Zámer, uvoľnenie a prijímanie, prvé tri etikoterapeutické zručnosti máme za sebou. Dnes budeme zľahka hovoriť o odpustení a o hoo ponopono, starej havajskej technike lásky, odpustenia a vďaky. 

I odpustenie predstavím tak, ako sme sa ho dotýkali v etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka. Pridám aj príbehy, keď som cez hoo ponopono riešila zložitejšie situácie. 

ODPUSTENIE, štvrtá etikoterapeutická zručnosť

Opakovanie robí majstra. Pravidelné používanie etikoterapeutických zručností čistí do hĺbky naše vnímanie, uvoľňuje neukončenia, ktoré sme si priniesli z minulých zrodení alebo ako vzorce duše svojho rodu, a vytvára predpoklady pre kvalitný život v súčasnosti. Sme mocné bytosti, ktoré majú veľa nástrojov, veľa možností. Môže sa stať, že pri prvom použití niektorej zo zručností, sme nemotorní, neistí... Šups dať si zámer, že som najmilovanejšie dieťa vesmíru, že som tvorivá sila vesmíru nadaná schopnosťou tvoriť, milovať sa a spájať.Každým ďalším opakovaním etikoterapeutická zručnosť tak, ako akákoľvek iná fyzická či mentálna zručnosť, nadobúdajú na majstovskosti. Sme tvorivá sila vesmíru...

     Etikoterapeutické zručnosti môžeme vnímať ako hygienu svojej duše rovnako, ako si umývame zuby, sprchujeme sa, čistíme nechty či robíme iné očistné rituály pre hygienu tela. Často  úzkostlivo dbáme na čistotu tela, oblečenia, zametáme každú odrobinku, utierame aj neviditeľný prach v priestore okolo seba.   Koľko času denne venujeme hygiene svojej duše? Naši predkovia pravidelne aj v najskromnejších podmienkach. Raňajšia modlitba, modlitba pred jedlom, požehnávania, modlitby pred spaním boli či stále sú rituálmi čistenia duše.

        Odpúšťanie je rituálom duše, rituálom pokoja a zdravia pre toho, kto vie a chce odpúšťať. S úprimným a hlbokým odpustením prichádzajú pokoj a láska do srdca. Môže ich sprevádzať i súcit podľa konkrétnej situácie. V etikoterapeutických kruhoch učíme na odpúšťanie a prejav vďaky starobylú havajskú techniku hoo ponopono, ktorú obyvatelia Havajských ostrovoch stáročia používajú ako hygienu duše. „Cieľom techniky je, aby láska – Aloha v ich srdciach zostávala stále prítomná,“ potvrdzuje Vladimír Červenák, ktorý túto techniku dostal od svojej havajskej učiteľky a dbá na jej správne používanie i vyslovovanie.

         HOO PONOPONO znamená robiť správne veci správne, a tak s úctou k odkazu lásky a odpúšťania  hoo ponopono aj správne  vyslovujme.  „Kto spoznal jeho silu, už bez nej neprenesie cez noc žiadnu krivdu, hnev, trápenie, strach... Jeho spánok je potom pokojný a rána sú novým zrodením života so zdravým vzťahom k sebe i svetu,“ rozvinul účinky zručnosti odpúšťania cez hoo ponopono ako večernej modlitby Vladimír. To je jedna z možností odpustenia.

             V podstate hoo ponopono možno použiť v akejkoľvek situácii, možno túto zručnosť urobiť s kýmkoľvek a s čímkoľvek v predstavách alebo reálne, ak je druhá strana na to pripravená. Pre mňa osobne bola veľmi silná v prípade, keď som ju robila z očí do očí s človekom, o ktorom som si myslela, že mi ublížil. „Menej mysli, viac ži,“ hneď počujem Vladimíra a viem, že len žitím v bežnom živote sa hoo ponopono stáva nástrojom na energetickej úrovni podporiť riešenia. Používaním tejto zručnosti robíme hygienu duše nielen v danej chvíli, ale stretnutia na opakovaných etikoterapeutických zážitkových seminároch či v škole Adaita potvrdili, že skutočne môže čistiť dušu do hlbokej hĺbky, že uvoľňuje zdravie poškodzujúce nánosy celých rokov.

               S hoo ponopono možno žiť v každej životnej situácii. „Ak sme sa už kedykoľvek, kdekoľvek stretli - milujem  ťa. Ospravedlňujem sa. Prosím, odpusť mi. Odpúšťam ti. Odpúšťam si. Ďakujem  ti,“ konkretizuje slová odpustenia Vladimír s tým, aby sme si uvedomovali, že prvými dvoma vetami hoo ponopono preberáme zodpovednosť. Ja milujem, ja sa ospravedlňujem. Až potom prosíme o odpustenie druhú osobu, teda vychádzame z vlastnej zodpovednosti za situáciu, nech sa stalo čokoľvek. Potom je na mieste nielen prosba o odpustenie, ale dôležité je odpustiť inému a sebe.

               Hoo ponopono ako ospravedlnenie možno povedať v duchu či nahlas aj v situácii, keď preberáme zodpovednosť za väčšiu skupinu ľudí, ktorej sme súčasťou. Takto sa možno ospravedlniť a vzájomne si odpustiť v celej svojej rodine, rode, národe.

               Napríklad aj takto: bola som nedávno svedkom tragickej dopravnej nehody s drastickými obrazmi na ceste, kde ostala mŕtvola ženy.  Vo chvíli, keď sa nehoda stala, celá križovatka zamrela.  Ja tiež, bola som úplne blízko, šok bol veľký aj pre mňa.  Keď som sa spamätala, šeptom som žene na ceste povedala – milujeme ťa, ospravedlňujeme sa ti za všetko, čo sme ti my ľudia vedome či nevedome spôsobili, prosím, odpusť nám, odpúšťame ti, odpúšťame si, ďakujeme.     

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie