Často vo svojich textoch hovorím o etikoterapeutických zručnostiach. Ide o deväť zručností, s ktorými som sa zoznámila v štvorročnej etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka a rada ich postupne predstavím. 

O ktorých deväť zručností ide? Sú to: 1. zručnosť stanoviť si zámer, 2. zručnosť uvoľniť sa na piatich úrovniach, 3. zručnosť prijať život taký, ako je, aby mohol byť taký, aký ho chceme mať, teda technika prijatia 4. zručnosť odpúšťať, 5. zručnosť ukončovať, to znamená ukončovanie koreňových vzorcov, prenesené neukončenia z minulosti, ukončovanie nesprávnych bludných presvedčení, ukončovanie s inými ľuďmi, zvieratami, vecami, 6. zručnosť aktívne počúvať, 7. zručnosť byť v priestore ticha, 8. zručnosť vytvárať porozumenie s inými ľuďmi i so sebou a 9. zručnosť cítiť sa celistvo, byť v priestore nie-dvojnosti, teda byť v priestore  Advaity. 

ZÁMER, prvá etikoterapeutická zručnosť

Žiadne problémy neexistujú,existuje len nesprávne sformulovaný zámer,“ napísal Valerij Sineľnikov v knihe Sila zámeru. V etikoterapuetickej škole Advaita je zručnosť stanoviť si zámer na prvom mieste. Vladimír Červenák, zakladateľ školy, o zámere povedal: „Jasný zámer v živote nás privedie tam, kam sa chceme dostať. Ak človek nikdy nepremýšľal o tom, odkiaľ a kam smeruje, potom sa životom iba potáca alebo skôr je niekým iným životom postrkávaný tam, kde ho chce mať. Taký život sa stane reaktívnym. Človek reaguje na životné situácie, ktoré si sám nevedome vytvára. Nevie však o tom, že si ich vytvára sám. Reaguje teda s pocitom nevôle, odporu na to, čo si sám do života vytvoril, stvoril. Odmieta úrodu, ktorú sám sial. Smutná je žatva toho, kto nevedome sial to, čo teraz žne a odmieta to. Smutný príbeh človeka, ktorý neobjavil hodnotu vlastného života a svoj vnútorný potenciál byť strojcom vlastného naplneného šťastného života.“

Ako si teda stanoviť jasný zámer? Odpoveď jednoduchá – tak, aby nás podporoval v raste do šťastného života a aby pri jeho stanovení nič proti nemu neprotestovalo v nás ani mimo nás. V takom prípade vesmír hľadá spôsob, ako zámer naplniť. Ak je však zámer sebecký – len ja, ja, ja a moje pôžitky – vtedy narazí na iné zámery a nenaplní sa. Jedným zo spôsobov, ako sformulovať zámer je  nacítiť sa na svoje vnútro a dovoliť mu, aby cez intuíciu schválilo zámer.

Bunky ľudského tela sú totiž veľmi múdre a dokážu povedať, či to, čo robíme, či to, čo sme si zvolili za svoj zámer, je v poriadku. Ak vo vnútri necítime žiadne pochybnosti, neozýva sa žiaden tenučký vnútorný hlas, že to radšej nie, vtedy je zámer stanovený správne. Niekedy sa však stáva, že hlava vymyslí zámer, premyslí všetky detaily, hrdá na to, aké úžasné veci vymyslela, no vo vnútri zaznie jemný hlások – dievča, toho mládenca svadbou nezmeníš, neponáhľaj sa. Lenže dievča pod tlakom hodnotenia svojho okolia – ostaneš na ocot, všetky tvoje kamarátky už majú rodiny, prípadne pod hlasným tikotom biologických hodín mládencovi povie áno s tým, že chce prežiť šťastný manželský život. Nepočúva vnútorný výstražný prst. Jej zámer je jasný – vydať sa.

Z akého priestoru si stanovila svoj zámer? Z priestoru odporu, v ktorom sa nachádzajú aj strachy: ostanem na ocot - alebo výčitky: všetky sa už vydali, len ty nie - alebo bludy: nikdy sa nevydám...  Stanovovala si ho teda pod tlakom a v strachu, že ostane sama. Môže sa jej zámer žiť šťastné manželstvo šťastne zavŕšiť? Môže, ak veľmi vedome bude pracovať s ďalšími etikoterapeutickými zručnosťami a nimi podporí svoj zámer. Veľmi pravdepodobne však je, že zámer stanovený z priestoru odporu prinesie po čase život v odpore, odmietaní, problémoch. „Mala som počúvnuť ten tichý hlások vo mne,“ zahorekuje nad rozliatym mliekom. Život sám dáva odpoveď, či bol zámer stanovený správne.

Odlišná situácia nastáva, ak zámer formulujeme z priestoru lásky, pochopenia, prijatia, teda ešte raz - nič proti stanovenému zámeru neodporuje v nás ani mimo nás. Je v súlade s vesmírom a vesmír odpovedá – nech sa tak stane. Tat hastu. 

Zámer naformulovaný v láske a idúci cestou dôvery, radosti, sily, autentickosti, v múdrosti a cnostiach vedie do celistvosti, úplnosti, naplnení, do nedvojnosti, teda do advaity. „Ak človek chce žiť Božské hodnoty, cnosti, je potrebné na ich dosiahnutie zamerať svoje životné ciele,“ dodáva V. Červenák. „Už to, že kráčate smerom k nim, urobí cestu vášho života zmysluplnou, šťastnou.“ 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie