklo, kde nikto nemá právo na omyl. Tu je koreň strachu zo zlyhania, mnohí si ho nesú celé generácie. Ak tam láskavosť  chýba, zlyhanie je kruto trestané. Hovorím ešte raz: ak je láska za  princípmi, je to katastrofa, peklo. Tým ale nehovorím, že princípy nemajú hodnotu a nie sú dôležité. V hmotnom, duálnom svete sú mimoriadne dôležité. Bez pravidiel je chaos, ale na konci dňa tam musí zostať ešte láskavosť.

Sú situácie, alebo prídu, keď si konfrontovaná s tým, či si principiálna alebo otvoríš srdce. To rozhoduje o tebe ako ďalej. Môžeš byť aj zásadne principiálna a nemusíš byť láskavá, ale potom nečakaj milosť a láskavosť. Nedostaneš ich, a deje sa to tak, že zažijeme situáciu, v ktorej láskavosť a milosť veľmi potrebujeme, a neprídu. Vtedy si uvedomíme, koľkokrát sme boli veľmi principiálni a ani trochu láskaví... Takto to má kvet života v sebe zakompované.

Teda ak chceme byť múdri - múdri znamená byť napojení na zdroj, na univerzálnu inteligenciu presahujúcu inteligenciu nás všetkých – ak chceme byť s ňou zjednotení, nedá sa to dosiahnuť tak, že pôjdeme za ňou. Ani slečna sa nedobýja tak, že jej rovno poviem, čo od nej chcem. Pripadala by si lacno. Obkľukou aj k múdrosti ideš. Tou obkľukou je tvoje zameranie sa na cnosti – láskavosť a úctu k životu. Vtedy múdro rozpoznáš, kedy je priestor pre zásady a princípy a kedy pre láskavé porozumenie, prijatie a odpustenie.

Má cesta k múdrosti nejakú postupnosť?

- Áno. Tam, kde dokážeš prejaviť úctu k životu, tam ju prejavuješ. Tam, kde ťa to zatiaľ nepúšťa, začínaš tým, že si niečo aspoň uvedomuješ. Napríklad: nepúšťa ťa prestať jesť mäso. Zviera však bolo zabité, hoci predtým bolo živé, bolo cítiacou bytosťou. Môžeš zatiaľ precítiť zabité zviera, poďakovať mu rituálne cez  modlitbu... Môžeš si uvedomiť, že zviera svoj život nejako prežilo, skončilo na spirituálnej úrovni a pokračuje na tvojom tanieri. Stane sa tvojím telom tak, ako všetko, čo dýchaš, piješ, ješ. To všetko sa stáva nami. My ľudia sme recykláti na fyzickej úrovni – naše telo je stále recyklovaná energia, hmota v rôznej podobe. Zjedené zviera sa stane tebou v istej forme. Takže: aký máš vzťah k sebe, taký máš aj k tomu, čo máš na tanieri a aký vzťah máš k tomu, čo máš na tanieri, ti ukazuje, aký vzťah máš k sebe.

Ak ťa do istej miery ešte nepúšťa prestať jesť mäso, nie si pripravená. Určite netlač na seba, žiadne násilie, ani výčitky – mala by som... Teraz vieš, že máš možnosť vyjadriť úctu a vďačnosť  zvieraťu, ktoré máš na tanieri, a prijať ho tak, aby sa stalo zmysluplným, aby odovzdalo tvojmu telu to, čo naozaj odovzdať môže. Pri tom všetkom by si mala myslieť aj na výživu mikrobiómu.

Čo je to mikrobióm a prečo mám naň myslieť?

- Je to súbor, „zbierka“ biliónov mikroorganizmov, ktoré žijú v našom a na našom tele.  V jednom mililitri črevnej tekutiny máš viac mikroorganizmov, ako je nás ľudí na Zemi. Tie mikroorganizmy, ktoré  žijú  v našich črevách, sú však mimoriadne dôležité pre naše zdravie. Každý človek má jedinečné zloženie mikrobiómu, tak ako jedinečná je neurónova sieť v našich mozgoch. Črevný mikrobióm je úzko prepojený s ostatnými časťami nášho tela  cez zložitý neurónový system v našich črevách.

Máme tam druhý mozog, ktorý neustále analyzuje  a rozhoduje sa podľa obsahu čriev. Tam je základ našej imunity,  teda vitality, alebo životnej vitálnej energie, od obsahu našich čriev sa ďalej odvíja koľko neuroreceptorov vyprodukujeme a tie potom prenášajú informácie do mozgu. Teda od obsahu čriev  závisí naše myslenie, naše zdravie, naša imunita, naše emócie. Baktérií je v našom tele viac ako našich buniek, preto si polož otázku – kto sme? Sme autobus, obal pre mikrobióm, alebo sme nejaké telo, ktoré má nejaký mikrobióm?

Priznám sa, že nemám v tom jasno, či my si pestujeme mikrobióm, vďaka ktorému máme imunitný systém, vitálnu energiu a vďaka tomu máme serotonín – hormón radosti a šťastia ako základnú stavebnú látku melatonínu, čo je spánkový hormón, alebo je to tak, že probiotické baktérie majú nás, aby sme ich živili, aby mohli prosperovať v našom vnútornom vesmíre.  Sme symbiotické bytosti a len vzájomná symbióza  nám môže priniesť radosť. Žiaľ,  dnes sa človek vďaka ignorácii, nevedomosti správa k svojim spojencom v tráviacom trakte macošsky až nepriateľsky. Výsledkom je prudký nárast ťažkých onkologických i kardiovaskulárnych ochorení.

Aha, pri týchto tvojich slovách mám pocit, že „vesmír je jednoduchý a človek zložitý“ z Jankovej Majerčíkovej pesničky. Či?

- Uľahčím ti to. V zásade je jedno, ako to je. Jednoducho je to symbióza a my sme symbiotická bytosť. Treba ti dobre pochopiť, čo to znamená symbiotická bytosť. Keď sme totiž v harmónii, v symbióze s probiotickými baktériami, teda drobnými mikroorganizmami, ktorých je jeden a pol až dva kilogramy v nás, keď oni majú v nás vhodné podmienky, ty máš vitalitu, energiu. Energia, ak nie je niekde v tele zadržiavaná odporom, smerom nahor stúpa až do siedmej čakry. Ak je tráviaci oheň v poriadku, vytvára energetickú sústavu – naše toroidálne pole, torus cez sedem zharmonizovaných čakier. Ak máme vysoké frekvencie, vytvárame veľmi dobré energetické podmienky pre to, aby život prosperoval, množil sa, a rástol, a udržiaval si správny tvar.

Ty už vieš z hry s rezonanciami, že zvuk je frekvencia a keď ju dáš do obrazu, do mandaly, je to jantra. Jantrou je aj naše telo. Naše telo má nejaký tvar a keď sme v ideálnej frekvencii, vtedy každá naša bunka má presne taký tvar, aby výslednicou bolo jedno harmonické symbiotické telo, ktoré je v súlade so všetkým mimo neho aj vnútri v ňom. Vtedy je telo celistvé, orgány sú celistvé, funkčné systémy sú celistvé, komunikácia medzi bunkami i orgánmi je harmonická a celistvá. Starostlivosť o svoj mikrobióm je to, na čo by si sa mala zamerať.

Rozumiem dobre, keď poviem, že ak chcem zdravie, potrebujem sa zamerať na svoj mikrobióm?

- Presne tak, ako som povedal v prvých dvoch prípadoch: pri hojnosti sa zameriavame na našu užitočnosť, pri múdrosti na zvyšovanie schopnosti prejavovať cnosti - láskavosť a úctu k životu. Potom máš múdrosť, potom máš hojnosť. Keď chceš zdravie, nezameriavaš sa na zdravie. Ak predsa tak urobíš, zdravie dosiahneš rovnako ťažko, ako keď chceš peniaze a zameriavaš sa na peniaze, alebo ak chceš múdrosť, zameriavaš sa na múdrosť. Budeš potom len mudrlantkou, nie múdrou. Tento istý princíp platí pre zdravie. Keď raz pochopíš, ako funguje kvet života, ako funguje vesmír, tak jeden princíp môžeš aplikovať úplne vo všetkom.

Úplne jednoducho - ak chcem teda zdravie, potrebujem sa zamerať na svoje bruško?

- Áno, na prosperitu svojho mikrobiómu: aby sa mal mikrobióm, s ktorým si v symbióze a ktorý tvorí druhú stranu mince tvojho života, dobre, aby bol šťastný a prosperoval, a vieš, čo k tomu tvoj mikrobióm potrebuje, tak ty si zodpovedná za to, aby si robila všetko pre tvoj mikrobióm, nie pre seba. Keďže práve toto nerobíme, trpíme chorobami, bolesťami. Učíme sa myslieť na ich a v tom nájdeme šťastie a prosperitu pre seba. Sebectvo zabíja vzťahy i telo.

Už chápeš, prečo potrebujeme mikrobióm? Potrebujeme ho preto, aby sme boli vitálni, aby sme mali životnú silu, vitálnu energiu. To, čo v našej kultúre poznáme pod slovom imunita, sa v aujurvéde volá odžas a je to životná vitálna energia. Ak použijem slovo imunita, tak si pod ňou väčšinou predstavujeme leukocyty a biele krvinky, ktoré ako policajti behajú v krvnom riečišti a zachytávajú patogény, alebo odumreté časti tela, jednoducho – čistia priestor. Čistiaca čata. Smetiari. Ale toto zďaleka nie je všetko! Imunitný systém je veľmi komplexný systém a jeho úlohou nie je len to, aby sme sa zbavili  patogénov. Mimochodom, patogény sú nesmierne užitočné a potrebné.

V poriadku, ale často práve proti baktériám, vírusom my sami bojujeme. Považujeme ich za zlé...

- Celé naše nešťastie vyrastajúce z odporu a pýchy je to, že vnímame svet ako nepriateľský a bojujeme s ním na všetkých frontoch. Tak bojujeme aj s patogénmi, aj s chorobami... Keď sa človek dozvie, že má fatálne ochorenie, napríklad rakovinu, skončil preň život, pretože vie, že od tejto chvíle až do konca života bude len bojovať. Preto je v jeho živote veľmi málo radosti, málo možností na energiu... Potrebuje totiž myslieť na to, že musí bojovať, nejako zničiť, zabiť rakovinové bunky. V skutočnosti zabíja sám seba a život končí.

Vidíš, ako to máme nastavené? Keď sa človek dozvie zlú správu, väčšinou všetci mu hovoria – budeme bojovať, nevzdáme sa, zabojujeme. To je nastavenie nie do liečenia či do zmeny podmienok, ktoré si chorý človek vytvoril neustálym odporom a bojom, ale ešte pritvrdíme. Ešte viac odporu vytvoríme, stratí sa radosť z tváre chorého človeka a postupne vädne, vädne, vädne až zomrie. Medicína si dáva ambíciu skvalitniť životné podmienky, udržať kvalitu života. V tej chvíli ale nejde  o liečenie, ale len o zmiernenie utrpenia a udržanie kvality života na nejakej úrovni. Keď treba rezať, odrežeme nohu. Keď treba krájať, krájame, ale ešte držíme život.

Celé toto nastavenie vychádza z nepochopenia života, z chápania celého sveta z priestoru odporu. Potom všetko vrcholí pocitom prázdnoty, ničoty, často sa prejavujú všetky závislosti a sklony k nerestiam, zlozvyky, strata zmyslu života a pocit osamelosti a samoty. Samota je momentálne neliečiteľný pocit, neliečiteľná diagnóza. Medicína nemá na ňu liek. Liek však existuje – opustiť priestor odporu a presunúť sa do spojenia, dôvery a lásky.

Pochopila som, že starostlivosťou o celok sa vraciam do harmónie, do kvetu života. Prečo však sa nemôžem zamerať rovno na to, čo chcem: múdrosť, hojnosť, zdravie? Aký je ten najzreteľnejší, najlepšie pochopiteľný  dôvod?

- Dualita. Vrátim sa k príbehom: ak chceš hojnosť v živote, čo je v poriadku, zameriavaš sa na rozvoj svojej užitočnosti pre celok a prichádza ti naspäť hojnosť. Je to dualita – jedno dávam, druhé mi prichádza. Dva. Si užitočná, prichádza ti hojnosť. Ak sa stávaš jedným, hoci si v duálnom svete – chceš peniaze, hojnosť, ktorú si za peniaze zabezpečíš, vtedy chýba protipól. V dualite musí byť rovnováha polarít.  Si zameraná na jeden cieľ a chceš len ten jeden – to sa v duálnom svete nemá ako udržať.

Ak chceš múdrosť a išla by si len za múdrosťou, budeš šprtať, študovať. Môžeš celý život študovať a vyštudovať všetko možné, ale miera tvojej užitočnosti je vtedy nula. Nula. Žiaden prínos, len študovať pre seba. Vieš veľa, môžeš sa v spoločnosti ukazovať, čo všetko vieš. Na čo je to však dobré? Je svet tvojou „múdrosťou“ lepší? Nie! Takáto múdrosť ti nič neprinesie a v skutočnosti sa ani múdrou nestaneš. Na konci života zistíš, že vlastne nevieš vôbec nič.

V dnešnej dobe veľa ľudí túži po duchovnom raste, chcú sa stať duchovnými, výsledkom  často býva opak,  narastie im  duchovné ego - systém bludných presvedčení. Cesta k duchovnosti vedie cez súcit. Súcitný človek cíti a nestará sa o to, či je dosť duchovný. Duchovnosť je vedľajším produktom súcitnosti.

Múdrosť príde bez toho, aby si ju priamo chcela. Vtedy, keď príde, tak treba opäť – ďakujem, ďakujem, ďakujem. Príde ako výsledok, bonus toho, že sa zameriavaš na druhú stranu mince. Zameriavaš sa na to, aby si prejavila úctu celku, ktorý je univerzálnou inteligenciou a my sme len štipka z nej. Ak chceš participovať na univerzálnej múdrosti kvetu života, tak prejav tomu celku, tej inteligencii úctu. To je úcta k životu vo všetkých jeho prejavoch, v každej jednej forme. Tak rastieme spolu.  

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS